Pestovanie lesných sadeníc: Od tradície k inovácii
Lesníctvo na Slovensku má dlhú a bohatú tradíciu, siahajúcu stáročia dozadu. Bez kvalitne vypestovaných a umelo vysadených sadeníc by súčasný stav našich lesov bol nepredstaviteľný. V posledných rokoch však dochádza k významným zmenám v prístupe k obnove lesa, ktoré ovplyvňujú aj lesné škôlkarstvo.
Kedysi bol hlavným spôsobom obnovy lesa umelý výsadba, no prirodzená obnova postupne preberá jej miesto. Tento posun sa priamo odráža na dopyte po sadbovom materiáli. Ak sa pred 10-15 rokmi spotreba na Slovensku pohybovala okolo 65-70 miliónov sadeníc ročne, v súčasnosti je to len približne 35 miliónov. Dôvodom je nielen rastúci podiel prirodzenej obnovy, ale aj úprava normatívov spotreby sadeníc na hektár.
Pokles dopytu, spolu s obmedzenými možnosťami exportu produkcie (najmä do Českej republiky), znižuje atraktivitu a výnosnosť podnikania v lesných škôlkach. Mnohí, ktorí sa na základe licencií pustili do pestovania a obchodu s lesným reprodukčným materiálom, dnes čelia neľahkej situácii. Lesné škôlkarstvo však nezaniká, skôr dochádza k prečisteniu konkurenčného prostredia, kde si svoje miesto nájdu kvalitné škôlky a odborne zdatní škôlkári.
Výrobné cykly pri pestovaní sadeníc sú dlhé, v prípade niektorých druhov až 4-5 rokov. To sťažuje zosúladenie výroby s aktuálnou spotrebou, ktorá môže byť ovplyvnená mnohými faktormi, ako sú finančná situácia lesných podnikov, možnosti odsunu výsadby či zmeny v drevinovej skladbe. Realitou sú potom nepoužité, prerastené sadenice, ktoré sa musia likvidovať.
Lesy SR sa snažia týmto problémom predchádzať aktualizáciou výhľadovej potreby sadeníc, aby škôlkári mohli svoju výrobu prispôsobiť reálnym požiadavkám. Výrazným zlepšením by mohol byť prechod na pestovanie krytokorenných sadeníc s kratšou, jednoročnou výrobnou dobou, teda pestovanie na základe ročných objednávok.
Legislatívne zmeny a ich dopad
Nový zákon a vyhláška o lesnom reprodukčnom materiáli prinášajú zmeny, s ktorými sa lesnícka prevádzka musí vysporiadať. Hoci je predčasné hodnotiť ich plný dopad, prechodné ustanovenia umožňujú ešte stále postupovať podľa predchádzajúcej legislatívy. Zjednodušením je zníženie počtu semenárskych oblastí. Naopak, zmena princípov vertikálneho prenosu z výškových zón na lesné vegetačné stupne prinesie komplikácie.
Lesné vegetačné stupne sú charakterizované prírodnými podmienkami a v určitých nadmorských výškach sa ich hranice prekrývajú. Napriek tomu nie je povolený prenos medzi nimi, čo si vyžiada zmeny v zbere semenných zdrojov, tvorbe zásob semena a presnejšom plánovaní výroby.
Prerezávky a výchova lesných porastov
Otázka povinnosti vykonávania prerezávok v lesných porastoch je často diskutovaná. Hoci v Plánoch starostlivosti o les (PSL) zostalo málo záväzných ukazovateľov, prerezávky sú spomenuté v súvislosti s ochranou lesa pred abiotickými škodlivými činiteľmi. Orgány štátnej správy ich preto kontrolujú a odporúčajú, prípadne vyžadujú ich plnenie.
Každý odborný lesný hospodár si musí uvedomovať význam výchovných zásahov pre optimálny vývoj a stabilitu porastu od najmladšieho veku. Lesy SR venujú realizácii prerezávok primeranú pozornosť, nielen kvôli plneniu prémiových ukazovateľov. Ide o nákladné výkony, pričom v roku 2011 boli na ne vynaložené takmer 2 milióny eur.
Namiesto polemiky o povinnosti vykonávania prerezávok by sa mala pozornosť upriamiť na možnosti zlacňovania tohto výkonu. Jednoduchým a finančne efektívnym riešením môže byť nevykonanie zásahu, ak odborný lesný hospodár posúdi, že nie je nevyhnutný, a zohľadní pri tom aj náklady.
Intenzita nákladov pri prečistke je priamo spojená s intenzitou zásahu. Nevyužíva sa efekt samozrieďovania, ktoré má na redukciu početnosti v mladinách výraznejší vplyv ako umelé zásahy vykonávané v päťročných intervaloch. Pri cieľavedomej výchove je zásah obmedzený na negatívny výber rozrastlíkov, ktoré môžu potláčať vývoj kvalitnejších jedincov. Týmto prístupom sa intenzita a náklady znižujú na polovicu, alebo dokonca na tretinu.
Ďalšou možnosťou je vykonanie prečistky v rámci samovýroby, bez dodatočných nákladov. Ak ju vykonávajú skúsení ľudia pod dohľadom lesného hospodára, nie je dôvod na obavy z nesprávneho vykonania.
Kvalita prác v lesnom hospodárstve
V súčasnom systéme dodávateľských prác, ktorý uprednostňuje najlacnejšiu ponuku, sa často do lesných prác dostávajú ľudia bez primeraného odborného vzdelania a skúseností. To sa negatívne odráža na kvalite prác, keďže mnohí nedokážu rozlíšiť semenáčik od buriny.
Hoci existujú možnosti neprevziať nekvalitnú prácu, sankcionovať a vyžadovať nápravu, tieto sa využívajú len minimálne. Dôvodom je aj nedostatok času lesníka na dôslednú kontrolu popri iných povinnostiach, najmä v ťažbe a odvoze dreva.
Kvalita prác je podstatne závislá od ceny. V snahe získať alebo udržať si zákazku, mnohí uchádzači stláčajú ceny pod hranicu, kde už nie je možné prácu vykonať kvalitne alebo v predpísanom rozsahu.
Budúcnosť smreka v slovenských lesoch
Hromadné hynutie smreka je najzávažnejším problémom súčasného lesníctva. Existujú názory, že ide o nezvratný proces, ktorý možno len spomaliť. Vzniká tak otázka, ako ďalej - urýchliť obnovu rozpadajúcich sa smrečín alebo investovať prostriedky do ich oddialenia?
Ochrane smrekových porastov by mala predchádzať ich radikálna výchova. Zanedbanie tejto výchovy nepriamo priznali aj odborníci. Kľúčovou otázkou je, či má smrek naďalej strategické miesto v plánovanej obnove slovenských lesov.
Odpoveďou je, že smrek si strategické miesto v obnove lesov naďalej zachováva. Musí však nadväzovať jeho zodpovedná výchova. V lesníckej praxi a ani vo vyhotovovaní PSL si stále nenašli miesto skutočne silné výchovné zásahy. Existuje bludný kruh: smrečiny sú dôsledkom slabých zásahov, a preto sa bojíme radikálnejšieho rozpojenia, aby nedošlo k prelámaniu korún.
Plánovaná intenzita prebierok sa vykonáva len na úrovni 50-60 % potrebného zásahu. Pre dosiahnutie optimálnej intenzity je potrebné správne určiť zakmenenie porastu a uvedomiť si, že vyššie náklady na prebierkovú ťažbu nemôžu byť dôvodom na jej minimalizovanie.
Správna intenzita prebierkových zásahov je vecou odborného lesného hospodára. Môže požiadať o zmenu plánu alebo predložiť svoje návrhy pri jeho vyhotovovaní. Príkladom sú lesníci z Lesnej správy Paráč, ktorí zdvojnásobili nízku prebierkovú intenzitu z PSL a v nových plánoch ju presadili na úrovni 15-25 %, pričom začali s postupnou prebudovou na viacetážový, prírode blízky les.
Problémom smrečín nie je len ich rovnorodosť, ale aj jednovrstvová priestorová výstavba, ktorá ich robí zraniteľnými voči abiotickým a biotickým škodlivým činiteľom. Príkladom viacvrstvového lesa s postačujúcou stabilitou je lesný majetok v rakúskom Schlägli, kde aj pri 90 % zastúpení smreka udržiavajú jeho vysoký podiel pomocou výberovej ťažby.
Prírode blízke hospodárenie - Systém Pro Silva
Jednou z významných možností znižovania nákladov v pestovnej činnosti je znižovanie objemu umelej obnovy. Systém Pro Silva, ktorý vychádza z myšlienok a zásad celoeurópskeho hnutia, sa v Lesoch SR uplatňuje už takmer desať rokov a získal si mnohých priaznivcov.
Cieľom je získať lesných hospodárov pre tento systém dobrovoľne, prostredníctvom presviedčania, školení a ukážok v teréne. Vytvorila sa sieť tzv. objektov Pro Silva, ktoré slúžia ako demonštračné príklady uplatňovania metód prírode blízkeho hospodárenia. Do súčasnosti ich bolo založených 230 na výmere 52 tisíc hektárov.
Systém spolupráce s vyhotovovateľmi PSL umožňuje zapracovávať návrhy na prírode blízke hospodárenie do plánov hospodárskych opatrení. Pod označením "porast Pro Silva" sa sledujú plánované aj vykonané práce, čím sa zabezpečuje kontinuita hospodárenia.
Prírodné zákony fungujú spoľahlivo, no stále ich nevyužívame dostatočne. Po dlhom období holorubného hospodárenia sme prešli na podrastové hospodárenie, no posúvame sa veľmi pomaly. Nejednotnosť v pohľade na prírode blízke hospodárenie vyplýva z rôzneho poňatia tohto pojmu. Mnohým stačí prirodzená obnova a zmiešanie drevín, čo je však zjednodušená predstava. Základnou charakteristikou prírodného lesa je dlhodobo prítomná viacetážovitá priestorová výstavba, ktorú rúbne hospodárenie nedosahuje.
Pestovanie lesa podľa metódy Miyawakiho umožňuje vytvoriť hustý les s vysokou biodiverzitou za krátky čas, dokonca aj v mestských podmienkach. Tento prístup prináša mnohé benefity, ako je zlepšenie kvality ovzdušia, zvýšenie biodiverzity a možnosť produkcie čerstvého ovocia. Lesy môžu byť neoddeliteľnou súčasťou nášho života v mestách, pričom ich údržba je minimálna.
Začiatky pestovania lesa podľa tejto metódy zahŕňajú prípravu pôdy, pridanie biomasy a mikroorganizmov na zvýšenie jej pórovitosti a tvorbu živín. Následne sa vyberú pôvodné druhy stromov, ktoré sa rozdelia do štyroch poschodí: husté, podstromové, stromové a klenuté. Sadenice sa pestujú blízko seba s použitím silnej vrstvy mulča.
Po zakorenení les začne rásť na povrchu a po pár rokoch sa už regeneruje sám. V porovnaní s trávnikom, ktorý si vyžaduje neustálu údržbu a spotrebu energie, má prírode blízky les mnohonásobne vyššiu ekologickú hodnotu.
Je dôležité zmeniť naše predstavy o prírode a začať pestovať les namiesto trávnika. Tým môžeme prispieť k zníženiu rizika povodní a zosuvov pôdy, zníženiu teplôt ovzdušia počas horúčav a získať vlastné drevo na kúrenie či stolárske využitie.
Hustý les s počtom až 300 stromov môže rásť na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre šesť áut. Takýto les rastie desaťkrát rýchlejšie, je 30-krát hustejší, 100-krát rozmanitejší a 100% organický. Je ideálny na ochranu a spevnenie brehov riek, pozdĺž ciest či železníc.
Zber semien od zdravých stromov a ich následné naklíčenie je prvým krokom k vytvoreniu vlastného lesa. Budúci les by mal byť tvorený aspoň 8-12 druhmi stromov, ktoré bežne divo rastú v našej prírode. Po naklíčení sa semená postupne presádzajú a zavlažujú.
Pestovanie lesa je proces, ktorý vyžaduje pochopenie prírodných zákonitostí a trpezlivosť. Výsledkom je však nielen esteticky príjemné prostredie, ale aj významný prínos pre ekosystém.
tags: #pestovanie #lesnych #sadenic