Pestovanie obilia na Slovensku: Kľúčové informácie a výzvy

Obilniny sú základným kameňom ako konvenčnej, tak aj ekologickej rastlinnej výroby a na Slovensku sa pestujú od nepamäti. Zaberajú vo svete vyše 50 percent ornej pôdy, a tým sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti. K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva.

V hospodárskom roku 2021/2022 poľnohospodári na Slovensku vypestovali 4 308 000 ton obilnín, pričom domáca spotreba predstavovala 2 580 000 ton. Slováci každoročne spotrebujú výrazne menej obilnín, ako naši pestovatelia dopestujú. Vďaka úsiliu našich poľnohospodárov sa nám na Slovensku už dve desaťročia darí dosahovať sebestačnosť v produkcii obilia na viac ako 100 %.

Aj v zložitých podmienkach tohto roka vypestovali poľnohospodári na Slovensku kvalitné obilniny a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie.

Aktuálne trendy a výzvy v pestovaní obilia

Slovenské poľnohospodárstvo čelí v aktuálnom roku výzvam spojeným s produkciou obilnín. Prvé odhady naznačujú medziročný pokles úrody husto siatych obilnín o viac ako štrnásť percent. Tento pokles je primárne spôsobený znížením pestovateľskej výmery pšenice, od ktorej pestovania poľnohospodárov odradili najmä nízke ceny na svetových trhoch.

Pokles celkovej úrody a výmery

Očakávaná celková úroda husto siatych obilnín na úrovni 2,7 milióna ton by mala byť v porovnaní s minuloročnou definitívnou úrodou o takmer 460-tisíc ton nižšia. Tento pokles nad štrnásť percent je primárne spôsobený výrazným znížením pestovateľskej výmery pšenice. Celková osiata plocha husto siatych obilnín dosiahla takmer 507-tisíc hektárov, čo predstavuje zníženie o 43-tisíc hektárov oproti minulému roku. Medziročný pokles osiatych plôch tak dosahuje 7,8 percenta.

„Zverejnené údaje potvrdzujú opakujúci sa trend vplyvu osiatej výmery na celkovú produkciu, keď poľnohospodári reagujú najmä na vývoj cien na svetových a európskych trhoch a uprednostňujú pestovanie plodín s vyššou, rentabilnejšou cenou,“ uviedol Tomáš Boháček, analytik 365.bank. Koncom minulého roka klesala na svetových trhoch najmä cena pšenice, čo viedlo k zníženiu jej výmery na slovenských poliach.

Úroda repky olejnej a jej vplyv na trh

Podobne aj úroda repky olejnej by mala medziročne poklesnúť o 22 percent. Predpokladá sa, že sa jej zozbiera takmer 420-tisíc ton, pri očakávanom výnose 2,95 tony z hektára. Tieto údaje vyplývajú z prvého odhadu úrody, ktorý spracoval Štatistický úrad SR na základe informácií zozbieraných k 20. júnu 2024.

Vplyv na ceny a infláciu

„Vplyv na cenový vývoj na Slovensku bude podľa nášho názoru mierny, rásť by mohli najmä ceny chlebovín a biopalív, čo by sa mohlo prejaviť na jeseň, keď budú známe konečné úrovne produkcie obilnín a repky,“ dodáva T. Boháček. Potravinová inflácia tak bude mať na domáci rast cien stále vyšší vplyv a po neklesajúcich cenách vajec a syrov, príde pravdepodobne aj k rastu cien pečiva.

Pestovanie pšenice

Najčastejšie pestovaná obilnina na Slovensku, pšenica, ktorá tvorí viac ako dve tretiny plôch husto siatych obilnín, sa v tomto roku pestuje na ploche 349-tisíc hektárov. Ide o výrazný pokles výmery v porovnaní s minulým rokom - takmer o štrnásť percent. Priemerný hektárový výnos by mal dosiahnuť 5,65 tony pšenice z hektára, čo je menej ako v roku 2023, kedy výnosy dosiahli úroveň 6,12 tony z hektára. Napriek tomu je to o 4,8 percenta vyšší výnos, ako je päťročný priemer. Celková úroda pšenice by tak mala atakovať takmer 2 milióny ton.

Pšenica napriek tomu, že je najrozšírenejšou obilninou so širokým areálom pestovania, patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, illimerizované pôdy, rendziny. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 metra s obsahom skeletu nad 25 percent.

Optimálne podmienky pre pestovanie ozimnej pšenice

V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby ozimnej pšenice považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.

Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.

Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba však mať na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.

Význam predplodín a osevného postupu pre pšenicu

Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).

Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1).

Výnosy a výsevky pšenice

Priaznivé počasie minulý rok podporilo úrodnosť a výnosy z hektára všetkých obilnín tak významne prekročili priemery posledných piatich rokov. Teplé jarné počasie aj tento rok síce umožnilo skoršie dozrievanie obilnín aj repky, ale intenzívne zrážky a striedanie teplôt pred tohtoročnou žatvou môžu nakoniec ovplyvniť celkovú úrodu. Aj keď poľnohospodári očakávajú medziročný pokles úrody, výnosy z hektára by pri odhadovaných plodinách s výnimkou jačmeňa a repky mali prekročiť priemery za posledných päť rokov.

V súčasnosti už neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.

Výber odrôd pšenice

Medzi pestovateľmi sú obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.

• IS RUBICON: Skorá, bezostinatá odroda s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTS (hmotnosť tisícich zŕn). Zabezpečuje krmivo vysokej kvality.
• IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu. Vhodná do chladných oblastí.
• IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
• IS DIMENZIO: Univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
• IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí. Dosahuje dobré výsledky.
• IS FORTIDUR: Spĺňa parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.
• IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice, ktorá vytvára klasy s veľkými zrnami.

Úroda jačmeňa

Celková úroda druhej najpestovanejšej husto siatej obilniny, jačmeňa, by mala dosiahnuť 637-tisíc ton, čo je o 5,6 percenta viac než vlani. Bude to dôsledok medziročne väčšej osiatej plochy, ktorej výmera je vyššia takmer o dvanásť percent. Priemerná očakávaná produkcia päť ton z hektára jačmeňa je o 0,3 tony nižšia ako vlaňajšia úroveň a súčasne je približne na úrovni päťročného priemeru.

Za menej vhodné obilniny do ekologického pestovateľského systému sa vo všeobecnosti považujú jačmene. Hlavným dôvodom je slabá koreňová sústava, ktorá na tvorbu úrody vyžaduje rýchlo prijateľné živiny.

Vyššie úrody ovsa a tritikale

Vyššie úrody sa očakávajú pri ovse a tritikale. Úroda ovsa by v tomto roku mohla dosiahnuť 35,4 tisíca ton, čo je o 74 percent viac ako v minulom roku. Výrazný nárast úrody je zapríčinený nárastom osiatych plôch o takmer 21 percent na niečo nad 12-tisíc hektárov. Očakávaný výnos je 2,9 tony z hektára, čo je vyšší ako vlaňajší aj päťročný priemer. Ekologických pestovateľov nesklame ani ovos siaty, ktorý nie je náročný na živiny a dobre potláča buriny.

Podobný nárast očakávame aj pri tritikale, ktorého výmera medziročne porastie o takmer dvadsať percent nad úroveň 10-tisíc hektárov. Celková produkcia tejto obilniny by mala dosiahnuť úroveň takmer 43-tisíc ton, čo je medziročný nárast o 44 percent. Tento nárast produkcie je výsledkom zvýšenia osiatej výmery a rovnako tak nárastu výnosov z hektára, ktorý prevýši vlaňajšiu úroveň ako aj päťročný priemer a dosiahne úroveň 4,17 tony z hektára. Alternatívou pre bio pestovateľov môže byť aj presievkový - jarný typ tritikale, IS Trivago.

Tritikale - hybridná obilnina

Tritikale je hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením pšenice (Triticum) a raže (Secale). Toto kríženie bolo prvýkrát úspešne vykonané koncom 19. storočia a tritikale sa odvtedy vyvíjalo a zdokonaľovalo s cieľom skombinovať vysoký výnos a kvalitu zrna pšenice s odolnosťou a schopnosťou rásť v menej priaznivých podmienkach, ktoré poskytuje raž. Tritikale má niekoľko výhod vrátane odolnosti voči chorobám a škodcom, vysokej výnosnosti, dobrých nutričných hodnôt a schopnosti rásť na menej úrodných pôdach a v náročnejších klimatických podmienkach.

Úroda raže

Osevná plocha raže sa medziročne výrazne znížila z takmer 12-tisíc na niečo nad 8-tisíc hektárov. Očakávaná výška úrody je takmer 33-tisíc ton, čo predstavuje 93 percent hodnoty vlaňajšej produkcie. Očakávaný výnos 3,94 tony z hektára je vyšší v porovnaní s minulým rokom aj päťročným priemerom. Osvedčenou obilninou pre ekológiu je raž siata. Vďaka jej tolerancii k predplodine ju možno v úzkych osevných postupoch pestovať aj po obilnine. Je ideálnou plodinou pre prechodné obdobie vzhľadom na dobrú konkurencieschopnosť voči burinám.

Ekologické poľnohospodárstvo a pestovanie obilia

Ekologické poľnohospodárstvo vykazuje za posledné roky rastúci trend, kedy dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Čoraz viac fariem už v tomto systéme hospodári alebo o tom uvažuje. V ekologickom systéme je možné úspešne pestovať ozimnú a jarnú pšenicu.

Výber vhodných odrôd pre ekologické pestovanie

V ekologickom systéme zohráva rozhodujúcu úlohu výber vhodnej odrody. Takéto odrody vyžadujú na dosiahnutie uspokojivých úrod a kvality väčšie množstvá rýchlo dostupných živín, najmä dusíka, čo je v ekológii ťažko realizovateľné. Pri voľbe odrody by pestovatelia mali svoju pozornosť zamerať na komplex znakov zodpovedných za vysokú konkurencieschopnosť voči burinám. To znamená, že rastliny by mali vykazovať rýchlejší počiatočný rast a dostatočnú odnožovaciu schopnosť. Dôležitá je tiež geneticky podmienená odolnosť voči prevažujúcim chorobám (múčnatka, septorióza, hrdza, fuzarióza). Vhodné sú tzv. low-input odrody s veľkým koreňovým systémom s dlhšou vegetačnou dobou. Ideálne je, ak bola odroda skúšaná v ekologickom poľnohospodárstve, čo je však stále ojedinelé. Niektorí farmári odporúčajú pestovanie starých a krajových odrôd, ktoré majú často vysokú nutričnú kvalitu, lepší príjem živín a konkurencieschopnosť voči burinám. Sú ale spravidla menej výnosné a majú niektoré nepriaznivé vlastnosti.

Dobré výsledky dosahujú pestovatelia s odrodou IS Laudis, ktorá je osinatá a vyznačuje sa vysokou potravinárskou akosťou. Spája v sebe vysoký výnosový potenciál s vysokou stabilitou výnosov a špičkovou potravinárskou akosťou. Má vysokú zimovzdornosť. V porovnaní s rodičovskou odrodou Capo je o 10 cm nižšia, má veľmi dobrú odnožovaciu schopnosť a strednú odolnosť voči poliehaniu. Odroda IS Jarissa a nová IS Jariella patria k top osinatým odrodám jarnej pšenice. Môžu sa pestovať takmer po celom Slovensku. Vyhovuje im, aby sa dostali do zeme čo najskôr, agrotechnický termín je od 15.2. do 15.4. Obe odrody stavia do popredia aj vysoká odolnosť proti poliehaniu a dobrá odolnosť proti múčnatke, septoriózam a hrdzi pšenicovej.

Osevný postup a agrotechnika v ekologickom poľnohospodárstve

Kľúč k uspokojivým výsledkom pestovateľského snaženia je v ekologickom poľnohospodárstve zložený z vyváženého osevného postupu a vhodne zvolenej agrotechniky. Je potrebné vychádzať z princípu, že neživíme rastliny, ale pôdu. Obilniny by v oseve nemali zaberať viac ako 50 % výmery. Z dôvodu výskytu hubových chorôb by sa napr. pšenica nemala pestovať po sebe minimálne 2, ideálne až 5 rokov. Hlavným limitujúcim faktorom sú pritom choroby báz stebiel. Už jednoročné prerušenie obilného sledu zaradením zlepšujúcich plodín uspokojivo znižuje výskyt týchto patogénov. Ako jednoročné prerušovače sú vhodné strukoviny, kukurica, zemiaky, repa, repka a z obilnín už spomínaný ovos. V rámci boja proti burinám je vhodné obohatiť osevný postup na ornej pôde o trvalé kultúry tráv alebo ďatelinovín. Pri medziplodinách sa dosahujú dobré výsledky s pohánkou, ktorá má krátku vegetačnú dobu, silno potláča buriny a uvoľňuje v pôde fixovaný fosfor. Pozor však na nežiaduce vysemenenie a následné zaburiňovanie. Do obilných sledov sú tiež vhodné zmesi na báze strukovín, ktoré pôdu obohacujú o dusík veľmi potrebný pre nasledujúcu obilninu.

Príprava pôdy a sejba

V ekologickom pestovaní je príprava pôdy založená na konvenčnej agrotechnike, podľa možností a schopností každej farmy. Základom je hlavne pluh, ktorý plní fytosanitárnu úlohu, obmedzenie chorôb, škodcov a niektorých druhov burín. Druhým najdôležitejším strojom v rámci ekologického podniku je kvalitná sejačka, ktorá osivo ukladá do rovnomernej hĺbky 2 - 4 cm. Na základe viacerých výskumov je možné do ekológie odporúčať širšie medziriadkové vzdialenosti. Porasty zasiate na 0,250 m vykazujú oproti porastom siatym na vzdialenosť 0,125 m lepší zdravotný stav, a to pri zachovaní úrod, prípadne ich navýšenia. Na priamy mechanický boj s burinami sú v širokej miere využívané prútové brány.

Výživa porastov a mikrobiálne prípravky

Výživa porastov obilnín v ekologickom poľnohospodárstve je založená na vyváženom kolobehu živín v pôde a rastline. Úroveň organického hnojenia maštaľným hnojom alebo močovkou je potrebné prispôsobiť výživovému stavu pôdy a požadovanej kvalite produkcie. Organické hnojivá predstavujú základný zdroj živín. Dobre zvládnutý manažment a kvalita organického hnojenia zohráva vo výžive porastov rozhodujúcu úlohu.

Mikrobiálne prípravky je možné využiť pri morení osív. Toto „očkovanie“ osiva zabezpečí rozvoj užitočného mikrobiómu v koreňovej zóne rastlín. Prípravky zložené z viacerých druhov baktérií a húb dokážu rastlinu chrániť pred patogénmi, ale aj zabezpečovať lepší príjem živín počas celej vegetačnej doby. Prípravok Osivo a.s. obsahuje zmes aktívnych kultúr pôdnych baktérií Azotobacter chroococcum, Cellulomonas uda a Bacillus megaterium. Okrem ošetrenia osiva alebo aplikácie na pôdu je možné na trhu nájsť široké množstvo mikrobiálnych prípravkov obsahujúcich nitrogénne baktérie a parazitické huby vhodné aj na listovú aplikáciu. Tieto prípravky preukázateľne zlepšujú príjem dusíka rastlinami, potláčajú patogény, a tak pozitívne vplývajú na vitalitu porastov.

Obilniny v ekologickom poľnohospodárstve dosahujú dlhodobo vyrovnané výnosy, v priemere okolo 3 - 4 ton z hektára. Najvýraznejší pokles výnosu oproti konvencii je obvykle pozorovaný u ovsa (pokles do 20 %) a ďalej u tritikale. Ozimné obilniny vo všeobecnosti potrebujú na úrodu 1 tony zrna a príslušného množstva slamy približne 24 kg N, 13 kg P2O5, 25 kg K2O, 2,4 kg Mg, 4 kg S. Fosfor a draslík aplikujte pred sejbou a zapracujte do pôdy, nakoľko sú tieto živiny málo pohyblivé. Aplikácia N by sa mala stanoviť na základ agrochemického rozboru pôdy. Väčšinou sa dávka pohybuje od 0 - 40 kg/ha. Dôležité je, aby tieto živiny boli efektívne využité, a preto odporúčame pri aplikácii týchto hnojív spoločne aplikovať organické granulované hnojivo AlgaSoil už pred sejbou. Posledné ročníky nám ukázali, že dobre založený a zapojený porast na jeseň so silnými odnožami je vynikajúcim základom pre dosahovanie vysokých úrod nielen obilnín. Ovplyvniť rýchly a rovnomerný štart, stimuláciu rastu koreňov a odnožovanie môžeme už pri morení prídavkom prípravku na báze morských rias s vysokým obsahom fosforu Alga 300++P v dávke 2 l/ t osiva a prípravku SoftGuard v dávke 1 l/ t. Od štádia 3. listu je možné aplikovať stimulačné látky na báze morských rias (Alga 300++P 1 l/ha) za účelom podpory rastu veľkého objemu koreňov, skoršieho vstupu a podpory odnožovania, silnej protistresovje ochrany a zlepšenia vitality rastlín.

Kombináciou s komplexom mikroprvkov v chelátovej forme MicroRich (Mn, Fe, Zn, Cu, B, Mg, K) v dávke 0,5 l/ha zvýšime prijateľnosť jednotlivých živín a ich význam je nesporný. Mangán podporuje odnožovanie, meď zvyšuje príjem dusíka v chladnom období, železo ovplyvňuje priamo výkon chlorofylu, bór podporuje rast koreňov, pôsobí proti hnilobám, zvyšuje mrazuvzdornosť a zinok podporuje tvorbu auxínov v rastlinách. Pre oneskorené porasty je vhodné pridať malú dávku N, optimálne 5 % roztok močoviny najneskôr však do príchodu mrazov. V rámci pokusu (tab. 1) s našou technológiou a ošetrením porastu od jesene sme pri odrode Cubus dosiahli v porovnaní s kontrolou navýšenie úrody o 0,93 t/ha s navýšením obsahu dusíkatých látok v zrne pšenice.

Zmeny v štruktúre rastlinnej výroby na Slovensku

Končí sa tohtoročná žatva na Slovensku. Začína byť jasné, že to bude rok prelomový. Musí byť. Najmä v prístupe pestovateľov, ktorí boli roky zvyknutí na rutinu v pestovaní obilnín a olejnín. Tretí ročník dobrej úrody za sebou prináša otázku - ako ďalej? Je ešte možné pokračovať takto bez zmien v štruktúre rastlinnej výroby a zvyšovať domáce zásoby obilia, keď už dnes dosahujú vyše 2,2 mil. ton? Je to o 56% viac ako pred rokom a zvyšuje sa najmä podiel pšenice. Kto sa spoliehal na vývoz, bol zrejme sklamaný - ten sa totiž za posledný rok výrazne znížil a nedá sa očakávať zmena k lepšiemu ani v tomto roku. Svetový obchod sa špecializuje a zameriava na vysokokvalitné poľnohospodárske produkty. Ak chceme uspieť, musíme prispôsobiť výrobu dopytu. A to čím skôr. Veď aj naše južné regióny by mohli pestovať napr. Situáciu nezachráni ani domáca spotreba - aj tá za ostatný rok klesla, najmä na kŕmne a osivárske účely. Niet sa čomu čudovať, pri trendoch v živočíšnej výrobe u nás, najmä v počtoch ošípaných a hydiny. Ťažko tiež očakávať, že nová STN na pšenicu mäkkú, ktorá by mala byť upravená o hodnotenie kvality na pekárenské a cestovinárske účely, markantne zlepší situáciu v prospech domáceho odbytu obilia.

Historický vývoj zberových plôch

Keď porovnáme zberové plochy obilnín za ostatných hoci 40 rokov, zistíme, že sa nezvyšovali, skôr naopak. Kým v r. 1975 bola výmera obilnín 898 639 hektárov, v r. 2015 bola 749 217 ha. Najväčší pokles pritom zaznamenali pestovateľské plochy raže, jačmeňa a ovsa. Naopak zdvihli sa hektáre s kukuricou, tritikale a ostatnými obilninami. Koho zaujíma pšenica, tak v r. 1975 sa zberala z plochy 374 690 ha a v r. 2015 z plochy 377 899 ha. To, čo zvyšovalo produkciu obilnín bola ich hektárová úroda. Kým v r.1975 bola priemerná úroda obilnín 3,76 tony na hektár, v r. 2015 bola 5,08 t/ha (rok predtým 6,04 t/ha). Z toho pšenica dosahovala v r. 1975 hektárovú úrodu 3,94, v r. 2015 to bolo 5,51 (maximum 5,80 t/ha však patrí roku 1988). V konečnom dôsledku nám teda rokmi stúpala produkcia. Kým v r. 1975 bola celková produkcia obilia na Slovensku 3,35 mil. ton, v r. 2015 to bolo 3,81 mil. ton (rok predtým 4,71 mil.).

Potreba zmien v agropotravinárstve

Dnes sa už nestačí prejsť po šírom láne zlatej pšenice, aby sme dokázali, že uživíme národ. Veď v celej škále hospodárskych plodín máme rezervy najmä v pestovaní strukovín, okopanín, objemových krmovín, špeciálnych plodín, ale aj zeleniny a ovocia. Paradoxne, aj keď najväčší vzostup na pestovateľských výmerách zaznamenali olejniny, tie ešte stále majú pomerne dobrý odbyt. Ak by sme porovnávali produkciu u olejnatých semien, tie sa v r. 1975 pestovali na ploche 16 317 ha, v r. 2015 už na 244 324 ha. To je nárast pestovateľských plôch olejnín o 1500% v priebehu 40 rokov! Najväčší podiel na tom má samozrejme repka olejka a slnečnica. V ideálnom osevnom postupe, o ktorom sa učia mladí na škole, by mali byť zastúpené všetky vyššie spomínané plodiny, ak má byť hospodárenie na pôde trvaloudržateľné a ekonomické. Je zrejmé, že podiel jednotlivých druhov na reálnom osevnom postupe sa v priebehu rokov dramaticky zmenil.

Prečo ale povestný „čierny peter“ zostal v rukách pestovateľov obilnín? Prečo sme ich produkciu takto prehnali, keď na Slovensku (a v okolí) nepribúdalo enormne viac obyvateľov, ktorí by si žiadali viac chleba, piva. Nemáme ani viac hospodárskych zvierat, ktoré by skŕmili viac zmesí. Nemáme ani toľko liehovarov, bioetanolových, či iných spracovateľských kapacít pre odbyt obilia. A dokonca ani cudziu armádu vojakov, ktorých treba živiť. Zostáva otázka „čo iné teda máme pestovať?“ Keď zrátame hektáre, na ktorých by sme mali ustúpiť od pšenice, kukurice a jačmeňa, prídeme k číslu 200-tisíc. Čo iné pestovať na 200 000 hektároch? Táto otázka však úzko súvisí s ďalšími - napr. ako zabrániť ďalšej degradácii pôdy, zvyšovaniu potreby používania pesticídov, herbicídov a umelých hnojív? Ako zlepšiť odbytovú cenu obilnín, aby neklesala pod výrobné náklady? Ako by sme mohli zlepšiť iné možnosti odbytu obilnín, napr. cestu k morským prístavom? A vôbec, netreba sa najskôr zamyslieť nad domácimi spracovateľskými kapacitami v potravinárstve? Veď saldo zahraničného obchodu z roka na rok stúpa! Nie sme schopní doma vyrobiť viac vlastných, kvalitných potravín? Po čom je dopyt na Slovensku? Možno zistíme, že automobilový priemysel by potreboval viac konopných vláken. Sú dodávatelia osív pripravení na radikálnejšie zmeny v štruktúre osevu? Mohli by naši vedecko-výskumní pracovníci ponúknuť praktické agrotechnické návody na pestovanie vysokokvalitných odrôd obilnín, alebo aj menej tradičných plodín? Kto však zabezpečí ich odbyt, keď ich už dopestujeme?

tags: #pestovanie #obilia #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Sprievodca tvorbou jedlých darčekov pre mužov
• Využite vtáčí zob
• Starostlivosť o kríkové ruže
• Voňavá ozdoba záhrady
• Ako ochrániť drevené kvetináče pred vlhkosťou