Pestovanie maku a konope: Sprievodca pre slovenských pestovateľov

Mak patrí k obľúbeným plodinám už dlhé storočia. Už naši predkovia poznali nielen jeho liečivé účinky, ale aj výbornú chuť a výživovú hodnotu. Na Slovensku sa mak pestoval už počas Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu sa stal významnou olejninou. Po druhej svetovej vojne sa začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so šľachtením maku. V súčasnosti sa záujem oň opäť ožíva a v našich záhradách sa s ním čoraz častejšie stretávame ako s okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou.

Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov - prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Latinský názov znie Papaver somniferum, čo v preklade znamená prinášať spánok. Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Mak, patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver, je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená.

Liečivé účinky a výživová hodnota maku

Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Mak dodá ľudskému telu toľko vápnika, koľko nezíska ani vďaka konzumácii mliečnych výrobkov. Nespochybniteľné sú aj jeho účinky na naše zdravie. Lieči chronickú únavu, pomáha odbúravať stres, tlmiť prejavy psychickej a fyzickej námahy. Utlmí bolesť hlavy, podporuje činnosť srdca, pomáha pri liečbe angíny a reume. Mak je plný vitamínov a minerálov. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku. Odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre neposedné deti. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej i fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy, stabilizuje činnosť srdca, je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.

Pestovanie maku: Kľúč k úspechu

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok.

Výber stanovišťa a pôdy

Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Najlepšou voľbou je slnečné stanovište s občasným tieňom. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Nájsť voľné miesto v malej záhradke môže byť síce problematické, no predídete tak nájazdom vtákov, ktoré s obľubou vyzobávajú mak z makovíc. Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Samozrejmosťou by mala byť rotácia, na rovnaké miesto zasaďte mak najskôr po troch rokoch. Nikdy ho nesejte na to isté miesto, je potom náchylný na rôzne hubové ochorenia. Plochy striedajte aspoň s trojročným odstupom.

Výsev a starostlivosť

Správny čas na sadenie je prelom februára a marca. Siať treba začať koncom februára, začiatkom marca do dobre pohnojenej pôdy zásobenej živinami. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku. Zabránite tomu, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Semená maku sa dajú vysievať na slnečné stanovište v zime už vo februári. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov.

Vysádzame do riadkov vo vzdialenosti cca 30 cm. Po vzídení mak prerieďte na vzdialenosť približne 5 cm a dbajte na to, aby bola na každom výhonku len jedna hlavička. Keď sa na mladých rastlinkách začnú tvoriť pravé lístky, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Ak mak pretrháte veľmi riedko, začnú sa tvoriť viaceré hlávky, ktoré budú dozrievať postupne a môže sa stať, že kým budete čakať na to, že budú zrelé všetky makovice, vtáky vám vyzobú semienka z tých, ktoré medzičasom dozreli. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku. Pôda by mala byť hlinitá alebo hlinitopiesčitá. Rastlina je náročná na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám.

Zálievka a hnojenie

Do obdobia kvitnutia polievame minimálne jedenkrát za týždeň, následná zálievka už môže byť striedmejšia. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať. Do kvitnutia ich dobre zavlažujte aspoň raz za týždeň, po odkvitnutí už vlaha nemusí byť taká výdatná. Záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Pravidelne ich okopávajte a odburiňujte. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Ochrana proti burinám, škodcom a chorobám

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov. Z herbicídov využíva v ozimnom maku len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku.

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou. Pleseň maková: ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo ochorení budete najčastejšie riešiť pleseň makovú. Prevenciou je rotácia maku v záhrade a odstraňovanie napadnutých rastlín.

Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení. Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.

Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Najčastejším škodcom maku je voška maková (Aphis fabae), ktorej najľahšie predídete pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Ak je porast dostatočne silný, s voškami si poradí. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.

Veľmi bežnými škodcami v čase kvitnutia sú rôzne druhy žravého hmyzu, najbežnejší je krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba). Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty krátko pred kvitnutím. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc, vyliahnuté larvy sa živia semenami. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺbatka. Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.

Zber a uskladnenie maku

Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Zrelý mak spoznáte podľa šušťania v makoviciach. Zvyčajne je to prelom júla a augusta. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Makovice odrežte aj s 10 cm stonkou, nechajte ich vysušiť, nožom otvorte makovice, vytraste mak a v tenších vrstvách ho ešte dosušte. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť. Pri ručnom zbere zrezávajú porast 0,10 m pod tobolkami, čo má za následok vyšší obsah morfínu oproti konvenčnému mechanizovanému zberu, kedy je zberané väčšie množstvo hmoty. Náročná práca pri zbere sa pretavuje do kvality ponúkaného maku, a to sa odzrkadľuje aj na jeho konečnej cene. Ručný zber ponúka hneď viacero výhod. Pri zbere kombajnom dochádza ku drveniu toboliek, teda aj k poškodeniu určitého percenta semien. To má za následok zhoršenie chuťových vlastností maku, resp. jeho zhorknutie. Po ručnom zbere, kedy za jeden deň dokážu pozberať makovice s približne pol hektára, dochádza k ich mláteniu. Na tento úkon používajú staršiu mláťačku, ktorá makovice nedrví, ale rozrezáva, pričom nedochádza k poškodeniu semien. Tie sú následne vyprané vo vodnom kúpeli a vysušené na plachtách. Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.

Odrody maku

Mak siaty (Papaver somniferum) je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný. U nás sa však jeho pestovanie teší dlhoročnej tradícii, len je potrebné vybrať správnu odrodu. Okrem nich sa stretneme aj s makom priemyselným alebo napríklad okrasným. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.

Legislatíva a legislatívne požiadavky pre pestovanie maku na Slovensku

Hoci semienka maku zoženiete v obchode úplne bez problémov, jeho pestovanie má aj určité obmedzenia. Platí to v prípade, že mak pestujete na ploche väčšej ako 100 m2. V takomto prípade budete musieť pestovanie ohlásiť. Pre obsah alkaloidov v makovine pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m2 totiž podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (260/1999 Z. z., 13/2004 Z.). V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Mak sa síce spája najmä s chutnými koláčmi a tradičnými receptami, no z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvod? Obsahuje ópium - látku, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie v mnohých krajinách zakázané. Od roku 1998 platí na Slovensku zákon, ktorý pestovanie maku reguluje. Pri vývoze makovej slamy (bohatá na alkaloidy využívané vo farmaceutickom priemysle) je potrebná vývozná licencia. Najviac morfínu sa nachádza v makovici - práve tá je pre farmaceutický priemysel strategická. Na Slovensku sa spracováva v závode v Hlohovci. Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.

Maková slama je prázdna tobolka so stonkou dlhou najviac 15 cm. Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia. Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok. Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť. Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín. Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pestovanie technického konope

Pestovanie technického konope má množstvo výhod a ponúka mnoho možností využitia. Konopa obsahuje veľké množstvo cenných látok, ako sú napríklad proteíny, vitamíny a minerály. Zároveň je konope odolná voči škodcom a môže byť pestovaná bez použitia pesticídov a herbicídov. Technické konope má mnoho výhod, ktoré ho robia atraktívnou plodinou pre pestovanie. Medzi tieto výhody patrí schopnosť sekvestrovať uhlík, prerušenie cyklu chorôb, prevencia pôdnej erózie, biodiverzita a nízke alebo žiadne používanie pesticídov. Skladovanie uhlíka: jeden hektár konope sekvestruje 9 až 15 ton CO2, podobne ako množstvo sekvestrované mladým lesom, ale rast trvá len päť mesiacov. Prerušenie cyklu chorôb: konope pomáha prerušiť cyklus chorôb, keď sa používa pri striedaní plodín. Okrem toho burina nie je schopná rásť kvôli rýchlemu rastu a tieniacej schopnosti rastlín konope. Prevencia pôdnej erózie: husté listy konope sa stanú prirodzeným krytom pôdy, čím sa zníži strata vody a bude sa chrániť pred eróziou pôdy. Konope pokrýva zem len tri týždne po vyklíčení. Biodiverzita: cyklus kvitnutia sa zvyčajne vyskytuje medzi júlom a septembrom, čo sa zhoduje s nedostatočnou produkciou peľu z iných plodín. Konope produkuje veľké množstvo peľu. Poskytuje úkryt aj vtákom a konopné semienka sú potravou pre zvieratá.

Niektorí si možno myslia, že priemyselné konope je forma marihuany, ale nie je to tak. V európskom priestore musí byť technické konope zaradené do tzv. spoločného zoznamu povolených odrôd konope. EIHA (Európska asociácia technického konope) definuje konope ako „rastlinu Cannabis sativa L. - alebo akúkoľvek časť rastliny - v ktorej je koncentrácia tetrahydrokanabinolu (THC) pod regulovanou maximálnou úrovňou.“ Takže zatiaľ čo nelegálne látky, ako napríklad rekreačný kanabis, sa zvyčajne označujú ako marihuana má hladiny THC až 20 %, koncentrácia tejto látky v konope je oveľa nižšia, 0,3 % až 1 %. Technické konope môže rásť až do výšky štyroch metrov a má silné a odolné stonky. Listy majú veľmi špecifický tvar s dlhými, štíhlymi lalokmi a jasne zelenú farbu. Kvety sú oveľa menej nápadné ako kvety konope bohatého na THC a sú sústredené najmä v hornej časti rastliny.

Využitie technického konope

Zaujímavosťou je, že európski poľnohospodári môžu na registrované, a teda povolené odrody získať rôzne dotácie. Dôvod je celkom jednoduchý. Priemyselné konope má široké možnosti využitia. Je to vynikajúca rastlina pre ekologické poľnohospodárstvo. Priemyselné konope má vynikajúce termoregulačné vlastnosti, preto je ideálne aj na výrobu textílií. V porovnaní s bavlnou, ktorá sa často používa, má približne štyrikrát vyššiu úrodu a nemusí sa veľmi hnojiť. Konopné vlákno je totiž silnejšie ako bavlna a zároveň má lepšiu odolnosť voči poveternostným vplyvom. Svoj význam má však aj v stavebníctve. Konopné murivo ľahko izoluje hluk a teplo. Nesmieme zabúdať ani na potravinársky sektor, keďže z vylúpaných konopných semien sa vyrába konopný olej alebo múka. Semená technického konope majú neodolateľnú chuť podobnú lieskovým orieškom. Konopné semená sa môžu používať v potravinárskom priemysle na výrobu olejov, múky, proteinu a mnohých ďalších produktov. Konopné semienka sú tiež bohaté na esenciálne mastné kyseliny, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Priemyselné konope sa používa aj na výrobu biopalív. Príkladom je už spomínaný konopný olej, ktorý sa môže používať ako palivo pre dieselové motory. V porovnaní s tradičnými fosílnymi palivami konopný olej znižuje emisie skleníkových plynov, a preto je prospešný aj pre životné prostredie. Prebytočný biologický materiál z konope, tzv. Konopný olej má dôležité miesto aj v kozmetike. Vďaka obsahu esenciálnych mastných kyselín je mimoriadne prospešný pre ľudskú pokožku. Priemyselné konope je bohaté na kanabidiol (CBD), ktorý sa používa ako podporná liečba pri chronických bolestiach alebo zápalových ochoreniach. Mnohé jeho účinky súvisia so schopnosťou interagovať s endokanabidiolovým systémom (ECS). ECS reguluje rôzne telesné funkcie, ako je pohyb, pamäť, nálada a chuť do jedla. Skladá sa z enzýmov, endokanabinoidov a receptorov. Kanabidiol je bežne dostupný vo forme olejov. V nich je rozpustený buď konopný extrakt bohatý na CBD (prítomné sú aj iné kanabinoidy), alebo len čistý CBD (bez iných kanabinoidov). Okrem toho má konope aj využitie v medicíne, najmä vďaka obsahu kanabidiolu (CBD), ktorý má protizápalové a uvoľňujúce účinky. CBD sa používa vo svete liečbu mnohých ochorení, ako sú napríklad chronické bolesti, depresia, úzkosť a epilepsia. Dôvodom obrovskej popularity technického konope sú veľmi zaujímavé výživové hodnoty. Jedno semeno technického konope je bohaté na vitamíny A, D alebo E. Je zrejmé, že priemyselné konope môže mať veľkú budúcnosť. Má využitie v priemysle, alternatívnej energii a poľnohospodárstve. Obohacuje pôdu a chráni ju pred eróziou.

Legislatíva a praktické rady pre pestovanie konope

Nakladanie s technickým konope je stále pod kontrolou štátnych orgánov. Konkrétne ide o ministerstvo zdravotníctva, ktoré na tento účel vydáva potrebné povolenia. Pestovatelia technického konope tak podliehajú podobným predpisom ako pestovatelia maku. Musia nahlásiť veľkosť svojich plôch, preukázať pôvod osiva a oznámiť výsledky zberu. Každý rok by sa mala fyzicky skontrolovať aspoň tretina celkovej plochy a jedna tretina všetkých pestovateľov by mala byť tiež skontrolovaná. Pestovanie konope je na Slovensku taktiež podmienené konkrétnou odrodou. Katalógu povolených odrôd, ress. zoznam odrôd, ktoré možno pestovať na účely získania priamych platieb, (aktualizovaný v marci 2021) nájdete na stránke ministerstva poľnohospodárstva. Medzi literatúru, ktorú by mal zvážiť záujemca o pestovanie konope s obsahom CBD na Slovensku, patrí aj Nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. Toto nariadenie stanovuje podmienky pre poskytovanie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. V jednotlivých paragrafoch tohto nariadenia, sú uvedené dôležité informácie, ktoré by mal budúci producent konope poznať. Komunikácia s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou je pre záujemcu o pestovanie konope nevyhnutná. Záujemca musí napríklad nahlásiť kvitnutie samčích rastlín do určitého termínu. Ďalším krokom by malo byť kontaktovanie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva (ÚKSÚP), ktorý môže prísť odobrať vzorky na kontrolu obsahu THC.

Zber technického konope je moment, na ktorý sa asi každý pestovateľ veľmi teší. Dôležité je však správne načasovanie. Pomôžu vám v tom aj predajcovia osív, ktorí väčšinou sami uvádzajú približný čas. Veľkou výhodou priemyselného konope je, že úrodu možno zvyčajne plne zužitkovať. Zber si však často vyžaduje špeciálne techniky zberu. Konopné polia sú veľmi husté a vysoké až sedem metrov.

Ak sa rozhodnete začať s pestovaním technického konope, môže to byť pre vás veľmi zaujímavá a obohacujúca skúsenosť. Avšak, ak ste nováčik v tejto oblasti, môžete sa cítiť zmätení a potrebovať pomoc pri získaní potrebných vedomostí a nástrojov na úspešné zvládnutie tohto procesu. Vyberte vhodné miesto: Konope rastie najlepšie na slnečnom a chránenom mieste s dobrým priepustnosťou pôdy. Udržujte optimálne podmienky: Konope rastie najlepšie v teplom a vlhkom prostredí. Práca s konopou vyžaduje odborné vedomosti a zručnosti, a preto okolo nej pracuje viacero odborníkov z rôznych oblastí. Od výskumu a pestovania až po mechanizáciu a využitie konopy na výrobu rôznych produktov. Konzultácie ohľadne pestovania konope poskytuje aj Peter Vodal z rodinnej farmy HempBona. S pestovaním technického konope má už viac ako šesťročné skúsenosti. Ponúka ako jeden z mála na Slovensku agroslužby spojené so žatvou, sušením a separáciou konope. Kvalitné zvládnutie týchto procesov je nevyhnutným predpokladom na ďalšie spracovanie konope do konečných produktov. Ak záujemca potrebuje pomoc pri pestovaní konope, môže sa obrátiť na Slovenskú konopársku asociáciu (HEMPSKA) Toto občianske združenie a má zakladajúcich členov, ktorí sú lídrami v oblasti konopného priemyslu na Slovensku ponúka pomoc a organizuje vzdelávacie semináre a praktické informácie.

tags: #pestovanie #maku #konope

Populárne príspevky:

• liečivé účinky kalísie voňavej
• Vaša destinácia pre krásu a eleganciu
• Nápady na narodeninovú kyticu
• Podujatia v Trnave
• ako vybrať tuje na živý plot