Pestovanie maku: Tradičná plodina s modernými výzvami

Mak patrí medzi najkrajšie úžitkové rastliny, ktoré sa pestujú kvôli cenným semienkam bohatým na bielkoviny a minerálne látky. Mak siaty (Papaver somniferum) je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný. U nás sa však jeho pestovanie teší dlhoročnej tradícii, len je potrebné vybrať správnu odrodu. Okrem nich sa stretneme aj s makom priemyselným alebo napríklad okrasným.

Druhy a vlastnosti maku

Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená.

Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.

História a využitie maku

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, potom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody.

Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.

Druhým aspektom využitia maku je potravinárstvo. Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov.

Makové semeno je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.

Makové semeno obsahuje vysoký podiel tukov, všeobecne sa uvádza hodnota okolo 50 %. Nutričná hodnota makového oleja sa zvyšuje s množstvom mono - a poly - nenasýtených mastných kyselín. Makový olej je vhodnou alternatívou pre zdravý životný štýl. Obsahuje vysoké percento ″prospešných″ poly - nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa - linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6).

Makovému oleju má tiež upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.

Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku

Hoci spolu s Českom držíme v jeho produkcii pre potravinársky priemysel európsky monopol, nie je pre našu ekonomiku vôbec dôležitý. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton. Prečo slovenskí farmári nezvyšujú produkciu a nevyvážajú mak do iných európskych krajín, kde je jeho pestovanie zakázané, nevedel odpovedať ani šéf slovenskej agrokomory Ivan Oravec. "Maku je tak málo, že o ňom nič bližšie neviem," skonštatoval.

Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. "Bude sa môcť ďalej pestovať."

Legislatíva a podmienky pestovania maku

Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29). Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m2, budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii ministerstva zdravotníctva. "Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. OSN nám síce ponúkla odrody maku s nižším obsahom alkaloidov, ale to by nevyhovovalo farmaceutickej výrobe," povedal Jozef Slaný z odboru liekovej politiky ministerstva zdravotníctva.

Pestovanie maku v praxi

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek. Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.

Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami. O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.

Ochrana maku pred chorobami a škodcami

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.

Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení. Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok. V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach.

Príbeh úspešného pestovania maku

Pestovanie maku u nás obmedzuje vyššia administratívna záťaž v porovnaní s inými plodinami. Výraznú pomoc a zjednodušenie však ponúka spoločnosť MAKoMAK, ktorá sa zaoberá spracovaním, obchodom s makom a aj poradenstvom pre pestovateľov. S pestovaním maku majú dlhoročné skúsenosti na vlastných rodinných poliach, kde dosahujú špičkové výsledky. Zároveň nemajú problém prezradiť recept na úspech aj iným poľnohospodárom. Pestovanie zastrešuje spoločnosť TV AGRO, následné spracovanie a obchod MAKoMAK.

V roku 1992 začal Tibor Vrba hospodáriť ako SHR. Vybral pôdu z družstva, oslovil rodinu a ďalších ľudí v okolí. V prvom roku tak mali obrábané polia výmeru 45 hektárov. „Mal som šťastie na človeka, ktorý mi vtedy veľmi pomohol v agronomickej oblasti. Ing. Rácz z Dvorov nad Žitavou ma naučil veľa. Hovoril, že skúsenosti sa musia posúvať z generácie na generáciu.“ Obhospodarovaná výmera narástla Tiborovi Vrbovi postupne až na súčasných 500 hektárov.

V osevnom postupe mala v prvých rokoch pevné miesto, okrem kukurice a obilnín, aj repka. Jej atraktívne pestovanie viedlo k istému postupnému nárastu. Vznikol tak potenciál na nástup chorôb a pokles úrod. Tibor Vrba preto rozmýšľal nad zmenou, ktorá by bola zároveň ekonomicky zaujímavou. „Už od začiatku som zistil, že mak nie je tak náchylný na fómové hniloby. Celkovo je pri tejto plodine jednoduchšie postrážiť zdravotný stav. Pri maku vychádzajú veľmi dobre aj celkové náklady na pestovanie. Napríklad veľkou položkou nie je ani osivo, pretože na hektár sa používa ani nie celý jeden kilogram.“

Rokmi hľadal Tibor Vrba tiež najlepšiu technológiu pri pestovaní maku. Po zbere predplodiny sa ukazuje ako najideálnejšia hlbšia orba na 20 až 25 cm s následným ošetrením oráčiny valcami. Sejba sa potom osvedčila jedným prejazdom priamo do tejto oráčiny. „V poslednej žatve sme zaznamenali pri 90 hektárovej výmere ozimného maku úrodu v priemere 1,7 t/ha od kombajnu a po viacnásobnom vyčistení 1,35 t/ha. Pri aktuálnej cene 2 eurá za kilogram tak vychádza ekonomika veľmi priaznivo.“ Predplodinou maku na miestnych poliach je obilnina, presnejšie pšenica. Pestovanie maku prináša ešte jednu nespornú výhodu.

„Základom úspechu pri pestovaní maku je správne nastavená výživa,“ zdôrazňuje Tibor Vrba. Veľmi dôležité je udržiavať vyváženú hladinu živín v pôde s dôrazom na fosfor. „Stále hľadáme nové možnosti ako v pestovaní napredovať, tak som objavil výnimočné tekuté hnojivo AGRODAS TH. Aplikujem ním dusík a síru jedným prejazdom. V uplynulej sezóne som si porovnal pôsobenie tohto hnojiva s inými štandardne používanými typmi pri maku ale aj pšenici. Aplikáciu daného hnojiva som previedol aj na parcele, ktorá bola na jar veľmi oneskorená oproti ostatným z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Porast po aplikácii AGRODAS TH už zakrátko vyzeral nádherne a predbehol vo vývoji aj ten vedľajší porast, ktorý bol 2-krát hnojený iným bežným hnojivom.“

Syn Tibora Vrbu Martin neplánoval byť spätý len s poľnohospodárskou prvovýrobou a vyštudoval medzinárodný obchod. Na radosť otca dokázal spojiť vedomosti zo školy spolu s rodinným podnikaním na pôde, ba dokonca vymyslel spôsob ako tomu dať ešte pridanú hodnotu. „V roku 2018 som založil spoločnosť MAKoMAK a začal obchodovať s makom. Prvú komoditu som nakúpil od otca, ďalšie už od iných pestovateľov na Slovensku,“ spomína na svoje začiatky podnikania Ing. „Mojim cieľom pre blízku budúcnosť je spracovávať 3 tisíc ton maku ročne,“ hovorí Martin Vrba.

tags: #pestovanie #maku #v #usa

Populárne príspevky:

• Všetko o pestovaní papriky
• Prírodná celaskónová bomba
• Podrobný návod na ušitý kvet
• Všetko o pestovaní lopatkovca
• Dekorácie z čerešňových bobúľ