Sprievodca úspešným pestovaním hlávkovej kapusty na Slovensku
Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) ľudstvo sprevádza už od dávnoveku. Patrí u nás k tradičným plodinám na poliach, aj tradičným pokrmom na tanieroch. K jej prednostiam sa radilo využitie v kuchyni, v ľudovej medicíne a aj možnosť ju skladovať, predovšetkým v jej kvasenej podobe.
Podmienky pre pestovanie
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. Na Slovensku sa darí v nížinách aj podhorských oblastiach. Je to plodina, ktorá je na živiny náročná a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Spravidla ju pestujeme zo sadeníc. Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní.
- Skoré odrody: Výsev už v polovici februára. Predpestovanie sadeníc trvá približne 50 dní.
- Poloskoré a neskoré odrody: Priame výsevy sú vhodné pre tieto odrody, prípadne ich môžeme vysádzať do pareniska alebo skleníka koncom apríla a začiatkom mája.
Tradičný recept na kvasenú kapustu zo súdka
Starostlivosť a ochrana
Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, „po srdiečko“. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu.
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Medzi najčastejších škodcov patrí mlynárik kapustový, skočky a molice. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov.
| Fáza rastu | Potreby |
|---|---|
| 1. fáza (tvorba listov) | Dostatok dusíka |
| 2. fáza (tvorba hláv) | Fosfor a draslík |
| Zber | Obmedzenie zálievky |
Zber a skladovanie
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstrániť rozložené spodné listy a následne opatrné uloženie v debničkách.
Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok.
tags: #pestovanie #kapusty #na #slovensku