Pestovanie kučeravého kelu: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) je výživná listová zelenina známa vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Táto odolná rastlina je ideálna na pestovanie v miernom podnebí, a preto sa jej dobre darí aj na Slovensku. Je to tradičná zelenina, už starí Rimania pestovali niekoľko podobných typov, blízkych príbuzných botanického druhu Brassica oleracea. V angličtine používaný názov tohto kelu je kale, má keltský pôvod a je odvodený od latinského slova cauli, ktorým Rimania označovali kel.

Čo je kel a prečo ho pestovať?

Kel (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kam patrí aj reďkovka a žerucha. Medzi najznámejšie druhy patria:

• Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Pestuje sa ako hlúbová zelenina s veľkými bublinkovými listami, zvinutými do ružice.
• Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
• Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica).

Zaujímavosťou je aj kel okrasný, nazývaný aj okrasná kapusta.

Kučeravý kel je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu i vitamínu C. Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi, čím znižuje aj riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu. V keli sa nachádzajú glukosinuláty, sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Listy sú tiež bohatým zdrojom draslíka, železa, betakaroténu, vitamínov C, A, E a vitamínov skupiny B. Nezanedbateľný je obsah kyseliny listovej a jej derivátov - folátov, ktorých nedostatkom ľudia trpia vďaka nevyváženej strave. Surové listy kelu sú počas zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý záhradka ponúka. Kučeravý kel je nenáročná a mrazuvzdorná zelenina, ktorá by nemala chýbať vo vašej záhradke.

Druhy a odrody kučeravého kelu

Tento kel netvorí pevnú hlávku, na stonke vyrastajú striedavo usporiadané veľké listy. Najčastejšie majú sivozelenú farbu a veľmi skučeravené okraje, vyšľachtené odrody však môžu byť skučeravené oveľa menej a líšia sa aj farbou. Okrem rozličných odtieňov zelenej bývajú fialové, modrozelené či sfarbené do červena. V závislosti od odrody rastliny dorastajú do rôznej výšky, podľa čoho sa delia na nízke (15 až 20 cm), polovysoké (30 až 60 cm) a vysoké (viac ako 90 cm), pričom do záhrad sú vhodnejšie nižšie odrody.

Na pestovanie môžete zvoliť zelené odrody ako Kapitan F1, Winterbor F1, alebo farebné odrody ako Scarlet. Odroda Lerchenzungen je stredne skorá odroda kučeravého kelu, vhodná pre zimný zber. Rastlina je produktívna, vysoko úrodná a dorastá do výšky cca 80-120 cm. Samotný kel má zelené, silne kučeravé, úzke, mierne ovisnuté listy, ktoré sú veľmi chutné a chrumkavé.

Odporúčané odrody

• Kapitan F1: Stredne skorý hybrid s dobrou mrazuvzdornosťou, znášajúci teploty až do mínus 15 °C. Rastlina je vysoká okolo 70 cm, rozložitá a odolná proti vyvracaniu. Listy sú zelené, silne zvlnené.
• Winterbor F1: Tmavozelená odroda vhodná na zber od septembra do marca.
• Scarlet: Bujne rastúca odroda s červenými, respektíve fialovými listami.
• Nero di Toscana (toskánska kapusta/kel): Nie je typickým kučeravým kelom, skôr by sme ho mohli označiť ako listový. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám a v Taliansku sa pestuje od začiatku 18. storočia. Tvorí veľkú listovú ružicu s dlhými, oválnymi, celookrajnými a silne bublinatými, sivoomodrými listami.
• Kapral: Skoro stredná odroda kučeravého kelu, ktorá sa vyznačuje mrazuvzdornosťou, vysokou odolnosťou a bohatým výnosom. Tvorí tmavozelené, zvlnené listy, ktoré sú plné vitamínov a ideálne na čerstvú konzumáciu aj varenie. Rastlina dorastá do výšky cca 40-60 cm, rodí bohato a má dlhú dobu zberu.

Pestovanie kučeravého kelu od semienka po zber

Pestovanie kučeravého kelu nie je zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jej listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená.

Výber stanovišťa a pôdy

Kučeravý kel pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch, hrachu, skorých zemiakoch alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny. Stanovište by malo byť na priamom slnku, kel však znesie aj polotieň. Ideálna je hlinitá pôda, ktorá zadržiava vlahu, ale zároveň nezostáva premočená. Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Kvalita substrátu určuje rýchlosť a silu počiatočného rastu mladých rastlín kelu. Táto plodina preferuje hlinito-piesočnaté pôdy s vysokým obsahom organickej hmoty a dobrou drenážnou schopnosťou. Pred samotným výsevom alebo výsadbou je nevyhnutné pôdu hlboko prekypriť a zbaviť ju veľkých kameňov či zvyškov koreňov. Obohatenie pôdy vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom zvyšuje schopnosť zeme udržať si potrebnú vlhkosť. Drenáž pôdy je kľúčová najmä počas jarných a jesenných mesiacoch, kedy bývajú zrážky intenzívnejšie. Stojatá voda v oblasti koreňového krčku môže spôsobiť jeho odhnívanie a následný úhyn celej rastliny. Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú pôdu, odporúčam vybudovať vyvýšené záhony, ktoré zabezpečia lepší odtok prebytočnej vody.

Výsev semien

Semená môžete vysievať do interiéru od mája-júna a sadenice môžete sadiť do záhona od júna do júla. Pre skoré a vysoké odrody je termín na siatie koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní. Semená môžete vysievať v interiéri od marca do júla a do záhona od apríla-mája. Pred výsevom sa odporúča semená namočiť na niekoľko hodín do teplej vody, čím sa podporí rýchle klíčenie a zdravý začiatok rastu.

Môžete si tiež predpestovať sadenice z marcovej sejby, ktoré vysaďte v apríli alebo máji. Priesady by mali mať 5 až 8 pravých listov. Pri tomto spôsobe pestovania získate silné rastliny, ktorých listy sa zberajú postupne od októbra počas celej zimy. Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Pri výsadbe do otvorenej pôdy by mali byť rastliny vo vzdialenosti 40-50 cm od seba a riadky vzdialené 50-60 cm, aby mali dostatok priestoru na rozrastanie listov a tvorbu kvalitných ružíc.

Starostlivosť o rastliny

• Zálievka: V lete je dôležitá pravidelná zálievka a rastliny privítajú prevzdušnenie a odburiňovanie pôdy. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalejte vždy na úrovni pôdy.
• Hnojenie: Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom - jeho prebytok vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív, ako sú vermikompost a frass (hmyzí trus), alebo minerálne hnojivá s vyváženým NPK pomerom.
• Mulčovanie: Mulčovanie je vynikajúci spôsob, ako udržať stabilitu teploty pôdy v letných horúčavách aj zimných mrazoch. Použitie organického materiálu, ako je slama alebo pokosená tráva, chráni povrch zeme pred eróziou. Vrstva mulču bráni nadmernému vyparovaniu vody, čím šetrí váš čas aj zdroje vynaložené na polievanie.
• Pletie a kyprenie: Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Čistota záhona zohráva kľúčovú úlohu v prevencii šírenia infekcií a konkurenčného boja o živiny. Burina odčerpáva z pôdy drahocennú vlahu a minerály, ktoré kel potrebuje pre vývoj svojich mohutných listov.
• Ochrana pred mrazom: Kel kučeravý znáša dobre aj mráz až do - 10 °C, zelené odrody vydržia teplotu -15 °C, fialové i väčšie mrazy. Ak hrozí holomráz bez snehovej pokrývky, prikrytie netkanou textíliou poskytne potrebnú ochranu. Snehová vrstva je prirodzeným izolantom, ktorý udržuje teplotu okolo koreňov na stabilnej úrovni.

Pestovanie systémom „baby leaf“

Kel sa dá pestovať aj systémom „baby leaf“, ktorý je známy skôr pri šalátoch, eruke (rukole) alebo žeruche. Mladé rastliny vysejte nahusto a zberajte vtedy, keď dorastú do výšky 15 až 20 cm. Môžete ich vysiať aj ako druhú kultúru, na záhony, z ktorých ste v lete pozberali cesnak alebo skoré zemiaky. Ich listy sú jemnejšie a krehkejšie, ako majú dospelé rastliny, pričom si zachovávajú vysoké nutričné hodnoty. Mladé listy sa konzumujú surové alebo rýchlo orestované, môžu byť aj súčasťou šalátov a zeleninových zmesí.

Choroby a škodcovia

Pravidelná kontrola zdravotného stavu rastlín je základným pilierom úspechu každého pestovateľa. Musíte si všímať akékoľvek zmeny na farbe listov alebo prítomnosť nežiaducich organizmov v blízkosti koreňov. Včasný zásah môže zachrániť celú úrodu pred totálnou devastáciou spôsobenou vonkajšími faktormi.

Najčastejší škodcovia

• Mlynárik repkový: Samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
• Kvetárka kapustová: Kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
• Slimáky a slizniaky: Si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.

Najčastejšie choroby

• Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris): Je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
• Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola): Bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
• Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola): Bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.

Zber a skladovanie

Z úrody sa môžete tešiť od októbra do marca. Kel kučeravý je možné zbierať postupne, vydrží na záhone do neskorej jesene alebo aj celú zimu. Listy sa zbierajú postupne podľa potreby odspodu rastliny smerom k vrcholu. Vylamujeme iba listy, odspodu nahor, najlepšie tesne pred spotrebovaním. Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Zlatým pravidlom zberu je nikdy nebrať viac ako tretinu rastliny naraz. Na vrchole každej rastliny ponechajte aspoň 4 nedotknuté listy. Môže sa stať, že kel kučeravý namrzne pri silnejšom dlhotrvajúcom mraze, to však nevadí. Potom stačí, ak so zberom počkáte, kým mráz prestane. Vždy však pozbierajte iba toľko, koľko dokážete minúť, lebo vädnutím listy horknú. Z kelu kučeravého sa dajú konzumovať aj mladé kvetné výhonky ešte s nerozvinutými púčikmi. Najkvalitnejšie sú mladé listy, pretože obsahujú najviac vitamínu C.

Skladovanie

Zozbierané listy môžete skladovať zamrazené. Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Stonky môžete zjesť alebo ich vyhodiť - je to na vás.

Využitie kelu v kuchyni

Kel je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno konzumovať surovú, varenú, dusenú, pečenú, grilovanú alebo ako súčasť smoothie a šalátov. Jeho kučeravé listy dodávajú jedlám textúru, farbu a výživovú hodnotu. Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom.

Príprava chrumkavých čipsov z kelu

Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte ich na plech vystlaný papierom na pečenie tak, aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.

Klíčky kučeravého kelu

Semená kelu kučeravého sú vhodné na klíčenie s jemne kapustovou, sviežo korenistou chuťou. Klíčky sú chrumkavé a hotové už za 4-7 dní.

Ako klíčiť kel kučeravý krok za krokom doma:

1. Semená najprv prepláchnite a namočte na 4-8 hodín do čistej vody.
2. Po namočení vodu zlejte, znova prepláchnite a rozložte do klíčiacej nádoby alebo pohára so sitkom.
3. Dvakrát denne ich dôkladne preplachujte a nechajte odkvapkať, aby nestáli vo vode.
4. Udržujte teplotu okolo 18-22 °C a vyhnite sa priamemu slnku, no zabezpečte prúdenie vzduchu.
5. Prvé klíčky sa objavia zvyčajne po 2-3 dňoch, na zber sú pripravené približne za 4-6 dní.

Pred konzumáciou klíčky opláchnite a jemne osušte pre lepšiu textúru. Nádobu po každej várke vydezinfikujte pre minimalizáciu rizika plesní. Dbajte na čistotu rúk a pomôcok počas celého procesu.

Na čo si dať pozor pri pestovaní a skladovaní klíčkov:

• Najdôležitejšia je hygiena - pravidelné preplachovanie a dokonalé odkvapkanie po každom oplachu.
• Ak spozorujete nezvyčajný zápach, sliz alebo tmavé fľaky, klíčky nekonzumujte.
• Semená držte v suchu, tme a pri nižšej teplote v tesne uzavretom obale.
• Nádoby medzi várkami čistite a dezinfikujte, aby ste predišli plesniam.
• Nepreplňujte klíčiacu nádobu - klíčky potrebujú priestor a vzduch.
• Vodu po namáčaní vždy úplne zlejte.

tags: #pestovanie #kuceraveho #kela

Populárne príspevky:

• Kvetinárstvo na Valentína
• ako pestovať odrodu Rozela
• Oslávte s tropickou atmosférou
• recept na vianočné medovníkové ruže
• živý symbol nového života