Pestovanie menej známych druhov ovocia v slovenských záhradách

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. Nielen v obchodoch, ale aj v našich záhradkách sa začínajú čoraz častejšie objavovať rôzne menej známe druhy ovocia.

Vracajú sa tie, ktoré pestovali naše prababičky, napríklad dula, mišpuľa, drieň, muchovník, arónia. Pribúdajú ale aj nové, kedysi v našich končinách neznáme. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.

Dôvodov pre ich rozširovanie je veľa. Z tých najhlavnejších treba uviesť:

• vysoký obsah nutričných látok, najmä vitamínu C,
• nenáročnosť na pôdne a klimatické prostredie,
• vhodnosť i do okrajových oblastí,
• výborná chuť plodov a vhodnosť na spracovanie,
• vítané spestrenie jedálnička.

Tento článok vás prevedie svetom menej známeho ovocia, ktoré sa dá pestovať aj v našich záhradách, a to aj v tienistých podmienkach.

Exotické ovocie prispôsobené slovenským podmienkam

Figovník (Ficus carica)

Figovník pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. V našich klimatických podmienkach sa pestuje vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza, ak teploty klesnú pod -20 °C pri odolnejších odrodách.

• Výsadba: Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká.
• Stanovište: Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne.
• Polievanie: Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená.
• Hnojenie: Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov.
• Ochrana pred škodcami: Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Medzi ochorenia patrí antraknóza, bakteriálna škvrnitosť a koreňová hniloba.
• Zimná ochrana: Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Podzemná časť rastliny je však odolná až do -30 °C.
• Zber a skladovanie plodov: Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu.

Banánovník (Musa spp.)

Banánovník pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma.

• Výsadba: Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž.
• Stanovište: Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník.
• Polievanie: Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená.
• Hnojenie: Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie vyváženým tekutým hnojivom.
• Ochrana pred škodcami: Môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a húsenicami. Medzi ochorenia patrí Panamská choroba, čierna škvrnitosť a fuzarióza.
• Zimná ochrana: Nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich na zimu presunúť do interiéru.
• Zber a skladovanie plodov: Banány sa zbierajú, keď sú plody žlté a mierne mäkké.

Kiwi (Actinidia deliciosa)

Kiwi pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Chorobami ani škodcami u nás netrpí, pestuje sa preto bez chemickej ochrany.

• Výsadba: Kiwi môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu.
• Stanovište: Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami.
• Polievanie: Kiwi má stredné nároky na vodu. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
• Hnojenie: Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík.
• Ochrana pred škodcami: Kiwi je relatívne odolné voči škodcom (vošky, roztoče). Medzi ochorenia patrí botrytída, bakteriálna rakovina a pleseň.
• Zimná ochrana: Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi.
• Zber a skladovanie plodov: Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk.

Rajčiakovec repový (tamarillo, Solanum betaceum)

Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo, pochádza z juhoamerických Ánd.

• Výsadba: Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom.
• Stanovište: Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom.
• Polievanie: Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia.
• Hnojenie: Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia, vyváženým tekutým hnojivom.
• Ochrana pred škodcami: Môže byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Medzi ochorenia patrí pleseň, alternáriová škvrnitosť a bakteriálna škvrnitosť.
• Zimná ochrana: Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť v interiéri.
• Zber a skladovanie plodov: Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu.

Granátové jablko (Punica granatum)

Granátové jablko pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov.

• Výsadba: Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou.
• Stanovište: Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku.
• Polievanie: Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
• Hnojenie: Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia, kompostom alebo organickým hnojivom.
• Ochrana pred škodcami: Môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Medzi ochorenia patrí koreňová hniloba, pleseň sivá a antraknóza.
• Zimná ochrana: Nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť v chránenom priestore.
• Zber a skladovanie plodov: Granátové jablká dozrievajú na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní.

Kustovnica čínska (Goji, Lycium chinense)

Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách.

• Pestovanie: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok.
• Rez: Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar). V systéme jej pestovania je dôležitý aj skorý letný rez, ktorý urýchľuje a najmä zvyšuje plodnosť.

Citrusové stromy

Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov.

Tradičné, ale menej známe druhy ovocia

Muchovník (Amelanchier alnifolia)

Napriek nevábnemu názvu je muchovník skvelou rastlinou nenáročnou na pestovanie. Jeho plody sú podobne sfarbené ako čučoriedky, tvarom skôr pripomínajú šípky. Vo voľnej prírode sú pochúťkou pre zver, v našej záhradke sa môžu stať hodnotným zdrojom vitamínov pre našu rodinu.

• Výsadba a stanovište: Muchovník je nenáročný na pôdu, odolný voči nízkym teplotám a tolerujúci aj sucho. Vyhovuje mu ľahšia pôda a miesto na slnku.
• Kvitnutie a plody: V čase kvitnutia (koncom jari) prekvapí krásnymi bielymi kvetmi, ktoré pripomínajú orgován. Plody dozrievajú v júni a júli. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku.
• Nutričná hodnota: Plody obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré nás chránia pred ochoreniami srdca a ciev, ale aj rakovinou. Flavonoidy v nich majú silné protizápalové vlastnosti, chránia pred starnutím a poškodením buniek voľnými radikálmi.

Arónia (Aronia melanocarpa)

Arónia čiernoplodá je ďalšie bobuľové ovocie, ktoré vyžaduje slnečnú polohu, ale dá sa pestovať prakticky na celom Slovensku. Ľudovo nazývaná tiež čierna jarabina.

• Pôda a stanovište: Arónii vyhovuje stredne ťažké a menej kyslé pôdy s dostatkom humusu. Vyžaduje slnečnú polohu.
• Odolnosť: Výhodou je, že nezvykne trpieť chorobami a nemá škodcov. Plody sú tiež silne odolné voči plesňovým ochoreniam.
• Hnojenie: Keď ju prihnojíme, bude úroda krajšia.
• Rez: Netreba zabúdať na to, že kvety a plody sa objavujú na konci výhonkov, preto ich nestriháme.
• Nutričná hodnota a využitie: Konzumáciou plodov arónie si zabezpečíme prísun beta-karoténu, jódu, železa. Liečia chudokrvnosť, prospievajú funkcii štítnej žľazy. Plody obsahujú vysoký podiel farbív, ktoré sa často používajú i na prifarbovanie vína a muštov. Z nutričných látok obsahuje najmä vitamíny C, P, PP, B2, B9, ďalej karotén a rutín. Je všestranne použiteľná v potravinárstve, výborný je napríklad kompót z plodov arónie zaliaty vínom z čiernych ríbezlí.
• Estetika: Z estetického hľadiska je to vzhľadný ker alebo stromček, ktorý ulahodí oku aj v okrasnej výsadbe.

Dula (Cydonia oblonga)

Dula jablková je čosi medzi jabloňou a hruškou. Plody sú veľké, žlté, hrčkovité s výraznou vôňou po citrónoch. Dula patrí medzi veľmi atraktívne ovocné druhy, jej rozšírenie je však napriek tomu oveľa menšie, ako by si zaslúžila. Aj preto je dobrou správou, že v súčasnej dobe zažíva svoju renesanciu a v záhradách sa s obľubou rozširuje.

• Pestovanie: Pestuje sa v klasických korunkových tvaroch, tvarovanie sa prakticky nelíši od jabloní. Patrí k teplomilným ovocným druhom, preto sa rozširuje najmä v našich južných a stredných polohách.
• Pôda: Vyžaduje záhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Neznáša vysoký obsah vápnika, potom trpí chlorózou.
• Rez: Vetvičky neskracujeme, lebo rodí na koncoch.
• Plody: Plody sú veľké ťažké malvice, ktoré nezriedka dosahujú hmotnosť až 1 kg. Majú žltú farbu a môžu mať jabĺčkový alebo hruškový tvar. Majú trpkú a nevyváženú chuť, preto sa jedia vo forme kompótov, muštov, rôsolov, lekvárov, surové nie.
• Liečivé účinky: Toto ovocie sa používalo v ľudovom liečiteľstve ako liek proti tráviacim problémom a bolesti hrdla, odhlieňuje.

Brusnice (Vaccinium vitis-idaea), Kľukva (Oxycoccus palustris) a Zemolez (Lonicera caerulea)

Popri základných ovocných druhoch sa v sortimente záhradných centier nachádza aj veľké množstvo menej známych ovocných druhov, ako sú brusnice, kľukva a zemolez. Sú pomerne nenáročné na pestovanie, treba im však zabezpečiť kyslú pôdu a následné kyslé hnojenie. Rovnako je potrebné kry pravidelne zalievať, čím predídete schnutiu listov a zabezpečíte vysoké úrody.

Brusnice

• Charakteristika: Brusnice tvoria nízke stále zelené kry, ktoré dorastajú do výšky asi 30 cm. Jednotlivé sadenice vytvárajú veľké množstvo koreňových výmladkov, vďaka ktorým brusnice vytvárajú zapojené porasty.
• Pôda a pestovanie: Sú citlivé na premokrenie pôdy, preto je vhodné pestovať ich v nádobách alebo vyvýšených hrobčekoch. Vyžadujú silne kyslú pôdu a veľa vlahy.
• Plody: Plodom sú menšie bobule červenej farby, ktoré dozrievajú ročne v dvoch rastových vlnách. Aromatické plody majú v kuchyni všestranné použitie. Brusnicové kompóty sú vynikajúce najmä k divine alebo sviečkovej omáčke.
• Nenáročnosť na priestor: Veľkou výhodou je tiež nenáročnosť na priestor, dá sa pestovať doslova na balkóne.

Kľukva

• Charakteristika: Kľukva tvorí polokry s veľmi dlhými výhonmi, ktoré sú plazivé. Vytvárajú tak zapojený kobercovitý porast, ktorý je vysoký iba niekoľko centimetrov.
• Polievanie: Počas roka vyžadujú veľa vody, preto je potrebné im pravidelne dopriať bohatú zálievku.
• Plody: Plodom je červená lesklá bobuľa, ktorá dosahuje väčšiu veľkosť ako brusnica. Dorastá na vzpriamených stonkách, ktoré vyrastajú nad úrovňou „koberca“. Plody sú malé červené bobule špecifickej chuti. Vyrába sa z nich chutný kompót a džem.
• Nenáročnosť: Sú nenáročné na priestor, pestovanie a netrpia chorobami.

Zemolez kamčatský

• Charakteristika: Kry zemolezu dorastajú do výšky asi 1,5 m. Sú veľmi husté, preto je potrebné ich pravidelným rezom presvetľovať.
• Plody: Plodom je šťavnatá modrá bobuľa s valcovitým tvarom, ktorá dorastá do veľkosti 2 až 4 cm.
• Výhody: Výhodou zemolezu je najmä veľmi skorý vstup do plodnosti. Ide o nutrične jeden z najhodnotnejších ovocných druhov. Jeho plody vynikajúcej chuti, intenzívne farbiace dozrievajú už v máji a spestrujú tak jedálniček.

Drieň (Cornus mas)

Drieň patrí medzi naše domáce ovocné druhy. V záhradách sa pestujú prevažne jeho kultúrne odrody, ktoré vynikajú väčšími plodmi v porovnaní s divorastúcimi formami. Driene pestujeme v záhradách prevažne vo forme nižšieho kra.

• Plody: Plodom sú žiarivo červené kôstkovice s veľkosťou niekoľkých centimetrov, ktoré vo svojom strede obsahujú jednu menšiu kôstku. Sú sladké a najlepšie chutia po úplnom dozretí. Majú vysokú nutričnú hodnotu a vysoký obsah vitamínu C. Sú všestranné na kuchynské spracovanie, známa je tiež tradičná drienkovica.
• Nenáročnosť: Na prostredie je nenáročný. Znesie nekvalitné pôdy aj sucho.
• Kvitnutie: Kvitne veľmi skoro, ešte pred pučaním. Drobné žlté kvety na hnedom dreve sú veľmi estetické a pre včely sú prvou potravou.

Ruža plodová (Rosa villosa) a Jarabina (Sorbus spp.)

Ruža plodová

• Charakteristika: Vytvára kry s veľkosťou asi 1,5 m. Zväčša sa pestuje solitérne, dajú sa však z nej vytvoriť aj zapojené porasty či živé ploty.
• Nenáročnosť: Je absolútne nenáročná na pestovanie, pestuje sa bez chemickej ochrany.
• Plody: Kry plodia plody nazývané šípky, ktoré sa od divorastúcich druhov líšia svojou niekoľkonásobnou veľkosťou. Plody sú veľmi dužinaté a široko upotrebiteľné. Plody majú najvyšší obsah vitamínu C zo všetkých ovocných druhov.

Jarabina

• Nenáročnosť: Jarabina patrí medzi najmenej náročné ovocné druhy. Je výrazne mrazuvzdorná, čo umožňuje jej rozšírenie aj do najokrajovejších oblastí pestovania. Rovnako nenáročná je na pôdu, výživu a ochranu, pestuje sa preto bez chemickej ochrany.
• Plody: Plody sú červené malvičky rastúce v typických okolíkoch po niekoľko desiatok plodov. Využitie plodov je všestranné, vyrábajú sa z nich najrôznejšie výrobky. Súčasťou sortimentu jarabín je aj množstvo ich krížencov s inými ovocnými druhmi.

Ďalšie zaujímavé menej známe ovocné druhy

Okrem vyššie spomenutých druhov existuje mnoho ďalších, ktoré stoja za zmienku:

• Mišpuľa obyčajná: Strom alebo ker dobre rastie v priepustnej pôde. Je odolný proti nízkym teplotám i škodcom. Plody sú dlho tvrdé a trpké, je nutné ich nechať prejsť mrazom.
• Hurmikaki (Ebenovník): Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Odoláva len teplotám do -20 °C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska.
• Japonská hruška Nashi: Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá. Dozrievajú koncom leta a na jeseň.
• Rakytník rešetliakovitý: Plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde. Plody sú vysoko cenné pre obsah vitamínu C a karoténu.
• Ásimina trojlaločná (Paw Paw): Produkujú plody podobné okrúhlym banánom. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči škodcom.
• Jujuba (Čínska datľa): Vhodná do suchších lokalít. Plody dozrievajú od septembra do konca októbra.
• Akebia päťpočetná: Liana, ktorej sladká slizovitá dužina plodov chutí najlepšie s citrónovou šťavou.

Tabuľka: Prehľad menej známeho ovocia a jeho vlastností

Starostlivosť a tipy pre úspešné pestovanie

Voľba stanovišťa

Voľba stanovišťa do veľkej miery rozhoduje o úspechu pestovania. Nielenže je potrebné poskytnúť rastlinám vyhovujúce podmienky, ale správne zvolené miesto výrazne uľahčí aj prácu pri starostlivosti o ne. Údržbu najviac sťažuje bodová výsadba kríkov do trávnika, ktorá výrazne komplikuje kosenie.

Rez ovocných drevín

Drobné ovocie - ako každá rastlina - vyžaduje istú starostlivosť aby sme sa dočkali bohatej úrody. Často sa stáva, že zoberieme do rúk nožnice a hurá do záhrady strihať vetvičky, keď je jar. A týmto nepremysleným ťahom, jedným strihom odstránite tohtoročnú úrodu. Nie všetky dreviny kvitnú a plodia na jednoročných výhonoch. Napríklad pri egrešoch, ktoré rodia na jednoročnom dreve, je dôležité odstrániť minuloročné výhony v predjarí, pred pučaním, najneskôr v marci. V neskoršom veku je potrebné zmladenie. Pri malinách sa rozlišujú raz rodiace a dvakrát rodiace odrody, pričom rez sa líši v závislosti od nich. Lepšie riešenie je nechať rez malín na jar.

Kyslomilné rastliny

Pokiaľ v záhrade nemáme miesta nazvyš, každý centimeter štvorcový využijeme tým, že bylinné alebo drevnatejúce pôdopokryvné rastliny vysadíme do podrastu tých vyšších. Niektoré druhy sa jednoducho oplatí sadiť k sebe na jeden záhon. V spoločenstve kyslomilných rastlín môžu vedľa seba rásť čučoriedky chocholičnaté a pod nimi brusnice alebo napríklad kľukva veľkoplodá. V takom prípade je potrebné záhon zrýľovať a doplniť dobre rozloženým kompostom a rašelinou, prípadne listovkou.

Budúcnosť pestovania menej známeho ovocia na Slovensku

Slovensko ponúka priaznivé podmienky pre pestovanie rôznych druhov ovocia, vrátane tých menej tradičných a exotických. Správny výber kultivarov, vhodných lokalít a dodržiavanie základných pestovateľských zásad umožňujú úspešné pestovanie aj v našich klimatických podmienkach. Okrem bežných druhov, ako sú jablone, hrušky či slivky, sa čoraz väčšej obľube tešia aj menej známe ovocné druhy, ktoré prinášajú do záhrad pestrosť a novú chuť.

„Tento projekt prinesie kvalitatívne nové poznatky a výsledky, ktoré zdôraznia význam uplatňovania biotechnologických metód pre masovú produkciu niektorých introdukovaných kultivarov menej známych druhov drobného ovocia. Očakáva sa vypracovanie protokolov pre in vitro množenie vybraných kultivarov, ktoré sú vhodné pre pestovanie na Slovensku. Vyvinuté postupy in vitro produkcie sadbového materiálu, ako aj odborné poradenstvo, môžu byť podľa nej poskytnuté pestovateľom.“

„Ich aplikáciou v praxi sa dosiahne rozšírenie sortimentu hodnotných kultivarov a druhov pestovaných v podmienkach Slovenska. Dostatočné množstvo zdravého a vitálneho rastlinného materiálu, ktorý môže byť získaný in vitro umožní znížiť dovoz rastlín zo zahraničia a založiť produkčné výsadby na Slovensku. Vyvinutý protokol kryoprezervácie umožní aj dlhodobé skladovanie iniciálneho rastlinného materiálu bez prácnej a časovo náročnej in vitro kultivácie,“ dodala RNDr. Miroslava Hricová, PhD.

tags: #pestovanie #menej #znamych #druhov #ovocia

Populárne príspevky:

• Ako lisovať kvety a starať sa o izbové rastliny
• množenie rastlín delením a odrezkami
• Svadobná kytica na objednávku
• Zmijovec titánsky na Slovensku
• Kvalitný textil pre domácnosti