Pestovanie malín a ríbezlí v kvetináči
Nemusíte mať vlastnú záhradu, a predsa sa môžete potešiť z malého množstva ovocných plodov. Táto téma bude aktuálna najmä pre tých, ktorí nemajú možnosť pestovať ovocie v záhrade. Niektoré druhy drobného ovocia sa totiž dajú pestovať aj v nádobách. Treba však vedieť, ako na to.
Drobné ovocie pre pestovanie v nádobách
Drobné ovocie je na pestovanie v nádobách najvhodnejšie. Kríčky nie sú veľmi vysoké a ich koreňový systém je pomerne plytký. Zabezpečte pre ne primerane veľkú nádobu a kvalitný ľahší substrát, do ktorého môžete primiešať trochu vyzretého kompostu.
Maliny v kvetináči
Ak si chcete dopestovať niečo chutné, zdravé a nenáročné, vysaďte si maliny. Toto drobné ovocie je obľúbené nielen vďaka lahodnej chuti plodov, ale aj pre malé nároky na starostlivosť. Maliny sú ovocím s výnimočnou chuťou aj blahodarnými účinkami pre naše zdravie. Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale primerané hnojenie im prospeje.
Výber odrôd malín pre pestovanie v nádobách
- Z malín siahnite po remontantných, teda opakovane rodiacich odrodách, ako sú ‘Pokusa’, ‘Polka’, ‘Poranna Rosa’ alebo ‘Polana’.
- Maliny vysaďte tie, ktoré rodia raz za sezónu.
Pestovanie a starostlivosť o maliny v nádobách
Maliny (Rubus idaeus) sú obľúbeným ovocím s charakteristickou chuťou, ktorá sa neodmysliteľne spája s letom. Malina patrí medzi polokríky, vytvára zdrevnatené výhony, ktoré sú živé iba dva roky. Z hľadiska pestovania ide o výnimočne nenáročné a vitálne ovocie, ktoré prináša spoľahlivé výsledky. Výhony maliny sa vyznačujú dvojročným životným cyklom. V prvom roku výhon vyrastie, pričom dorastá do výšky cca 1,5 m. V druhom roku sa rozkonáruje, vytvorí krátke konáriky, na ktorých sa tvoria plody. Po odrodení výhon odumiera. Aj keď malina patrí medzi nenáročné ovocné druhy, správnou starostlivosťou a zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok dosiahneme vyššiu úrodu, ale aj lepšiu kvalitu plodov.
Maliny sadíme na jeseň. Ideálny čas na vysadenie predpestovaných rastlín je 4 až 6 týždňov pred posledným mrazom. Rastlinky vysádzame tak, aby sme k nim mali dobrý prístup pri zbere zo všetkých strán. Mladé stromčeky veľmi dobre reagujú na podporné stimuly, obzvlášť keď sa podávajú formou postreku na list. Veľmi dobre reagujú na prípravky s obsahom humínových kyselín. Tie pôsobia ako protistresový faktor, ktorý do istej miery vyrovnáva skutočnosť, že stromčeky rastú v obmedzených podmienkach. Navyše znižujú náchylnosť ovocín na ochorenia a pôsobenie škodcov. Veľmi žiadané je aj pravidelné hnojenie na list niektorým z hnojív rozpustných vo vode.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Pôda a výživa
Malinám vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí 5,6 až 6,5 pH. Mala by byť bohatá na vlahu a humus. Pri pestovaní malín volíme priepustnú, humóznu pôdu s dostatkom živín, ktorá je mierne vlhká. Trvalému zamokreniu sa vyhýbame. V prípade, že má malina dostatok vlahy a živín, nie sú problémom ani piesčité pôdy. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Používame kompost alebo kvalitný humus. Po odkvitnutí a počas dozrievania je vhodné použiť dusíkaté hnojivá. Práve dusík je najdôležitejším faktorom pre rast malín.
Zálievka
Maliny majú najväčšiu spotrebu vody v období kvitnutia, dozrievania plodov a v období tvorby rodivých púčikov. Dostatok vlahy je nevyhnutný najmä v období kvitnutia, tak isto aj v čase dozrievania úrody. Maliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dbajte na to, aby pôda zostávala vlhká, ale nie premočená. Prebytočná voda môže poškodiť korene a spôsobiť hnilobu. Ak sú maliny pravidelne zalievané, odmenia vás bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Umiestnenie a opora
Ideálnou voľbou pre výsadbu maliníkov je teplá, slnečná a záveterná poloha. Expozícia by mala byť južná, juhozápadná alebo juhovýchodná. Maliny najlepšie rastú na miestach, kde majú prístup k priamemu slnku aspoň 6 hodín denne. Dostatočné množstvo slnečného svetla je kľúčové pre bohatú úrodu a sladkosť plodov. Ochrana pred vetrom je dôležitá, pretože maliny sú citlivé na silný vietor, ktorý môže poškodiť ich jemné výhonky. Malina sa vyznačuje plytkou koreňovou sústavou, takže nie je vhodné pôdu v jej okolí obrábať do hĺbky, vyhýbame sa tiež spevneným pôdam či trvalému zatrávneniu pôdy.
Popínavým druhom alebo druhom, ktoré vytvárajú vysoké výhonky, pomôžte oporou a vyväzovaním. Väčšina druhov malín potrebuje podporu, aby sa ich dlhé výhonky neprelomili alebo neklesli k zemi. Môžete použiť drôtené opory alebo mreže, ktoré udržia výhonky vo vzpriamenej polohe a uľahčia zber plodov. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovaní i zbere plodov.
Rez malín
Rez malín spočíva v každoročnom odstraňovaní odrodených a zahusťujúcich výhonov, hneď po zbere plodov. Na jar ako prvé vždy odstránime slabo vyvinuté, poškodené alebo vyrodené výhony. V priebehu leta môžeme odstrániť výhonky, ktoré sa príliš rozrástli a presahujú hranicu riadku. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov.
- Raz plodiace odrody: Môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker.
- Dvakrát plodiace maliny (remontantné): Na jar (február - marec) sa všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu.
Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Po zbere je dôležité prerezávať staré výhony, ktoré už priniesli ovocie, aby mali mladé výhony dostatok priestoru pre ďalší rast. Pravidelne kontrolujte rastliny a odstráňte poškodené alebo choré časti.
Príprava malín na zimu
Príprava malín na zimu je dôležitým predpokladom k bohatej úrode v ďalšom roku. Krátko pred nástupom pretrvávajúceho chladného počasia, musia byť maliny správne zrezané. S nástupom jesene je vhodné použiť na maliny fosforové hnojivá, pretože zvyšujú imunitu a mrazuvzdornosť kríkov. Mladé kríčky túto zimnú ochranu zaručene ocenia, na jar ju odstránite.
Ríbezle v kvetináči
Osvedčili sa najmä ríbezle v tvare stromčekov, ktoré rastú menej bujne ako kríčkové. Stromčekové tvary sa režú rovnako ako pri pestovaní vo voľnej pôde, no prírastky na nich bývajú menej bujné. Do jednej nádoby môžete vysadiť až tri kusy stromčekov s rôznou výškou kmienkov. Nezabudnite pritom na dostatočné prihnojovanie a dostatok vody. V posledných rokoch sa na trhu objavili už aj stĺpovité formy ríbezlí.
Výber odrôd ríbezlí pre pestovanie v nádobách
- Z ríbezlí je vhodná biela odroda ‘Blanka’, červená ‘Detvan’, čierna ‘Titania’.
Pestovanie a starostlivosť o ríbezle v nádobách
Pestovanie ovocných drevín v nádobách si vyžaduje precíznejší pestovateľský prístup ako vo voľnej pôde v záhrade. Kto si chce odskúšať takéto pestovanie zjednodušene a s menšou investíciou do výsadbového materiálu, nech začne so sortimentom drobného ovocia. Tu si môžeme rezkovaním (ríbezle) jednoducho a prakticky zadarmo namnožiť dostatok skúšobného výsadbového materiálu. Tak si v praxi overíme zloženie a rozvrstvenie substrátu v nádobe, ako aj spôsob prihnojovania, závlahy a prezimovania.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Rez ríbezlí
Stromčekové tvary ríbezlí sa režú rovnako ako pri pestovaní vo voľnej pôde, no prírastky na nich bývajú menej bujné.
Ďalšie drobné ovocie vhodné pre pestovanie v nádobách
Okrem malín a ríbezlí sa v nádobách dajú pestovať aj ďalšie druhy drobného ovocia.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.
Výber odrôd egrešov pre pestovanie v nádobách
- Z egrešov si vyberte niektorú z odrôd bez tŕňov ‘Spinefree’, ‘Pax’ či ‘Captivator’. Dôležité je tiež to, aby odroda bola odolná proti nebezpečnej chorobe, ktorou je americká múčnatka egreša.
- Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.
- Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.
- Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.
- Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti.
- Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním.
Pestovanie a starostlivosť o egreše v nádobách
Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Drobné dreviny, či už sú to ríbezle, egreše, maliny, černice…, však rodia väčšinou na najmladšom dreve a ich kostrové, krík tvoriace konáre rýchlejšie starnú, ako je to pri veľkom ovocí; preto ich z roka na rok (maliny a černice) alebo aspoň raz za 4 roky musíme vymeniť za mladé, teda nahradiť novými výmladkami. A práve toto špecifikum musíme pri pestovaní drobného ovocia zohľadniť. To nám však zároveň umožňuje nielen získať veľmi skoro dobrú úrodu, ale aj využiť na nádobové pestovanie prakticky i všetky tradičné, plodonosmi dobre obrastajúce odrody.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Čučoriedky a zemolez kamčatský
Čučoriedky pestujte v čistej rašeline a vo veľkej nádobe. Zemolez kamčatský, obdoba čučoriedky, nevyžaduje pestovanie v kyslej pôde. Ak ste si vyhliadli čučoriedky a brusnice, budete potrebovať kyslý substrát. Ten zväčša výrobcovia označujú prívlastkami „pre azalky“, „pre rododendrony“ a podobne. V ponuke sú i mierne kyslé zmesi zemín určené pre jahody, ktoré možno tiež použiť. Vďaka svojmu vyberanému zloženiu zaistia vhodné pH pôdy, čo je pri snahe o dobrý zdravotný stav a vysokú úrodu týchto horských plodín kľúčové.
Jahody
Najčastejšie sa pestujú v nádobách jahody. Celoročne rodiace druhy jahôd vytvárajú svojimi listami bariéru pre ostré slnečné lúče a prinášajú bonus vo forme sladučkých plodov. To však platí iba v substrátoch s neutrálnym pH.
Černice a malinočernice
Ak máte radi černice, použite napríklad odrodu ‘Navaho’. Malinočernica (Rubus fruticosus x idaeus) - Tento Tayberry hybrid kombinuje vlastnosti malín a černíc. Plody sú väčšie, s intenzívnou chuťou, ktorá spája sladkosť malín a jemnú kyslosť černíc. Je obľúbený pre svoju odolnosť a univerzálnosť.
Josta
Josta - kríženec egreša a čiernej ríbezle rastie pomerne bujne, takže v nádobe bude vyzerať už neesteticky. Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Pestovanie a starostlivosť o Jostu
Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepodobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.
Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Rez Josty
Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Malinojahoda
Malinojahoda (Rubus illecebrosus) - Tento zaujímavý hybrid ponúka plody, ktoré vyzerajú ako malé jahody, no chutia ako maliny. Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast, ...
Zásady pestovania ovocia v nádobách
Pestovanie ovocných drevín v nádobách si vyžaduje precíznejší pestovateľský prístup ako vo voľnej pôde v záhrade. Rastliny pestované v nádobách sú odkázané výhradne na Vás, čo sa týka zálievky. Dôležité je nájsť seriózneho predajcu. Ak pri výsadbe použijeme poréznu keramickú nádobu, nezabudnime ju na niekoľko hodín namočiť do vody, aby ňou nasiakla.
Výber nádob
Musia byť dostatočne veľké, aby sa do nich vošiel celý koreňový systém. Druh materiálu nie je taký dôležitý, ako jeho pevnosť. Pre hrušky a jablone by nádoby mali mať priemer 30 až 45 centimetrov, pre marhule, broskyne a čerešne musia byť ešte väčšie. Veľký črepník s priemerom 40 alebo 50 centimetrov s drenážnymi otvormi a podmiskou je nevyhnutnosťou. Má dostatočný objem na to, aby obsiahol koreňový systém drevín a zabránil jeho prehrievaniu v horúcich letných dňoch. Výsadbové nádoby sú akýmsi „oblečením“ balkónových rastlín. V žiadnom prípade by nemali konkurovať a zatieňovať ich krásu (najmä svojou prehnanou farebnosťou). Proti prehrievaniu nádob môžeme použiť jednoduchý trik: vsadíme ich do väčšej nádoby a medzeru medzi nimi vyplníme keramzitom alebo kúskami polystyrénu. Vonkajšia nádoba zároveň slúži na zakrytie menej estetickej vnútornej nádoby. Plastové nádoby a vrecia sú ľahké, a preto sú ideálne na balkóny.
Drenáž
Nádoba musí mať v spodnej časti otvor na odtok prebytočnej vody. Na dno treba nasypať hrubšiu drenážnu vrstvu, aby stromček netrpel premokrením. Dno nádoby musí mať niekoľko odvodňovacích otvorov na odtok prebytočnej závlahovej a dažďovej vody. Inak by sa substrát rozbahnil a na to sú dreviny citlivé. Drenážna vrstva na dne nádoby sa skladá z hrubých keramických črepov voľne prekrývajúcich spodné otvory, na ne nasypeme stredne hrubú drenážnu vrstvu, ktorá môže byť z ťažšieho materiálu, ak to balkón unesie (keramzit, drvený kremičitý kameň). Naopak, ľahším drenážnym materiálom sú tepelne expandované ľahké minerálne hmoty, ako aj kúsky nalámaného polystyrénu. Na drenážnu vrstvu (5 až 8 cm) položíme netkanú textíliu, aby substrát neprepadal do drenáže.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Substrát
Výhodou je, že každej drevine môžete namiešať optimálny substrát. Keďže pri takomto spôsobe pestovania sa zemina rýchlejšie vyčerpá, stráca živiny, treba ju častejšie meniť. Stromčeky preto presádzajte každé dva roky, vždy do väčšej nádoby. Bežná záhradná pôda nemôže nahradiť kvalitný substrát v nádobe. Môžeme tak síce ušetriť, ale riskujeme nielen prosperitu, ale často i život vysadených drevín. Kvalitný substrát obsahuje asi 60 % organických látok, najmä dobre vyzretého kompostu, a 40 % minerálnych látok, ako je ílový granulát, hlinitý podiel, hrubšia lávová zmes alebo piesok, prípadne bentonit či zeolit, ale i nadľahčujúci a prevzdušňujúci perlit. Kyslosť substrátu, teda jeho hodnota pH, je dôležitou vlastnosťou, ktorá vo veľkej miere závisí najmä od obsahu vápnika, ale aj horčíka, prípadne i draslíka a sodíka. Hodnota pH substrátu však ovplyvňuje prístupnosť pôdnych živín, čo teda priamo vplýva na rast pestovaných rastlín, na ich odolnosť proti chorobám, úrodnosť a životnosť. Často sa do nádob ako podsadba prisadia jahody, bylinky či kvety. Keďže počas pestovania dreviny pravidelne zavlažujeme aj prihnojujeme, kyslosť substrátu sa podľa kvality hnojív i tvrdosti vody obyčajne mení, niekedy až tak, že sa stane pre pestované rastliny nevhodnou. Preto by sme mali pH substrátu v 3- až 5-mesačnej perióde otestovať a podľa potreby ho buď upraviť, alebo drevinu v najbližšom možnom čase presadiť. Rašelinový substrát má obmedzenú schopnosť zásobného viazania živín, preto viac záleží na jeho fyzikálnych vlastnostiach ako štartovacej zásobe hnojiva. Pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní, ríbezlí, egrešov, kľukvy, malín, ostružín, hrozna a muchovníka urobíte správne, ak si zvolíte univerzálny záhradnícky substrát. Ovocným stromčekom poskytne po prekorenení stabilnú oporu, aj keď oporný kolík zo začiatku nebude mať priveľkú stabilitu. Mladé stromčeky veľmi dobre reagujú na podporné stimuly, obzvlášť keď sa podávajú formou postreku na list. Veľmi dobre reagujú na prípravky s obsahom humínových kyselín. Tie pôsobia ako protistresový faktor, ktorý do istej miery vyrovnáva skutočnosť, že stromčeky rastú v obmedzených podmienkach. Navyše znižujú náchylnosť ovocín na ochorenia a pôsobenie škodcov. Veľmi žiadané je aj pravidelné hnojenie na list niektorým z hnojív rozpustných vo vode.
Zálievka
Rastliny v kontajneroch sú zväčša odkázané iba na vodu, ktorú im nalejete vy. Preto ich stále sledujte, aby netrpeli nedostatkom vlahy a nezačali vädnúť. Povrch substrátu kyprite a môžete ho zakryť nástielkou, napríklad podrvenou kôrou. Aj napriek plastovým nádobám sa voda zo substrátu vytráca pomerne rýchlo a pravidelná týždenná zálievka je nutnosťou v každom ročnom období. Nároky na vlahu vzrastajú po odkvete a neutíchajú ani v čase dozrievania plodov. Je výhodné mať výsadbu na očiach po boku letničiek, ktoré na nedostatok vlahy upozorňujú vädnutím - na suchá upozornia skôr, ako ovociny začnú zhadzovať plody, kvety alebo listy. Odparovanie vody je možno znížiť vrstvou nastielacej kôry, popri ktorej sa nám výborne osvedčila aj výsadba podrastu. Celoročne rodiace druhy jahôd vytvárajú svojimi listami bariéru pre ostré slnečné lúče a prinášajú bonus vo forme sladučkých plodov. To však platí iba v substrátoch s neutrálnym pH. Pod čučoriedkami v kyslej zemine sa osvedčil redší podrast kľukvy. Táto prízemná výsadba pod kmienkom ovociny vytvára štít proti semenám burín, ktoré do kvetináčov prenikajú v menšom množstve.
Pestovanie malín, to nie je vôbec malina.
Výživa
Rovnako ako s vodou je to aj so živinami - musíte ich dodávať rastlinám v potrebnom množstve. Používajte hnojivá s postupným uvoľňovaním. Výživu môžete aplikovať aj formou postreku na listy. Keďže ovociny sú náročné na živiny, pri výsadbe netreba zabudnúť na zásobné hnojenie. Osvedčili sa organické hnojivá s pomalým rozkladom, ktoré uvoľňujú dusík pomalším tempom ako ostatné z obsiahnutých živín. S úspechom sa používa peletovaný ovčí hnoj aj rohovina, rovnakú službu však možno očakávať aj od granulátu konského hnoja.
Ochrana
Aj ovociny v nádobách môžu trpieť chorobami a škodcami, preto ich pravidelne sledujte. Pri ich objavení zasiahnite rovnako ako pri pestovaní stromov vo voľnej pôde, sledujte signalizačné správy. Pravidelná kontrola rastlín je kľúčová: Maliny sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ako sú vošky, roztoče, alebo plesne. Pravidelne kontrolujte rastliny, či nevykazujú príznaky napadnutia škodcami, ako sú skrútené listy alebo škvrny. Prírodné ochranné prostriedky: Používajte prírodné ochranné prostriedky, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo insekticídne mydlo, ak sa objavia škodcovia.
Prezimovanie
Ovocné kry aj stromy môžu ostať na balkóne aj počas zimy. Keďže sú väčšinou uložené tak, že na ne neprší ani nesneží, musíte sa starať o ich zavlažovanie aj v zimných mesiacoch. Polievajte ich v čase, keď nemrzne. Nie nízke teploty, ale práve vysychanie je najčastejším problémom pri zimovaní drevín v nádobách. Závlahovú starostlivosť teda v zimných mesiacoch nemožno zanedbať. Záleží na klíme a snehovej nádielke, či budete musieť k stromčekom vyjsť iba trikrát za celú zimu, alebo si budú vyžadovať vašu pozornosť každý týždeň. Práve v tomto období sa ukáže, aká je kvalita kvetináčov, do ktorých ste stromčeky vysadili. Keď sa snehová pokrývka vytratí z povrchu substrátu, treba zabezpečiť výdatnú zálievku. Osvedčil sa poludňajší čas s náznakom odmäku - vtedy voda do presušeného substrátu preniká najlepšie. Zálievka si žiada trpezlivosť, pretože substrát sa po rozpínaní zasa zmršťuje a cez okraje kvetináča sa voda snaží okamžite odtekať. Vždy keď je to možné, pomôže navŕšenie novej dávky snehu na povrch a následná zálievka. Je to, akoby ste si vyrábali špongiu, ktorá spomaľuje odtok vody. Nie je na škodu „utopiť“ kvetináče so stromčekmi v hromade snehu (pri jeho odpratávaní z chodníčkov a cestičiek).
Prebierka plodov
Týmto zásahom sa reguluje nielen počet a veľkosť plodov, ale aj celková úrodnosť a kondícia stromu. Aby sa dreviny v nádobách nevysilovali, prebierka musí byť radikálnejšia ako pri pestovaní vo voľnej pôde.
Rez
Rastliny sa snažte udržiavať v nižších tvaroch tak, aby nadzemná časť bola v správnom pomere s nadzemnou. Dôležitý je najmä letný rez. Stĺpovité formy rez nepotrebujú, stačí občas skrátiť bočné konáre. Dreviny pestované v tvare štíhlych vretien vyžadujú odborný rez.
Presádzanie
Nutnosť periodického presádzania je daná malým objemom substrátu v pestovateľskej nádobe, vyčerpaním substrátu a jeho zahltením odpadovými látkami, ktoré vylučujú korene rastlín. Tie pri vyššej koncentrácii negatívne ovplyvňujú rast, odolnosť aj plodnosť. Podobne substrát zaplavujú aj balastné zvyšky z použitých hnojív - nebezpečne ho zasoľujú. Bezbalastné hnojivá do určitej miery predĺžia interval presádzania. Spočiatku treba dreviny pestované v nádobách presádzať každé 2 až 4 roky, neskôr sa môže interval predĺžiť - závisí od pestovateľskej starostlivosti. Po viacročnom pestovaní v nádobe sa môže stať, že niektoré stromčeky veľmi prerastú. Rastliny sú najcitlivejšie na výšku koncentrácie solí sodíka a chlóru. O zasolenosti substrátu nám mnoho povie napríklad orientačná pestovateľská skúška: využijeme citlivosť šalátu a reďkovky - prosperita týchto rastlín v substráte nám dá odpoveď. Nutnosť presádzania rastlín môžeme oddialiť i tým, že z vysadenej nádoby odoberieme vrchnú vrstvu vyžitého substrátu až do úrovne korienkov a nahradíme ju substrátom bohatým na organické zložky.
Vysádzame i presádzame zásadne v predjarí, najmä vtedy, ak hrubšie (napríklad rezom) zasiahneme do koreňovej sústavy alebo úplne z koreňov vytrasieme všetok substrát. Po presadení sa rany na koreňoch musia najprv dobre zahojiť, a to sa deje najlepšie v stále sa otepľujúcej pôde na jar. Až potom vyrastú nové korienky, ktoré sú podmienkou dobrého zakorenenia a, samozrejme, aj prezimovania. Po opadaní listov na jeseň je to naopak. Substrát v nádobách rýchlo prechladne a začínajúce mrazy poškodia kambium koreňového pletiva presadeného stromčeka natoľko, že nezačne vytvárať hojivý zával, z ktorého by potom vyrastali korienky, ale po namrznutí začne hniť. Najvhodnejšie je, ak si zakúpime mladé stĺpovité stromčeky vo veľkých kontajneroch, v ktorých ich môžeme pestovať aj niekoľko rokov. Tým nám na začiatok odpadne aj starosť so zaobstarávaním vhodného výsadbového substrátu.
Únosnosť balkóna/terasy
O tom, či si môžeme na visutom balkóne či terase dovoliť pestovať rastliny v nádobách a v akom rozsahu, jednoznačne rozhoduje ich únosnosť. To by sme si mali najprv zistiť. Väčšiu únosnosť majú zväčša vstavané lodžie alebo podpivničené terasy.
tags: #pestovanie #malin #ribezli #v #kvetinaci