Pestovanie netradičnej zeleniny: Rozšírte svoj záhradný obzor

Záhradkárska sezóna je ideálnym časom na experimentovanie. Ak už máte skúsenosti s pestovaním bežnej zeleniny, prečo nevyskúšať niečo netradičné? Táto kategória zahŕňa rastliny, ktoré boli v minulosti bežné v záhradách našich predkov, no časom sa na ne zabudlo a teraz sa opäť objavujú.

Prečo pestovať netradičnú zeleninu a ovocie?

Pestovanie netradičnej zeleniny a ovocia prináša hneď niekoľko výhod:

• Rozšírenie jedálnička: Spoznáte nové chute a textúry, ktoré obohatia váš jedálniček a prinesú doň nové živiny.
• Zaujímavosť pre záhradu: Netradičné rastliny dodajú vašej záhrade originálny vzhľad a upútajú pozornosť.
• Návrat ku koreňom: Pestovaním zabudnutých druhov si pripomeniete tradície našich predkov a ich múdrosť.
• Zdravie: Mnohé netradičné druhy sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré sú prospešné pre zdravie.
• Ekologický aspekt: Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia znižuje závislosť od dovozu a podporuje lokálnu produkciu.

Zabudnuté poklady našich predkov a moderné rarity

Zistite, ako môžete z malej plochy vyprodukovať oveľa viac a s menšou prácou. Aj tí najskúsenejší záhradkári si občas radi spestria sezónu niečím netradičným - exotickou zeleninou, ktorá premení záhon na pestrofarebnú mozaiku.

Ačokča (Cyclanthera pedata): Paprikouhorka z Južnej Ameriky

Ačokča, známa aj ako paprikouhorka, je jednoročná popínavá rastlina z čeľade tekvicovitých. Pochádza z Južnej Ameriky, kde je obľúbená pre svoje plody, ktoré chutia ako kombinácia papriky a uhorky.

• Pestovanie: Ačokča je nenáročná na pestovanie. Semená sa vysievajú v apríli do kvetináčov a priesady sa vysádzajú von koncom mája, keď už nehrozia mrazy. Rastlina potrebuje slnečné miesto a oporu, po ktorej sa bude ťahať. Môžete ju pestovať v záhrade, ale aj v kvetináči na balkóne.
• Využitie: Plody ačokče sa konzumujú surové, v šalátoch alebo sa nakladajú do octu. Sú bohaté na vitamín C a minerály.

Lopúch: Zabudnutá koreňová zelenina

Lopúch bol v minulosti bežnou súčasťou jedálnička našich prastarých rodičov. Pestoval sa ako koreňová zelenina a využíval sa aj v ľudovom liečiteľstve. Má silný koreň.

• Pestovanie: Lopúch je nenáročný na pestovanie. Semená sa vysievajú na jar priamo do pôdy. Rastlina preferuje slnečné miesto a priepustnú pôdu.
• Využitie: Koreň lopúcha sa varí, pečie alebo dusí.

Physalis: Zaujímavé bobule v lístočkoch

Lákadlom pestovania physalisu sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lístočkoch.

• Pestovanie: Physalis sa predpestováva rovnako ako rajčiny. Semená sa vysievajú v marci do kvetináčov a priesady sa vysádzajú von koncom mája. Rastlina potrebuje slnečné miesto a dostatok vlahy.
• Využitie: Bobule physalisu sa konzumujú surové, v dezertoch, koláčoch alebo sa z nich vyrába džem. Sú bohaté na vitamín C a antioxidanty.

Chilli papričky: Pálivá rozmanitosť pre každého

Ak máte radi pikantné chute, určite by ste mali vyskúšať pestovanie chilli papričiek. Existuje množstvo odrôd s rôznou úrovňou štipľavosti.

• Jalapeno: Táto odroda pochádza z Mexika. Papričky sú 5-8 cm dlhé a ich plody patria medzi mierne štipľavé.
• Anaheim: Plody chilli Anaheim sú tmavozelené, ale pri plnej zrelosti sa začervenajú.
• Peter: Neobvyklý tvar chilli Peter pripomína mužské prirodzenie. Ide o stredne štipľavú odrodu, plody v dobe zrelosti majú červenú farbu.
• Koral (Capsicum annuum): Chilli paprika Koral plodí drobné papričky v tvare čerešne. Krík je posiaty malými papričkami, ktoré dozrievajú od žltej a zelenej do tmavo červenej farby. Vďaka vysokému obsahu sušiny sa táto odroda pestuje na výrobu kečupov.

Ďalšie zaujímavé druhy zeleniny a ovocia

• Fenikel: Má anízovú chuť a používa sa do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu.
• Mangold: Je listová zelenina podobná špenátu, ale má výraznejšiu chuť.
• Kučeravý kel: Je nielen chutný, ale aj dekoratívny.
• Cvikla: Je bohatá na vitamíny a minerály a používa sa do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu.
• Cícer: Je strukovina bohatá na bielkoviny a vlákninu.
• Čierny koreň: Netradičná koreňová zelenina s jemnou chuťou.
• Bôb: Strukovina s veľkými semenami, ktoré sa varia alebo pečú.
• Toskánsky kel: Vyniká zaujímavými chuťovými vlastnosťami.

Netradičné ovocie pre exotickú záhradu

Ak túžite po exotike vo vašej záhrade, môžete si vybrať z nasledujúcich druhov ovocia:

• Moruša: Sladké plody moruše sú chutné čerstvé, v džemoch alebo kompótoch.
• Artičoka: Zaujímavá rastlina s jedlými kvetnými pukmi.
• Banánovník: Aj v našich podmienkach si môžete vypestovať banánovník v nádobe.
• Figovník: Plody figovníka sú sladké a chutné čerstvé, sušené alebo v džemoch.
• Pawpaw (Asimina triloba): Známejší ako indiánsky banán. Existuje viacero odrôd, napríklad Prima 1216, Sunflower, Overleese, Wells.
• Jahodová myrta (Ugni molinae): Netradičný ovocný a samosprašný krík, známy aj ako jahodová myrta.
• Jujuba čínska (Ziziphus jujuba): Je to subtropická rastlina, ktorá sa v tradičnej čínskej medicíne používa už viac ako 4000 rokov.

Rýchlo rastúca zelenina pre netrpezlivých záhradkárov

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo. Ľudovo sa hovorí, že zeleninu dokáže dopestovať každý a úrodu zbierať už po niekoľkých týždňoch. Chcete rýchly a zaručený úspech?

Reďkovky

Pomyselné prvé miesto obsadzujú reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.

• Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

Špenát

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavozelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.

Rukola

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy. Medzi plodiny, ktoré môžeme vysievať až do konca augusta, patrí aj rukola.

Šalát

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.

Kríčkové fazule

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.

Hrášok

Pokiaľ chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".

Jarná cibuľka

Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovú či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.

Baby karotka

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.

Uhorky nakladačky

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.

Cukety

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavozelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.

Biointenzívna produkcia zeleniny: Udržateľná metóda

Chuť a výživová hodnota doma vypestovanej zeleniny bez chemikálií je bezkonkurenčná. Biointenzívna produkcia zeleniny je udržateľná metóda, ktorá spôsobuje revolúciu v záhradkárstve nielen pre hobby pestovateľov, ale aj pre profesionálov. V tomto článku sú podrobne opísané základy biointenzívneho prístupu, od budovania pôdy cez rozmiestnenie rastlín a prirodzenú kontrolu až po úspešnú úrodu. Zistite, ako môžete z malej plochy vyprodukovať oveľa viac a s menšou prácou.

Zásady biointenzívneho pestovania

• Princíp „nekopania“: Obracanie pôdy (prekopávanie, otáčanie), ktoré je bežné v tradičnom záhradníctve, je najničivejším zásahom do pôdy. Biointenzívna metóda je založená na princípe „nekopania“. Pôda je komplexný živý systém plný červov, húb a baktérií, ktoré poskytujú živiny dostupné koreňom. Namiesto toho sa pôda jednoducho vyživuje.
• Silná vrstva kompostu: Koncom zimy alebo skoro na jar rozprestrite na povrch záhradných záhonov 3-5 cm vyzretého kompostu. Kompost nielenže dodáva živiny, ale aj pokrýva pôdu, čím zabraňuje klíčeniu buriny a zadržiava vlhkosť.
• Kyprenie rýľovými vidlami: Ak je pôda veľmi kompaktná, je dobré ju hneď na začiatku jemne nakypriť rýľovými vidlami (alebo kypriacim zariadením) do hĺbky 20-30 cm. Je dôležité, aby ste pôdu neotáčali hore nohami, len ju nástrojom premiestňujte a uhladzujte cestu červom a koreňom.
• Udržiavanie no-dig: Odteraz už nie je potrebné žiadne ďalšie otáčanie. Organizmy žijúce v pôde neustále pracujú, spracovávajú mulč a udržiavajú pôdu kyprú.

Rozostupy medzi rastlinami a hustá výsadba

Ďalším základom biointenzívnej produkcie zeleniny sú rozostupy medzi rastlinami a hustá výsadba. Na biointenzívnych záhonoch sa namiesto výsadby rastlín do veľkých riadkov a ich rozmiestnenia od seba vysádzajú rôzne druhy blízko seba.

• Maximálny priestor: Na malej ploche môžete zozbierať oveľa viac úrody.
• Potláčanie burín: Husté listy rastlín rýchlo zakryjú záhon, čím blokujú svetlo pred burinami, ktoré tak nemôžu klíčiť.
• Prírodná ochrana proti škodcom: Používame vhodné rastlinné asociácie na odradenie škodcov a prilákanie užitočného hmyzu.

Príklady rastlinných asociácií:

• Cibuľa: Vôňa cesnaku a červenej cibule odplaší mrkvovú a kapustovú mušku. Preto sú výborné ku kapuste (brokolici, karfiolu), šalátu a mrkve.
• Paradajky: Výsadba bazalky vedľa paradajok zabraňuje vzniku jamiek na paradajkách, zatiaľ čo mrkva zlepšuje chuť paradajok. Mesačníky svojou koreňovou šťavou držia na uzde háďatká žijúce v pôde.
• Mrkva a reďkovky: Reďkovky rastú rýchlo a môžu sa zbierať skôr ako korene pomalšie rastúcej mrkvy.

Prírodná ochrana proti škodcom

V záhrade bez chemikálií nie je cieľom škodcov vyhubiť, ale zabrániť im a vytvoriť rovnováhu.

• Cesnakový čaj: Odvar z rozdrveného cesnaku (10 strúčikov na 1 liter vody) (po zovretí sa precedí) je fungicídny a odpudzuje hmyz.
• Mulčovanie: Zakrytie sadeníc a sadeníc mulčovaním ich chráni pred skorými škodcami (napr. zemným brečtanom) a jarnými mrazmi.
• Pasce: Pivná pasca je účinná proti slimákom a žlté lepové fólie sú účinné proti mšiciam a mrchožrútom.

Zavlažovanie a mulčovanie

Jednou z najväčších výziev pri pestovaní zeleniny je uspokojenie potreby vody, najmä v horúcich a suchých letných mesiacoch.

• Mulčovanie: Silná vrstva mulča (slama, senáž, kompost) nielen potláča burinu, ale aj zadržiava vlhkosť v pôde, takže zalievanie je menej časté. Mulč tiež chráni pôdu pred vysychaním a náhlymi zmenami teploty.
• Kvapková závlaha: Ide o najúčinnejší spôsob zavlažovania. Voda sa dostáva priamo do koreňovej zóny rastliny s minimálnymi stratami pri odparovaní. Tým sa nielen šetrí voda, ale znižuje sa aj riziko hubových ochorení (napr. peronospóry), pretože listy zostávajú suché.

Osevný plán a striedanie plodín

Dobrý osevný plán a striedanie plodín sú základom úspešného biointenzívneho záhradkárstva. Nevysádzajte tú istú skupinu plodín (napr. kapustu) na tej istej ploche dva roky po sebe!

Ročný záhradný kalendár

Úspešná produkcia zeleniny závisí od plánovania.

• Február: Výsadba pomaly rastúcich plodín náročných na teplo (paprika, baklažán, zeler).
• Marec: Výsev zeleniny odolnej voči chladu (hrachu, špenátu, reďkovky, mrkvy) na voľné pole. Na záhony rozprestrite vrstvu kompostu.
• Apríl: Vysádzať sa môžu sadenice jarnej kapusty (brokolica, karfiol). Môže sa začať aj výsev fazule a kukurice.
• Máj: Po mrazoch sa do voľnej pôdy vypúšťajú sadenice náročné na teplo (paradajky, paprika, uhorky, cukety). Začnite mulčovať.
• Jún: Prvá úroda (reďkovka, šalát, špenát). Aktívne obdobie na reguláciu burín. Po zbere úrody sa pôda kyprí a na uvoľnené plochy sa vysievajú nové plodiny.
• Júl: Vrchol záhradnej sezóny. Pravidelné, hlboké zavlažovanie, najmä ráno alebo večer.
• August: Posledná úroda letných plodín (uhorky, cukety, paradajky). Pripravte sa na jesennú sejbu.
• Október: Zber koreňovej zeleniny (červená repa, mrkva, zemiaky). Čas na výsadbu cesnaku.
• November: Posledný čas na upratovanie záhrady a kompostovanie. Príprava pôdy na zimu s mulčovaním alebo zeleným hnojením.

Pestovanie v nádobách na balkóne alebo terase

Balkón alebo terasu si môžete doplniť aj o rôzne druhy úžitkových rastlín. Vypestovať si zdravú zeleninu, svieže vňate a rôzne druhy korenín mimo záhrady nie je zložité. Tento trend ide ruka v ruke s rastúcim záujmom o zdravšie, udržateľné a vegetariánske stravovanie.

Zeleninové priesady, ktoré sú vhodné na pestovanie v nádobách na balkónoch a terasách, bežne zoženiete v záhradníctvach a hobbymarketoch. Obvykle ide o kompaktnejšie a pestovateľsky menej náročné šľachtence, ktoré prinášajú zeleň a zároveň bohato plodia. Na svojom balkóne, či terase si tak môžete vytvoriť porast, ktorý dobre vyzerá, aj prináša úžitok.

Možností je skutočne veľa, o mnohých pravdepodobne ani netušíte. Na menšom balkóne, či terase môžete pestovať opakovane rodiace rajčiny, zeleninové a štipľavé papriky, uhorky, baklažány, cukety, či tekvice. Mnohé tieto rastliny už v záhradníctvach kúpite kvalitne zakorenené, s kvetmi alebo prvými plodmi, nie je potrebné si ich prácne pestovať zo semien.

V dobre zásobených predajniach so sortimentom do záhrad sú dokonca k dispozícii rôzne odrody, vďaka čomu si môžete voľbu spestriť napríklad o rajčiny a papriky rôznych tvarov. Okrem vymenovaných rastlinných druhov sa na pestovanie na balkónoch, či terasách hodí aj šalát, kôpor, pažítka, petržlen, reďkovka alebo kaleráb. Vyberajte si vždy len rastliny sviežeho vzhľadu, ktoré sú bohato olistené a majú vytvorené prvé kvetné puky. Najlepšie ak sú dobre zakorenené a nemajú preliaty substrát. Listy nesmú byť zvädnuté, žlté alebo poškodené. Dajte tiež pozor, aby ste si so zeleninovou priesadou nepriniesli domov nechtiac aj niektorého škodcu.

Praktické rady pre pestovanie v nádobách

• Na pestovanie vo vegetačných nádobách si vždy vyberajte odrody na to určené, ktoré sa vyznačujú kompaktnejším rastom.
• Spolu s priesadami si zabezpečte aj priestranné (nikdy nie veľmi malé) a stabilné vegetačné nádoby, čerstvý záhradnícky substrát a keramzit.
• Črepník voľte taký, ktorý sa smerom nadol nezužuje, čiže je rovnako široký v hornej aj dolnej časti. Využiť môžete aj rôzne retro nádoby, výsadba získa zaujímavejší charakter.
• Zelenina vyžaduje aj pri pestovaní v nádobách dostatok svetla (4-5 hodín slnečného svetla denne), tepla a miesto chránené pred vetrom. Osvedčená je južná alebo západná strana.
• Zalievať treba pri pestovaní v črepníkoch počas leta ráno aj večer, vždy ku koreňom, nie na listy.
• Na podporenie rastu a bohatej úrody môžete aplikovať aj hnojivo, odporúčam si vybrať niektoré z tých, ktoré sú na prírodnej báze. Počas hlavnej sezóny je dobré prihnojovať zeleninu formou zálievky, aspoň raz týždenne.
• Pravidelne kontrolujte zdravotný stav vysadených zelenín, ak je to potrebné včas zasiahnite, aby ste napadnutú rastlinu ochránili pred úplným zničením. Priebežne odstraňujte suché, žltnúce alebo poškodené listy, plody sa snažte zberať odstrihávaním aby ste pri trhaní rastliny nepoškodili. Popínavým rastlinám (uhorky) doprajte pevné opory.

Ekologické pestovanie BIO zeleniny

Pre svoje zdravie, pre svoje deti, pre budúcnosť našich záhrad. Pre lepšiu vodu a lepší život na vidieku. Je tak ľahké použiť pesticídy vo vašej záhrade, ale je ťažké odstrániť následky tohto konania. Vráťte do svojej záhrady prirodzenú rovnováhu.

Ako to dosiahnuť?

• Jednoducho. Prestaňte používať pesticídy vo svojich záhradách.
• Začnite vašu záhradu vnímať ako ucelený ekosystém. Každý jeden chemický postrek si žiada ďalší a ďalší zásah.
• Vaša záhrada je ako telo bez obranných látok, bez imunity, závislé len na Vás, ako doktorovi. Je potrebné vrátiť jej späť jej silu, posilniť jej imunitu a vdýchnuť jej späť život.
• Nechať pracovať za Vás prírodu s vašou pomocou.

Výber správnej odrody pri ekologickom pestovaní zeleniny

• Kupujte odrody vhodné pre vaše stanovište.
• Uchovávajte si správne semená. Semená nesmú byť po expirácii a musia byť správne uložené. Ideálne sú čerstvé a dobre skladované.
• Pri kupovaní sadeníc, kupujte silné a nenapadnuté rastliny. Pozor na zavlečenie škodcov do vašej záhrady.
• Pestujte odolné odrody.

Výsadba semien a priesad zeleniny na záhon

Prihliadame na vzrast rastliny. Jej výšku, šírku, čas zrenia plodov, nárokom na výživu, vlahu, stanovište. Podľa týchto parametrov rastliny kombinujeme pri výsadbe. Používame kombinovanú výsadbu kvôli ochrane pred škodcami a chorobami.

• Rastliny, ktoré pritlačíme veľmi k sebe, budú bojovať o miesto, vlahu a živiny.
• Slabé rastliny a silno napadnuté odstraňujme.
• Rastliny vysádzame do sponov podľa druhov.
• Môžeme kombinovať plodovú zeleninu a koreňovú zeleninu. Tiež zeleninu s krátkou dobou dozrievania a dlhou dobou zretia.
• Odstraňujeme všetky plesnivé zbytky, plody, rastlinný odpad a odnášame ďalej od záhonov. Napadnuté rastliny a plody spálime. Nekompostujeme tieto zbytky.

Vyvýšené zeleninové záhony

Prečo vytvárať vyvýšené záhony? Pretože nám uľahčia prácu a zvýšia úrodu. Časť záhrady môžeme navýšiť zeminou a ohradiť hriadky doskami. Najmä koreňová zelenina na vzdušnejšiu pôdu lepšie reaguje a tým môže vytvárať väčšie a symetrickejšie plody.

• Šetríte miesto. Umožňujú ľahší zber zeleniny. Môžeme kombinovať koreňovú zeleninu s plodovou zeleninou.
• Možnosť chrániť rastliny pred vetrom, dažďom, ľadovcom, škodcami za pomoci fólií a textílií.
• Lepšie zapracovanie živín vo forme kompostu, rohoviny, hnojív.
• Môžeme si urobiť vyššie, alebo nižšie záhony. Zlepšuje to prácu tým, že záhony sú vyššie.
• Nemusíme pôdu prevracať. Stačí nám ju ľahšie prekypriť.
• Nevýhodou môže byť rýchlejšie vysušovanie vrchnej vrstvy pôdy. Je potrebné mulčovať a zavlažovať.
• Šírku záhonov zvolíme tak, aby sme mali ľahký prístup k rastlinám.

Kompostovanie

Pôda je základ všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. Prečo práve kompost? Pretože je to najlacnejšie a najudržiavateľnejšie. Zvyšujete tým výšku ornice a vraciate pôde živiny v prirodzenej forme.

• Neutralizujete pH pôdy.
• Zvyšujete množstvo pôdnych mikroorganizmov.
• Vraciate pôde späť, čo ste jej odobrali.
• Kompostujte listy, konáriky, byliny zvyšky nenapadnutých plodov a všetko to čo patrí späť do pôdy.

Mulčovanie

Prečo mulčovať? Pretože tým udržíte pôdu vlhkú. Zadržíte množstvo odparenej vody a tým musíte menej zavlažovať. Udržíte plody čisté, pri šaláte, jahodách, cibuľke. Udržíte záhon čistý. Zabránite množeniu sa nechcených burín. Nevýhodou môžu byť plesne a slimáky. Je potrebné zamedziť slimákom vstup do týchto záhonov. Použite na mulčovanie slamu z biologického pestovania poľných plodín. Dá sa kombinovať s kartónom. Môžete tiež použiť fólie na to určené.

Vráťte do pôdy baktérie

Prečo je život v pôde taký dôležitý? V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov do pôdy sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií.

• Okysličujú pôdu a tým umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém.
• Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a tým rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Ušetrite peniaze za hnojivo.

Dodajte pôde potrebné minerály

Prečo je potrebné dodať pôde minerály? Pretože rokmi pestovania sme ich už jednoducho vyčerpali. Preto je potrebná remineralizácia pôdy, na ktorej chceme pestovať.

• Ako to dosiahnuť? Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku. Ak k nej prístup nemáme použijeme rohovinové hnojivá.
• Mineralizované rastliny sú väčšie, silnejšie a zdravšie.
• Skladovateľnosť zeleniny je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.

Použite pôdnu mykorízu

Prečo použiť pôdnu mykorízu? Pretože tak ako v lese každý strom má svoju vlastnú hubu, tak aj ostatné rastliny potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú príjem živín z pôdy. Udržujú rastlinu v lepšej kondícii, aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým Vám šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.

Opeľovače v BIO zeleninovej záhrade

Prilákajte do svojej záhrady včely, motýle a čmeliaky.

• Ako to urobiť? Vysádzajte bylinky na odpudenie škodcov, kvety na pohladenie duše a iné kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie.
• V žiadnom prípade nestriekajte rastliny počas slnečného dňa. Striekajte iba v predvečerných hodinách, alebo skoro ráno, podľa druhu postreku.

Použite listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami

Prečo tieto hnojivá používať? Pretože listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu, ktorý chráni rastlinu pred škodcami.

• Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do meliva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami, alebo škodcami.
• Zlepšujú jej imunitný systém.
• Chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spáleniu slnkom.
• Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy a to s okamžitým nástupom.
• Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá, obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.

Použite biologické postreky proti škodcom

V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologické hnojivo podľa druhu škodcu.

• Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.

Použite dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami

V skleníkoch a fóliovníkoch je možne nasadiť predátorov, hlavne proti voškám, moliciam, roztočom, smútivkám a nosánikom. Je potrebné včas identifikovať možný výskyt škodcov a včas zakúpiť biologickú ochranu.

tags: #pestovanie #netradicnej #zelenini

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky púpavy
• Všetko o predaji umelých kvetov
• Dekorácia bez nárokov
• Majestátny „sibírsky céder“
• Nápady na narodeninovú kyticu