Pestovanie maku siateho v Cíferi: Tradícia, vášeň a poctivá práca Gabriely Čechovičovej

Pestovanie maku má u nás tisícročnú tradíciu a v súčasnosti záujem oň opäť ožíva, stretávame sa s ním čoraz častejšie v našich záhradách ako okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou. Na území Európy bol mak rozšírený už v predhistorických dobách. Prvá zmienka o ňom a jeho využití pochádza z Mezopotámie a je stará viac než 5400 rokov, kde sa spomína ako „rastlina radosti“. Antickí Gréci, Rimania aj Egypťania ho poznali ako prostriedok na tlmenie bolesti. V oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia, ktoré už v 8. storočí používali ako liek a viedli preň vojny.

Hoci sa mak spája najmä s chutnými koláčmi a tradičnými receptami, z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvodom je obsah ópia - látky, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie v mnohých krajinách zakázané. Na Slovensku platí od roku 1998 zákon, ktorý pestovanie maku reguluje. Pri vývoze makovej slamy (bohatej na alkaloidy využívané vo farmaceutickom priemysle) je potrebná vývozná licencia. Najviac morfínu sa nachádza v makovici - práve tá je pre farmaceutický priemysel strategická a na Slovensku sa spracováva v závode v Hlohovci.

Mak z Jarnej: Príbeh Gabriely Čechovičovej

Pod značkou Mak z Jarnej predáva kvalitné makové zrniečka pani Gabriela Čechovičová, farmárka z malej dedinky Jarná, ktorá je miestnou časťou obce Cífer pri Trnave. Milovníci maku jej produkty veľmi dobre poznajú a v mnohých rodinách budú vianočné makové koláče rozvoniavať práve jej makom. Gabriela, alebo „Gaba“, ako ju volajú priatelia, sa s makom „zasnúbila“ pred viac ako 25 rokmi, ale pomáhala pri jeho zbere už ako päťročná. Lásku k pôde a pestovanie poľnohospodárskych plodín zdedila po svojich rodičoch, ktorí kedysi tiež pestovali mak v oblasti Cífera a Jarnej tradičným spôsobom s vysokým podielom ručnej práce. Keď prišlo v istom okamihu jej života k rozhodovaniu o tom, kam ďalej a čomu sa venovať, rodičia ju povzbudzovali, aby išla v ich šľapajach. Za všetko, čo sa od nich naučila, im je nesmierne vďačná.

Dnes sa do farmárčenia ľudia nehrnú, nieto ešte ženy. Gaba sa pustila do tejto namáhavej práce s neistým výsledkom, no jej obdivuhodná práca zviditeľnila nielen ju samotnú, ale aj rodnú obec a samotný Cífer. Spolu so skúsenou novinárkou Máriou Abrahámovou, ktorá už vyše štvrťstoročie pracuje v médiách, vydali Makovú knižku. Je to zaujímavá kniha o tradičnej slovenskej plodine - maku a skvelých 71 receptoch z neho.

Tradičný, domáci a ručne zberaný MAK z Jarnej

Poctivá ručná práca

Farmárka Gabriela Čechovičová pestuje potravinárske odrody maku tradičným spôsobom, tak ako kedysi jej mama. Dodnes robí všetko sama, iba pri zbere jej pomáhajú brigádnici. „Jeden jediný raz som na zber maku vyskúšala kombajn a povedala som si nikdy viac,“ hovorí Gabriela. Pri zbere kombajnom sa bežne stáva, že sa semiačka porušia, podrvia a vytečený olej z porušených makových zrniečok obalí aj ďalšie neporušené zrniečka, a mak má potom väčšiu tendenciu kaziť sa, oxidovať a horknúť. Mak z ručne vyrezaných makovíc je kvalitný, semená sa nepoškodia a pri dlhšom skladovaní nezhorknú. Preto radšej zbiera mak dlhšie a pomalšie, ale ručne. Potom sa vysype z makovičiek, premyje a vysuší na plachte. „Výsledok je evidentne lepší, mám to odskúšané,“ dodáva.

Keď sa na jar preveziete okolo Jarnej pri Cíferi, zaujme vás obraz vytvorený na poli z kvietkov maku - červených, bielych či cyklámenových. Okrem modrého, sivého a hnedého maku ako jediná na Slovensku pestuje aj biely mak, ktorý má sama veľmi rada. Na začiatku pestovala mak iba na hektári, potom obilie, jačmeň aj kukuricu. Keď rodičia zistili, že jej to ide, mamka jej z úspor kúpila prvý traktor. Ibaže pre obilie, kukuricu či jačmeň treba sklady. Najmenej miesta zaberie mak uskladnený vo vreciach. Preto postupne zvyšovala výmeru maku. Otec s priateľom mak z prvej úrody ručne vysýpal z makovičiek štyri mesiace. Z prvého hektára ho bolo 750 kilogramov. V súčasnosti ročne dopestuje 7 ton maku a všetko predá. Záujem sa stále zvyšuje, no kým sa nevráti syn zo zahraničia, nechce zvyšovať výmeru, sama by už viac nezvládla. Zručný zberač si zoberie do jednej ruky kosák a do druhej 15 - 20 makovičiek a v 10 - 15 centimetrovej vzdialenosti od makovice odsekne od koreňa a dá do vedra.

Rozšírenie ponuky a inšpirácia

Gabika Čechovičová sa snaží šíriť povedomie o maku a jeho využití. Najprv začala vyšívať vrecúška, v ktorých dnes ponúka darčekové balenie maku. Na rôznych trhoch a výstavách sa jej však ľudia hneď pýtali, či je mak dobrý, či nie je horký. A tak začala piecť makové štrúdle, ktoré ochutnali. Mak im chutil a často ho aj kúpili. Potom pribudla maková čokoláda, makové lízanky, makové mydlo aj olej. Teraz už ponúka aj knihu o maku, ktorý je vynikajúcou prevenciou osteoporózy.

Po celom Slovensku má svojich nasledovníkov, ktorí sa venujú pestovaniu maku a najmä - ručnému zberu. Aj v čase návštevy komisie súťaže telefonoval záujemca až zo Sniny, ktorý tiež chce pestovať mak. „Povedala som mu nech príde na zber. Pomôže, aj sa veľa naučí,“ hovorí Gabriela. Raz ju táto „maková dedinka“ v Rakúsku očarila a inšpirovala. Ležala uprostred makových polí, vysievaných vo farbách rakúskej vlajky. Priznáva sa, že po návrate túžila po tom, aby sa Jarná zmenila na podobnú makovú dedinku, kde makovice vidno na fasádach domov, na plotoch aj na oblečení či pri servírovaní. Ale z takéhoto sna sa rýchlo zobudila, pretože Slovák sa nerád s niekým spája a nerád vytvára spolky. A hoci v Jarnej má pestovanie maku svoju tradíciu, akosi sa ľuďom do toho nechce. Možno aj preto, že pestovať mak tak, ako Gabika Čechovičová, je namáhavé.

Pestovanie maku: Technologické aspekty

Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. Na to, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha, je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.

Pôdne a klimatické podmienky

Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, keďže obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Výživa maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme.

Špecifické nároky na živiny

Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik.
Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K.
V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry.
V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Schéma rastliny maku a jej koreňového systému

Úloha jednotlivých živín

Dusík: Zohráva rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
Fosfor: Nedostatok sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
Draslík: Pri nedostatku je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
Vápnik: Nedostatok v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
Horčík: Nedostatok vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
Síra: Nedostatok obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Bór (B), Zinok (Zn), Mangán (Mn): Sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami.

Ochrana maku

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá.

Herbicídna ochrana

Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.

Ochrana proti chorobám

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.

Pleseň maková: Prvá choroba, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
Helmintosporióza: Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Ochrana proti škodcom

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu.

Krytonos koreňový: V dobe vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu nastáva invázia krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku a môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
Voška maková: Môže významne škodiť, vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Krytonos makovicový: Zostáva dlhodobo významným škodcom maku. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Manažment a výzvy

Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov.

V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020.

Nárast plôch maku na Slovensku (v hektároch)
Rok	Plocha (ha)
2019	(dáta neboli poskytnuté, len zmienka o náraste)
2020	(dáta neboli poskytnuté, len zmienka o náraste)

tags: #pestovanie #maku #cifer