Komplexný sprievodca pestovaním kiwi zo semena a správnou starostlivosťou
Kivi, správnejšie aktinídia, už v našich podmienkach prestáva byť exotikou. Klimatické podmienky rastline natoľko vyhovujú, že sa udomácnila v mnohých záhradách, kde vrhá chladivý tieň a na prelome leta s jeseňou poteší sladkými plodmi väčších či menších rozmerov. Aktinídia je liana, ktorej pestovanie je čoraz obľúbenejšie nielen pre chutné a vitamínmi nabité plody, ale aj pre nenáročnosť a dekoratívny vzhľad.
Kivi je ovocie ázijského pôvodu, ktoré si v posledných rokoch získalo popularitu vďaka svojim mnohým prospešným vlastnostiam, ako je vysoký obsah vitamínu C a antioxidantov. Okrem toho posilňuje imunitu a zlepšuje činnosť čriev. Hoci na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Tieto všetky zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis).
Kiwi, pôvodne známe ako čínsky egreš, je ovocie, ktorého korene siahajú hlboko do histórie Číny. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Ovocie bolo tradične zbierané z divorastúcich rastlín, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho systematickým pestovaním. Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky.
Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov.
Druhy aktinídií: Veľkoplodé vs. Drobnoplodé
Rod aktinídia (Actinidia) zahŕňa desiatky druhov, no v záhradách sa najčastejšie stretnete s dvoma skupinami: veľkoplodé (A. chinensis, A. deliciosa) a drobnoplodé (A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea).
Veľkoplodé aktinídie
Veľkoplodé aktinídie, známe ako klasické kivi, sú menej mrazuvzdorné a na Slovensku ich možno úspešne pestovať len v najteplejších oblastiach, ideálne na južných svahoch alebo vo fóliovníkoch. Znášajú v zime krátkodobo teploty do -15 °C a sú väčšinou dvojdomé. Ich plody sú veľké, chlpaté a známe z obchodov.
Medzi pestované odrody aktinídie čínskej (A. chinensis) patria: ‘Abbott’ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ‘Bruno’ (plod do 55 g), ‘Hayward’ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ‘Monty’ (plod 45 až 60 g), ‘Cramer’ (zakrpatená forma ‘Haywardu’), ‘Starella’ (vznikla krížením ‘Haywardu’ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ‘Ashoka’ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom), ‘Jenny’ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať).
Kiwifruit Actinidia chinensis, známe ako zlaté kivi so žltou dužinou, hladkou, bronzovo-hnedou šupkou a sladkou, aromatickou chuťou, ktoré možno nájsť aj v mnohých obchodoch s ovocím, pochádza z južných pobrežných oblastí Číny. Môže sa pestovať len na teplých, chránených miestach, kde zimné mrazy nepresahujú -12 °C po dlhú dobu.
Najdlhšiu skladovateľnosť zo všetkých druhov kivi má veľkoplodé zelené kivi (Actinidia deliciosa), typicky zastúpené odrodou ‘Hayward’. Tento známy chlpatý druh, ak sa zberá ešte tvrdý a je správne uskladnený (pri teplote 0 až 1 °C a relatívnej vlhkosti 90 až 95 percent), vydrží čerstvý bez výraznejšej straty kvality aj niekoľko mesiacov, často až do marca nasledujúceho roka. Podobne dobré skladovacie vlastnosti má aj žlté kivi (A. chinensis), hoci vo všeobecnosti sa jeho trvanlivosť považuje za mierne kratšiu.
Drobnoplodé druhy
Drobnoplodé druhy, často označované ako „mini kivi“, sú, naopak, veľmi odolné a zvládnu bez poškodenia aj mrazy do -30 °C, preto sú vhodné aj do stredných a severných oblastí Slovenska. Ich plody sú menšie, hladké, sladké a dajú sa jesť aj so šupkou. Navyše majú vyšší obsah vitamínu C než citrusy. Medzi ich výhody patrí nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie spracovanie a vysoký obsah vitamínu C.
Mini kiwi je veľmi bohaté na vitamíny: C, PP, B1, B2, E a minerály: železo, fosfor, horčík, draslík a vápnik. Mini Kiwi má silné antioxidačné, protizápalové a protinádorové vlastnosti, ktoré boli zistené vo viacerých štúdiách a naznačujú, že mini kiwi by mohlo byť sľubným liekom proti niektorým druhom rakoviny. Okrem vysokého obsahu bioaktívnych látok, ktorým sa mini kiwi približuje tzv. superpotravinám ako je goji, zázvor, či ženšen, mini kiwi obsahuje aj proteolytický enzým aktinidín, ktorý sa podieľa na štiepení bielkovín, čím napomáha tráviacim procesom.
Aktinídia význačná (A. arguta)
V našich podmienkach je najrozšírenejšia aktinídia význačná (A. arguta). Vďačí za to hlavne vysokej mrazuvzdornosti, skoršiemu dozrievaniu a dostupnosti výsadbového materiálu. Rastliny znesú mrazy do -20 až -25 °C, ale pre správny rast a rodivosť vyžadujú najmenej 150 bezmrazých dní za rok. Vyznačujú sa silným rastom, výhonky dosahujú dĺžku 10 až 15 m, výnimočne i 25 m, a sú neochlpené. Kvitnú na prelome mája a júna, plody dozrievajú v závislosti od odrody od polovice augusta do konca októbra. Dorastajú do veľkosti 2 až 5 cm, sú guľaté až eliptické s hladkou zelenou šupkou, pričom sa na nej môže objaviť červené líčko. Dužina je zelená, šťavnatá, sladká a aromatickejšia ako pri odrodách aktinídie lahodnej (A. deliciosa). Plody sa konzumujú celé, spolu so šupkou. Pri dobrej starostlivosti môžete z jednej rastliny získať až 45 kg úrody.
Naopak, mini kivi (druhy A. arguta a A. kolomikta) a ich odrody, ako napríklad ‘Weiki’, ‘Vitikiwi’ či ‘Dr. Szymanowski’, majú v čerstvom stave podstatne kratšiu skladovateľnosť. V chladničke vydržia len niekoľko týždňov. Preto sa odporúča tieto drobné plody čo najskôr spotrebovať alebo spracovať, napríklad na džem alebo ich usušiť či zamraziť, čím sa ich trvanlivosť výrazne predĺži.
Aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta)
Najodolnejšia je u nás aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá znesie mrazy až do -40 °C, pričom jej do roka stačí 130 bezmrazých dní. Vyznačuje sa slabším rastom, výhonky zvyčajne dorastajú do 3 až 4 m. Listy sú veľmi atraktívne, na vrchnej strane zeleno-bielo-ružové, pričom vyfarbenie je intenzívnejšie na slnečnej strane a na samčích rastlinách, ale počas roka sa postupne stráca. Biele, už v máji (asi dva týždne pred aktinídiou význačnou) kvitnúce kvety voňajú príjemne citrónovo. Plody veľké 2 až 2,5 cm dozrievajú koncom augusta. Sú zelené, charakteristicky sploštené, so sladkou aromatickou dužinou. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina).
Opeľovacie pomery a výber odrôd
Aktinídie sú väčšinou dvojdomé rastliny, čo znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Ak chcete úrodu, potrebujete vysadiť aspoň jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. Jedna samčia rastlina dokáže opeliť 4 až 8 samičích. Pri výbere odrôd sa informujte, či sú cudzoopelivé alebo samoopelivé - dnes už existujú aj samoopelivé odrody, ktoré môžu byť riešením pre menšie záhrady. Samoopelivá odroda ‘Issai’ je typická drobnými nechlpatými plodmi, ktoré sa dajú jesť aj so šupkou. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu.
Pri pestovaní kiwi dbáme na to, že samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu.
Pre samoopelivé odrody ako 'Jenny' a 'Issai', ktoré si vystačia samé, je vhodná možnosť pre menšie záhrady. Napriek tomu, ich samoopelivosť môže byť neistá. Pre zabezpečenie bohatej úrody je vhodné zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii.
Pestovanie kiwi zo semien
Kivi sa ľahko množí semenami. Semená sú veľmi drobné, preto ich musíme buď hneď vysiať, alebo stratifikovať vo vlhkom piesku po dobu 2 týždňov pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
Získanie semien kivi
Ak chcete získať semeno, môžete ho jednoducho extrahovať z dužiny zrelého a zdravého ovocia. Kúpte si zrelé kivi s čistou zdravou pokožkou. Potom sa dôkladne umyje, nožom pokrája na kúsky a dužina sa vyberie. Potom jemne premiesime lyžicou a podlejeme vodou. Po chvíli začne dužina kysnúť a semená sa postupne oddeľujú. Zrelé zrná sa hromadia na povrchu vody. Poukladajú sa na obrúsok a počkajú, kým nevyschnú.
Klíčenie semien kivi
Predtým, ako začnete siať semená kivi, musíte začať klíčiť semená. Aktivity sa najlepšie uskutočňujú skoro na jar. Sušené semená kivi sa nalejú na tanier a zakryjú sa gázou namočenou do formy. Zviazaný zhora kúskom filmu. Spravidla sa prvé výhonky objavia po niekoľkých týždňoch.
Výsadba kivi
Na výsev semien kivi zvoľte nízky kvetináč alebo inú kvetinovú nádobu. Dno je pokryté materiálom, ktorý umožňuje priechod vzduchu a vlhkosti. Na tieto účely je expandovaná hlina vynikajúca. Zostávajúci objem hrnca je naplnený zeminou. Je povolené používať zakúpenú pôdu alebo pripraviť podklad sami, pričom v rovnakom pomere vezmete rašelinu a piesok. Keď semená vyklíčia, vysejú sa do vlhkej pôdy do hĺbky 5 mm. Pri sejbe semien je potrebné postupovať osobitne opatrne. Klíčky sú veľmi krehké a pri hrubom zaobchádzaní môžu spadnúť. Sadenice sa neobjavia pri absencii výhonkov. Keď bola výsadba kivi úspešne ukončená, zostáva už iba nastriekať substrát vodou. Hrnce sú pokryté plastom alebo sklom a uložené v teplej, osvetlenej miestnosti. Po objavení sa výhonkov sa ochranný prístrešok odstráni. Plodiny sa pravidelne postrekujú, pretože nedostatok vlhkosti ovplyvní rast. Nerozvinuté klíčky je lepšie ihneď vytiahnuť. Z takýchto „handier“ už zdravá rastlina nevyrastie. Keď sa vytvorí pár silných celých listov, začnú zbierať sadenice, ktoré sa prenášajú do rôznych kvetináčov.
Starostlivosť o kivi zo semena
Starostlivosť o kivi doma si vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel. Vchody potrebujú pravidelné a mierne zalievanie. Kiwi je veľmi citlivé na vysychanie z pôdy alebo prebytočnú vodu, čo spôsobuje hromadenie vlhkosti v koreňovej zóne. V zime sa zvlhčovanie vykonáva dvakrát mesačne. Na začiatku vegetačného obdobia sa zavlažovanie vykonáva každé dva dni. Počas sucha a tepla alebo počas prevádzky vykurovacích zariadení je potrebné pravidelne robiť mokré postupy pre listy kivi pomocou rozprašovača.
Rastlina uprednostňuje teplé podmienky pre vývoj a svetlo. Hrnce s mladými sadenicami sa kladú na parapety umiestnené východným alebo západným smerom. Nedostatok svetla je možné kompenzovať umelým svetlom. Bohaté a zdravé ovocie sa dosahuje včasným kŕmením. Rastlina dobre reaguje na prísady do kompostu. S prihliadnutím na všetky aspekty pestovania kivi a organizovania náležitej starostlivosti bude vaša rastlina po štyroch rokoch tvrdej práce pripravená priniesť prvé ovocie.
Stanovište a pôda
Ako teplomilné rastliny vyžadujú aktinídie slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste, chránenom pred severným vetrom, ideálne pri múre, plote alebo altánku. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť ľahká, piesočnatá až hlinitá, dobre priepustná, s dostatkom kompostu a nízkym obsahom vápnika. Ak máte ťažšiu pôdu, vylepšite ju pred výsadbou kvalitným substrátom. Kiwi kríkom sa darí v pôdnej zmesi obsahujúcej čiernu pôdu, rašelinu a piesok. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Pre pestovanie v kvetináči je dôležité udržiavať substrát vlhký, ale nepreháňať to s vodou. Pred výsadbou sadeníc musí byť pôda sterilizovaná. Je tiež obohatený drvenými vaječnými škrupinami alebo mierne posypaný dreveným popolom.
Výsadba a starostlivosť o kiwi
Nové výpestky sa zvyčajne predávajú zakorenené v črepníkoch, čo umožňuje ich výsadbu takmer kedykoľvek počas roka s výnimkou zimy. Ideálnym obdobím na výsadbu je však jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie a zosilnenie do konca vegetačného obdobia. Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu, pretože aktinídie vyžadujú oporu v podobe pevných kolov, drôteniek alebo pergoly. Vhodné je použitie nástielky a mladé rastliny by sa mali aspoň prvé 3 roky na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou.
Zalievanie a vlhkosť
Rastliny sú citlivé na preschnutie pôdy, najmä mladé sadenice, preto je dôležitá pravidelná zálievka, hlavne počas suchých letných dní a v období kvitnutia a dozrievania plodov. Kiwi uprednostňuje hojné zavlažovanie, ale prebytočná voda stekajúca na panvicu je vypustená. Ak v miestnosti prevláda teplý suchý vzduch, je potrebné listy postriekať. S nástupom chladného zimného obdobia sa zálievka zníži na raz za dva týždne. Okolie rastlín udržiavajte bez burín plytkou okopávkou. Burinám zabráni v raste nástielka.
V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha, predovšetkým v suchých rokoch a v kritických obdobiach - počas kvitnutia, rastu a dozrievania plodov. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast.
Osvetlenie
Ako už bolo spomenuté, rastlina ukazuje potrebu svetla. Hrnce sa odporúča umiestniť na južnú stranu budovy. S nástupom poludnia, aby sa nespálili listy, sa kvetináče vzdiali od slnečných lúčov alebo zatemnia okno svetelnou clonou, závesom.
Výživa a hnojenie
Aktinídie sú pomerne nenáročné na hnojenie, no ocenia jarnú dávku kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva s vyváženým obsahom živín. Nastielanie pomáha udržiavať vlhkosť a zabraňuje rastu burín. Aktívne rastúca rastlina potrebuje kŕmenie, ktoré sa organizuje niekoľkokrát mesačne. Na výživu sú vhodné minerálne aj organické druhy hnojív. Vermicompost má optimálny pomer živín. Je rovnomerne rozložené pozdĺž vykopanej drážky po obvode hrnca a na vrchu pokryté vrstvou zeminy. Kríky zakaždým po zalievaní absorbujú potrebné množstvo živín z rozpadu humusu.
Päťročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou (pH 5,5 až 6), nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu.
How to Grow, Prune, And Harvesting Kiwifruit - Gardening Tips
Podpora rastu
Aktinídie rastú ako liany, preto potrebujú pevnú oporu, akou je napríklad pergola, drôtenka, vysoký kôl alebo špeciálne vedenie v tvare písmena T. Vzdialenosť medzi rastlinami v rade by mala byť 4,5 až 6 metrov, rady od seba aspoň 4,5 metra, aby mali dostatok priestoru na rast. Sadenice aktinídií sa najčastejšie predávajú v kontajneroch, takže ich môžete vysádzať prakticky počas celej vegetačnej sezóny, najvhodnejšie však na jar. Pred výsadbou si pripravte jamu aspoň 40 x 40 x 40 cm, naplňte ju kvalitným kompostom, rašelinou a časťou pôvodnej zeminy. Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejte a nasteľte.
V záhradách u nás sa najčastejšie stretnete s voľne rastúcimi krami pri altánkoch, pergolách či plotoch. Aj v týchto prípadoch je potrebný pravidelný rez, pričom sa najčastejšie odstraňujú celé zahusťujúce výhonky na konárový krúžok. Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná.
Rez a tvarovanie
Správny povýsadbový rez je kľúčový pre naštartovanie rastu. Zredukovaním nadzemnej časti podporíte bujný rast v prvých rokoch. Rez sa vykonáva na jar, pričom z mladých výhonkov vyberiete jeden alebo viac najpevnejších na tvorbu kmienka. Ak sa v prvom roku pestovania nevytvorí pevný základ kra, na jar ďalšieho roku je vhodné vykonať hlboký spätný rez a pokúsiť sa ker opätovne zapestovať.
Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič - plodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Pestovateľské tvary sú tiež podobné viničovým, pričom sa preferujú vyššie systémy kvôli silnému rastu aktinídií. Vhodné sú vyššie palmety alebo takzvané vysoké T-vedenie. V severnejších oblastiach sa pestujú drobnoplodé aktinídie aj systémom „na hlavu“.
V USA a južných oblastiach Európy sa často pestuje na drôtenke v tvare písmena T, s ramenom dlhým 1,5 m umiestneným vo výške asi 1,8 m. Vzdialenosť rastlín v rade je 4,5 až 6 m, rady sú od seba 4,5 m. Rastliny vstupujú do plnej rodivosti vo 4. roku a môžu sa pestovať až 50 rokov.
U nás pestované odrody v dospelosti znesú zimné teploty až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C. Kvety však zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť.
Pravidelný rez kivi, najmä v zime a v lete, je kľúčový pre udržanie štruktúru viniča a podporu ročnej produkcie ovocia. Nerezané rastliny rastú veľmi bujne a produkujú listy a výhonky na úkor ovocia. Kvety a plody sa tvoria na nových výhonkoch, ktoré rastú zo základne výhonkov z predchádzajúceho roka, nie zo starších výhonkov. Preto by sa rez mal zameriavať na odstraňovanie starého plodného dreva a podporu nového rastu zo základne výhonkov z predchádzajúceho roka.
Ovocné kry treba na jeseň orezávať. Odstráňte staré konáre a listy. Tento postup má priaznivý vplyv na rast nových výhonkov v jarnom období. Výnos výrazne stúpa. Každý rok po zbere úrody vykonajte zmladzovací rez, aby ste podporili rast nových výhonkov a zabezpečili bohatú úrodu aj v ďalších rokoch.
Mladé rastliny je potrebné na zimu prikrývať chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch a aby neplesniveli. Odporúča sa aj mulčovanie oblasti okolo koreňov. Mladé rastliny prvé tri roky na zimu prikrývajte čečinou alebo netkanou textíliou, aby neomrzli.
Kvitnutie a plody
Kvety aktinídií rozkvitajú v máji až júni a plody dozrievajú od konca augusta do októbra. Prvú úrodu môžete očakávať štyri až šesť rokov po výsadbe. Plody aktinídií dozrievajú od konca augusta do októbra podľa odrody. Zdravé, dobre upravené kvety kivi prvýkrát po štyroch rokoch po výsadbe. Na stonkách sa vytvárajú široké snehovo biele kvetenstvo, ktoré po chvíli žltne. Na kríkoch môžete vidieť buď výlučne ženské kvety s piestikmi a tyčinkami, alebo iba samčie púčiky, kde sú prítomné iba tyčinky.
V prípade, že kiwi je mužský strom, je zaštepená vetva zo ženského exemplára. V dôsledku toho sa zvyšuje výnos. Kvitnutie a opelenie ovplyvňuje veľkosť a kvalitu plodov, pretože od počtu opelených semien závisí konečná veľkosť plodov (v jednom plode môže byť aj 200 semien). Kiwi začína plodiť v treťom roku. Úroda sa bude zvyšovať do piateho alebo šiesteho roka a bude pravidelná a stabilná. Kiwi rastliny produkujú ovocie viac ako 20 rokov. Jedna dospelá samičia rastlina kiwi (A. deliciosa) v páre so samčou rastlinou, bude produkovať úrodu v rozsahu od 40 do 50 kg ovocia pri správnej starostlivosti. Rastliny kiwiberry (A. arguta) zvyčajne produkujú dokonca až 60 kg na rastlinu v dospelosti.
Choroby a škodcovia kivi
Aktinídie sú vysokoodolné proti chorobám a škodcom. Pravidelne kontrolujte rastliny, či nie sú napadnuté škodcami alebo chorobami. Najčastejšie sa objavujú vošky a škvrnitosť listov. V prípade potreby použite ekologické postreky, pri slabšom napadnutí pomôže odstránenie napadnutých častí. Rastlina kivi je odolná voči chorobám a hmyzu, ale pri nedodržiavaní odporúčaní pre starostlivosť môžu spóry húb poškodiť všetky prízemné časti kríka. Infekcia sa často šíri na stonky a listy kivi z priľahlých kvetov a ovocných stromov. Je dôležité neustále sledovať, ako sa kríky vyvíjajú. Keď človek zistí stopy choroby alebo depresie, mal by čo najskôr pochopiť ich dôvod. V našich podmienkach je kiwi pomerne odolné voči chorobám a škodcom.
Ak sa už nejaká choroba objaví, jedná sa o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcami jej najčastejšie napádajú štítenky (z nechemických postrekov môže vhodne pomôcť napr. insekticídne mydlo). Kvetový a ovocný mol - tieto moly kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody.
Pravidelná kontrola: Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.
Možnosti spracovania a skladovania
Drobnoplodé môžete jesť aj so šupkou, sú sladké, šťavnaté a mimoriadne bohaté na vitamín C. Veľkoplodé aktinídie (klasické kivi) majú chlpatú šupku, ktorú je vhodné pred konzumáciou olúpať. Plody môžete konzumovať čerstvé, použiť do šalátov, džemov, koláčov alebo ich zamraziť. Plody dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Je dobré ich skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu.
tags: #pestovanie #kiwi #zo #semena #budu #rodit