Sprievodca pestovaním sklovitej kukurice: od výsevu po zber

Kukurica (Zea mays) je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete, ktorá zohráva významnú úlohu v kuchyniach po celom svete. Hoci sa o kukurici často hovorí ako o zelenine, ide o obilninu. Pestovanie kukurice môže byť jednoduché, ak sa dodržiavajú správne postupy. Kukurica, ako ju poznáme dnes, by vôbec neexistovala, keby ju nevyvinuli ľudia, keďže rastlina inak v prírode neexistovala. Vedci sa domnievajú, že ľudia žijúci v strednom Mexiku vyvinuli kukuricu najmenej pred 7000 rokmi. Začalo to divokou trávou zvanou teosinte. Vyzeralo to inak ako dnes vyzerá kukurica. Jadrá boli malé a neboli umiestnené spolu.

Kukurica pochádza z Mexika, kde sa pestuje už viac ako 7 000 rokov. Do Európy sa dostala až po objavení Ameriky Kolumbom v roku 1493. Na území dnešného Slovenska sa však objavila až v 17. storočí. Dnes existuje množstvo odrôd, medzi najznámejšie patria kukurica obyčajná, cukrová a pukancová.

Druhy kukurice

V súčasnosti sa pestujú štyri formy kukurice, ktoré sa líšia podľa spôsobu využitia:

• Kukurica obyčajná (konský zub): Tieto druhy sa štandardne používajú ako potrava pre hospodárske zvieratá a na výrobu škrobu.
• Kukurica cukrová (lahôdková): Tento druh kukurice sa najčastejšie používa v kuchyni na priame varenie, grilovanie alebo konzervovanie. Konzumujú sa vyspelé, ale nedozreté klasy vo voskovo-mliečnej zrelosti.
• Kukurica pukancová: Kukurica na pukance má tvrdšiu škrupinu a vyšší obsah škrobu. Zberá sa v botanickej zrelosti, keď je povrch semien sklovitý, hladký a tvrdý.

Na potravinárske účely sa často používa kukuričná múka a krupica. Najmä v lete kukuricu obľubujeme konzumovať varenú so soľou, ďalšou možnosťou je ugrilovať ju s bylinkovým maslom.

Výber stanoviska a príprava pôdy

Kukurica je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie. Kukurica cukrová horšie rastie v suchej alebo ťažkej pôde. Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná, s pH medzi 6,0-6,8. Ak je pôda príliš kyslá, môžete ju upraviť pridaním vápna.

Kvalitné základné spracovanie pôdy pred sejbou je prvým predpokladom úspechu. Kukurica je ako plodina veľmi náročná na vysoký obsah humusu v pôde, respektíve živín ako takých. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapracujte kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Na jeseň je ideálne vyhnojiť záhony vyzretým kompostom, prípadne tak urobiť na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Pri jesennej príprave pôdy zapracujeme organické hnojivá. Počas jarnej prípravy pôdy pri strednom obsahu živín dodáme kilogram dusíka, 0,2 kilogramu fosforu a 1,5 kilogramu draslíka na 100 štvorcových metrov.

Pri predsejbovej príprave pôdy zabezpečte, aby osivo kukurice bolo uložené v hĺbke 5-8 cm, na kapilárnu vrstvu a aby tak aj pri nedostatočných zrážkach bolo zásobené vlahou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Usilujte sa preto kypriť pôdu v predsejbovej príprave o 3-4 cm hlbšie ako je hĺbka sejby.

Výsadba kukurice

Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, keď už panuje celkom teplé počasie a teplota pôdy v hĺbke 5-6 cm sa ustáli na aspoň 8 °C, ideálne okolo 15 °C. Vyššie teploty priaznivo ovplyvňujú predovšetkým dynamiku klíčenia a následného vzchádzania. Semená potrebujú na klíčenie teplotu pôdy nad 10 °C, takže počkajte do neskorej jari.

Kukurica sa neteší presádzaniu, preto je najlepšie vysievať semená priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 až 4 centimetre. Pri sejbe klaďte dôraz na dodržanie hĺbky sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku. To do veľkej miery ovplyvňuje vyrovnanosť povrchu, predsejbová príprava pôdy a dodržiavanie pracovnej rýchlosti podľa konkrétneho typu sejačky. Ak chcete mať istotu, že aspoň jedno semienko vyklíči, nasypte do každej jamky niekoľko semienok.

Na predĺženie zberovej sezóny môžete zasiať skoré, stredne skoré a neskoré odrody súčasne alebo zasiať jednu skorú odrodu v niekoľkých dávkach s odstupom niekoľkých týždňov. Keď budete semená vysádzať naďalej každé 2 týždne, zabezpečíte si plynulú úrodu. Ak pestujete viac ako jeden druh kukurice, rozdiel medzi dátumami výsadby by mal byť najmenej 2 týždne, ale vzdialenosť väčšia ako 7,5 metra, aby ste zabránili krížovému opeleniu.

Organizácia porastu a výsev

Kukurica je opeľovaná vetrom, preto sa odporúča vysievať ju v skupinách alebo blokoch (štvorcoch), nie do dlhých radov. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené. V malej záhrade možno na záhone s rozmermi 90 x 150 cm pestovať 15 rastlín vzdialených od seba 30 cm. Štandardne sa kukurica sadí v spone 30 x 60 cm, ale rozmery sa môžu líšiť v závislosti od odrody (napr. 50 x 80 cm, 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm).

Pri konvenčnej technológii sa vytvára výsevná brázdička v tvare písmena V výsevnou pätkou. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky použitím zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a následne intenzívne utláčať. Ideálne je ak zatlačovacie a zahrňovacie systémy vytvárajú výsledný, strieškovitý profil riadku. Pri pôdoochranných technológiách je vo vrchnej vrstve pôdy väčšie množstvo rastlinných zvyškov, preto sejačky majú pred výsevným ústrojenstvom „koltre“ na ich prerezávanie, alebo dvojicu kotúčov, ktoré odstraňujú zvyšky rastlín do strán.

Predpestovanie sadeníc

V oblastiach s chladnejším podnebím je možné predpestovať sadenice v interiéri od polovice apríla do začiatku mája a potom ich presadiť von, keď teplota dosiahne vhodnú hodnotu. Semená sa sejú jednotlivo do hĺbky 2 cm a najlepšie klíčia pri 18-21 °C. Klíčenie by malo trvať asi dva týždne. Kukurica nie je vhodná na pestovanie v nádobách, ak nemajú hĺbku aspoň 30 cm, pretože je vysoká a potrebuje dostatok priestoru pre rozvoj koreňov.

Starostlivosť o kukuricu

Po výsadbe udržujte pôdu vlhkú a zakryte ju tylom alebo sieťovinou, aby ste chránili mladé sadenice pred vtákmi. Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy (po vyklíčení, keď sa objavia prvé dva, tri pravé listy), slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Kukurica vyžaduje bohatú úrodnú pôdu, pretože má vysoké nároky na dusík.

Zálievka a hnojenie

Kukurica má pomerne plytké korene a počas vegetačného obdobia potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby kláskov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Kukurica je citlivá na sucho, najmä počas obdobia tvorby kláskov, preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, no nie premočenú. Najlepšie je polievať hlboko, aby voda prenikla ku koreňom a podporila silný rast. Kukurica potrebuje asi 2,5 cm vody týždenne, najmä keď sa jej stonky začínajú strapkať. Vodný stres počas opelenia bude mať za následok vznik klasov s množstvom chýbajúcich zŕn, preto nevynechávajte zalievanie kukuričného záhonu. Aplikujte vodu na povrch pôdy pomocou namáčacej hadice alebo kvapkovej závlahy. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť v pôde.

Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín. Už pred výsadbou ošetrite pôdu aspoň centimetrom kompostu. Po výsadbe, keď sa objavia prvé listy, kukuricu prihnojte rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne. V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody.

Opelenie a ochrana pred vetrom

Najlepším pomocníkom pri opeľovaní kukurice je vietor. Ak chcete mať istotu plných klasov, podporte opelenie kukurice ručne, a to špeciálne v okrajových radoch. Zozbierajte peľ zo samčích kvetov (metlina na vrcholci rastliny) a pokropte ním samičie (súkvetie v pazuche listu). Vysoké stonky a plytké korene znamenajú, že kukurica sa môže vo vetre ľahko prevrátiť. Ak sú rastliny vetru vystavené, buď podoprite každú z nich bambusovou palicou, alebo vložte niekoľko prútov okolo vonkajšej strany bloku a spojte ich šnúrou. Rastliny môžete tiež zastabilizovať nakopením pôdy okolo základne stonky.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Kukuricu má v láske mnoho škodcov. Najlepšou ochranou je prevencia. Vysádzajte odrody odolné voči chorobám (morené osivo rezistentných hybridov F1), pritiahnite do záhrady prospešný hmyz a každý rok striedajte miesta, kde pestujete kukuricu. Taktiež sa oplatí už niekoľko týždňov pred výsadbou zalievať pôdu parazitickými hlísticami.

Bežní škodcovia a choroby kukurice

• Vtáky, myši a veveričky: Radi si pochutnajú na semenách aj dozrievajúcich klasoch. Chráňte mladé sadenice sieťovinou alebo tylom. Keď sa začnú tvoriť klasy, buď zasieťujte rastliny, alebo zakryte jednotlivé klasy vreckami.
• Molica kukuričná (Ostrinia nubilalis): Larvy tohto nočného motýľa sa živia listami, najmä v hornej časti stonky, a prehrýzajú tunely, čo vedie k zníženiu úrody. Použite feromónové návnady na prilákanie samcov a zabránenie párenia.
• Sneť kukuričná (Mycosarcoma maydis): Huba, ktorá spôsobuje bledé, lesklé, opuchnuté hálky, ktoré praskajú a uvoľňujú čierne spóry. Napáda všetky časti kukurice. Odrežte a zlikvidujte hálky skôr, ako sa otvoria. Ak je to potrebné, zničte postihnuté rastliny, aby sa sneť nerozšírila. Nikdy nedávajte napadnuté rastliny do kompostu.

Spoločné pestovanie s inými plodinami (Polykultúry)

Kukurica sa veľmi dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny. Už v minulosti sa vedelo, že vzájomné pestovanie rôznych druhov rastlín v bezprostrednej blízkosti pozitívne vplýva na ich rast a úrodnosť. Ekozáhradkári a pestovatelia, ktorí sa snažia produkovať zeleninu bez používania syntetických hnojív a chemických ošetrujúcich látok, poznajú systém polykultúr. Ide o pestovanie viacerých druhov zeleniny a bylín spolu na rozdiel od klasického monokultúrneho pestovania, kde má každá plodina svoje políčko.

Vhodní susedia kukurice

• Strukoviny (fazuľa, hrach): Tieto rastliny viažu dusík do pôdy, čo zlepšuje rastové podmienky pre kukuricu. Kukurica môže slúžiť aj ako prirodzená opora pre popínavé rastliny, ako je fazuľa.
• Paradajky, uhorky, tekvice, cukety, zemiaky a hlávkový šalát: S týmito plodinami sa kukurica veľmi dobre znáša.

Polykultúra "Tri sestry"

Veľmi jednoduchou a úspešne rastúcou polykultúrou v našich podmienkach je trojica plodín, ktorú poznali už Indiáni. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice. Táto trojkombinácia tvorí navzájom symbiózu a efektívne využíva všetky dostupné podmienky, zároveň sa dopĺňa a tým prináša úrodu s malým podielom nutných záhradníckych prác.

1. Do stredu záhona vysejte kukuricu (cca 5 až 7 semien). Po vzídení ponechajte štyri najsilnejšie rastliny.
2. Keď kukurica dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujte. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejte fazuľu (použite polopopínavé kultivary, aby fazuľa kukuricu nezahubila).
3. Po cca 7 až 10 dňoch vysejte do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu (napríklad hokaido). Tekvice vyžadujú väčšie rozostupy a počas vegetačného obdobia sa rozlezú po záhrade, preto im vyhraďte dostatok miesta.

Nevhodní susedia kukurice

Naopak, nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu. Rastlinám, ktoré odčerpávajú z pôdy rovnaké živiny, navzájom si tienia, priťahujú rovnaký hmyz alebo majú rozličné nároky na vodu, sa vo vzájomnej blízkosti nebude dariť.

Zber a skladovanie kukurice

Kukurica dozrieva zvyčajne 60-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Cukrovú kukuricu zbierame v konzumnej zrelosti, čo je zvyčajne 100 dní od sejby. Zrná v klasoch by mali byť žlté a šťavnaté. Pukancovú či klasickú kŕmnu kukuricu je potrebné nechať dozrieť do plnej zrelosti.

Keď začnú hodvábne „vlásky“ kukurice meniť farbu a hnednúť, každý deň kontrolujte zrelosť klasov. Zamerajte sa na plné klasy. Zo zrelého zrna by po stlačení mala vytekať mliečna šťava. Ak je číra, kukurica ešte nie je úplne zrelá. Ak je pastovitá, je prezretá. Prezreté klasy možno vysušiť a použiť ako pukance.

Ideálne je zberať úrodu kukurice skoro ráno, keď sú ešte teploty nízke. Myslite tiež na to, že klasy po zbere rýchlo strácajú svoju typickú sladkú chuť, pretože cukry sa menia na škrob. Toto je jedna z veľkých výhod vlastného pestovania - môžete klas zjesť v priebehu niekoľkých minút po zbere s maximálnou sladkosťou.

Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní, pri teplote maximálne 5 °C. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať. Olúpané klasy zabalíme do vlhkej utierky.

Výhody konzumácie kukurice

Kukurica má dôležité miesto aj v diétnej strave - je vhodná pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok. Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71 percent škrobu, 3 percentá cukru, 12 percent bielkovín a 1,7 percenta vlákniny. Kukurica znižuje riziko vzniku hemoroidov a kolorektálneho karcinómu. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá sa stará o naše trávenie. Obsahuje tiamín, ktorý je nevyhnutný pre udržanie zdravia nervov a kognitívnych funkcií. Kukurica obsahuje minerály, ktoré nášmu telu prospievajú v mnohých smeroch. Fosfor, horčík, mangán, zinok, železo a meď sa nachádzajú vo všetkých odrodách kukurice. Vysoký obsah karotenoidov v žltej kukurici (najmä luteín a zeaxantín) má priaznivé účinky na zrak.

tags: #pestovanie #kukurice #sklovitej

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním mäsožraviek
• Slnko v záhrade plné farieb
• Starostlivosť o jazmín
• Krása a elegancia umelých kvetov
• sprievodca pestovaním uhoriek