Pestovanie obilnín a okopanín na Slovensku: Výzvy, trendy a odporúčania
Pestovanie obilnín patrí medzi kľúčové odvetvia slovenského poľnohospodárstva, pričom ozimné obilniny sa významne podieľajú na zaisťovaní potravinovej bezpečnosti. Slovenské poľnohospodárstvo však v aktuálnom období čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú produkciu a rentabilitu pestovania. Dynamické zmeny v pestovateľských technológiách a klimatická variabilita si vyžadujú neustále prispôsobovanie agrotechnických postupov a výberu odrôd.
Aktuálna situácia a trendy v produkcii obilnín
Aktuálne odhady naznačujú medziročný pokles úrody husto siatych obilnín na Slovensku o viac ako štrnásť percent. Tento pokles je primárne spôsobený znížením pestovateľskej výmery pšenice, od ktorej pestovania poľnohospodárov odradili najmä nízke ceny na svetových trhoch. Očakávaná celková úroda husto siatych obilnín na úrovni 2,7 milióna ton by mala byť v porovnaní s minuloročnou definitívnou úrodou o takmer 460-tisíc ton nižšia.
Celková osiata plocha husto siatych obilnín dosiahla takmer 507-tisíc hektárov, čo predstavuje zníženie o 43-tisíc hektárov oproti minulému roku. Medziročný pokles osiatych plôch tak dosahuje 7,8 percenta. Analytici potvrdzujú opakujúci sa trend vplyvu osiatej výmery na celkovú produkciu, keď poľnohospodári reagujú najmä na vývoj cien na svetových a európskych trhoch a uprednostňujú pestovanie plodín s vyššou, rentabilnejšou cenou.
Pšenica
Pšenica, ako najčastejšie pestovaná obilnina na Slovensku, tvorí viac ako dve tretiny plôch husto siatych obilnín. V tomto roku sa pestuje na ploche 349-tisíc hektárov, čo je výrazný pokles výmery v porovnaní s minulým rokom - takmer o štrnásť percent. Priemerný hektárový výnos by mal dosiahnuť 5,65 tony pšenice z hektára, čo je menej ako v roku 2023 (6,12 tony z hektára), ale o 4,8 percenta vyšší výnos, ako je päťročný priemer. Celková úroda pšenice by tak mala atakovať takmer 2 milióny ton.
Jačmeň
Celková úroda jačmeňa, druhej najpestovanejšej husto siatej obilniny, by mala dosiahnuť 637-tisíc ton, čo je o 5,6 percenta viac než vlani. Tento nárast je dôsledkom medziročne väčšej osiatej plochy, ktorá je vyššia takmer o dvanásť percent. Priemerná očakávaná produkcia päť ton z hektára jačmeňa je o 0,3 tony nižšia ako vlaňajšia úroveň a súčasne je približne na úrovni päťročného priemeru.
Ovos a Tritikale
Vyššie úrody sa očakávajú pri ovse a tritikale. Úroda ovsa by v tomto roku mohla dosiahnuť 35,4 tisíca ton, čo je o 74 percent viac ako v minulom roku. Výrazný nárast úrody je zapríčinený nárastom osiatych plôch o takmer 21 percent na niečo nad 12-tisíc hektárov. Očakávaný výnos je 2,9 tony z hektára, čo je vyšší ako vlaňajší aj päťročný priemer.
Podobný nárast očakávame aj pri tritikale, ktorého výmera medziročne porastie o takmer dvadsať percent nad úroveň 10-tisíc hektárov. Celková produkcia tejto obilniny by mala dosiahnuť úroveň takmer 43-tisíc ton, čo je medziročný nárast o 44 percent. Tento nárast produkcie je výsledkom zvýšenia osiatej výmery a rovnako tak nárastu výnosov z hektára, ktorý prevýši vlaňajšiu úroveň, ako aj päťročný priemer, a dosiahne úroveň 4,17 tony z hektára.
Tritikale je hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením pšenice (Triticum) a raže (Secale). Táto hybridná obilnina má niekoľko výhod, vrátane odolnosti voči chorobám a škodcom, vysokej výnosnosti, dobrých nutričných hodnôt a schopnosti rásť na menej úrodných pôdach a v náročnejších klimatických podmienkach.
Raž
Osevná plocha raže sa medziročne výrazne znížila z takmer 12-tisíc na niečo nad 8-tisíc hektárov. Očakávaná výška úrody je takmer 33-tisíc ton, čo predstavuje 93 percent hodnoty vlaňajšej produkcie. Očakávaný výnos 3,94 tony z hektára je vyšší v porovnaní s minulým rokom aj päťročným priemerom.
Repka olejná
Úroda repky olejnej by mala medziročne poklesnúť o 22 percent. Predpokladá sa, že sa jej zozbiera takmer 420-tisíc ton, pri očakávanom výnose 2,95 tony z hektára. Z časti za to môže štvorpercentný pokles osevných plôch. Hlavným dôvodom je zníženie hektárového výnosu na 2,95 tony, čo je medziročný pokles o osemnásť percent a o 0,2 tony menej oproti päťročnému priemeru.
Význam ozimných a jarných obilnín
Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti v porovnaní s jarnými formami husto siatych obilnín.
Pšenica ozimná okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. Výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Jarné obilniny zase ponúkajú flexibilitu v agrotechnických termínoch a sú dôležitým doplnkom ozimín. V určitých smeroch predstavujú výhodný doplnok ozimnej pšenice a pri zmenách počasia môže ich pestovanie eliminovať nepriaznivé vplyvy a stabilizovať ekonomiku poľnohospodárskeho podniku.
Základné rozdiely medzi ozimnými a jarnými husto siatymi obilninami sú v potrebe vernalizácie (jarovizácie). Jarné obilniny potrebu vernalizácie nemajú vôbec, alebo len minimálnu. Jedným z riešení pestovania jarných obilnín, využitia ich skorosti a zimovzdornosti je pestovanie presievkových typov obilnín. Sú to jarné obilniny, ktoré majú vyššiu zimovzdornosť, takže ich výsev je možný aj neskoro na jeseň pri využití zimnej vlahy.
Pestovateľské technológie a agrotechnické postupy
Pestovateľská technológia husto siatych obilnín prechádza v súčasnosti dynamickými zmenami. Úspech v pestovaní obilnín závisí od správnej technológie ošetrenia, ktorá začína už na jeseň.
Predplodiny a osevný postup
Predplodina patrí medzi tie faktory, ktoré dokážu finálnu úrodu obilnín ovplyvniť vo veľkom rozsahu. Pre ozimné obilniny môžeme za vhodné predplodiny považovať tie, ktoré opúšťajú pôdu skoro a zanechávajú v nej dostatok živín a organickej hmoty vo forme pozberových zvyškov. Najčastejšie sú to strukoviny, strukovinovo-obilné miešanky, repka olejná, horčica či niektoré druhy okopanín.
Nevhodné predplodiny sú najmä obilniny rovnakého druhu z dôvodu jednostranného odčerpávania živín a vysokého tlaku chorôb a škodcov. Problematické môžu byť tiež predplodiny, ktoré môžu ohroziť výsev ozimných obilnín v ich agrotechnickom termíne (15.09. - 15.10.), ako napr. repa cukrová, neskoré zemiaky, kukurica na zrno či slnečnica siata.
Pre jarnú pšenicu sú najvhodnejšie neskoro zberaná cukrová repa, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Po obilninách sa odporúčajú strniskové medziplodiny.
Príprava pôdy
Kvalitná a dôsledná príprava pôdy je nevyhnutná pre neskorší vývin porastov a schopnosť pôdy prezimovať. Pôda by mala byť pred sejbou ozimných obilnín pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre pri priemernej veľkosti pôdnych častíc od 0,5 do 1,0 cm. Hrudy s priemerom nad 5,0 cm môžu výrazne obmedziť vschádzanie porastu. Na druhej strane, problém môže vzniknúť aj vtedy, ak bola pôda príliš jemne rozdrobená. Po silnejšom daždi sa môže vytvoriť prísušok, ktorý skomplikuje vschádzanie porastu a navyše jemne pripravená pôda je náchylná aj na eróziu.
Dôležité je umiestniť osivo na spevnené osivové lôžko, ktoré bude obilky pri klíčení a vschádzaní dobre zásobovať vlahou. Osivové lôžko má mať uľahnutú štruktúru, ktorá poskytuje osivu dostatok vody a vytvára ideálne prostredie pre rast koreňov a klíčenie. Ideálne je, ak sú v pôde vytvorené dve vrstvy: utužená vrstva pre prísun vlahy a kyprá vrstva pre prístup vzduchu. Osivové lôžko by malo byť o 10-20 mm hlbšie, ako je hĺbka sejby.
Výber odrody a osiva
Výber správnej odrody je aj v súčasnosti veľmi dôležitý. Na trhu sú ozimné obilniny zastúpené odrodami s vysokým stupňom rezistencie proti hlavným chorobám. Predovšetkým do vyšších polôh sú určené odrody, ktoré majú vysokú mrazuvzdornosť. V zásade vysievame osivo od certifikovaného výrobcu. Aj keď môže v systéme pestovania ozimných obilnín výsev „lacného“ osiva na začiatku predstavovať zaujímavú formu šetrenia finančných nákladov, po čase sa môžu začať prejavovať problémy, ktoré z výsevu takého osiva vyplývajú. Za najčastejšie riziká možno považovať zníženú klíčivosť a nízku odolnosť na choroby a škodcov.
Moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Sejba a hĺbka uloženia osiva
Optimálny agrotechnický termín sejby ozimnej pšenice na Slovensku sa pohybuje od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba však mať na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.
Pre jarný jačmeň je optimálny termín sejby do konca marca. Pri ovse platí porekadlo "Jačmeň zaprášiť a ovos zamazať", čo naznačuje, že ovos znáša sejbu do o niečo vlhšej pôdy ako jačmeň. Skôr založené porasty ovsa lepšie zakorenia a odolávajú suchu a chorobám.
Výživa a hnojenie
Správnej aplikácii hnojív patrí v pestovateľskej technológii ozimných obilnín tiež významné miesto. Po zime sú to spravidla hnojivá potrebné na obnovenie životných funkcií rastliny. Oslabené rastliny potrebujú po zimnom období v prvom rade fosfor, najlepšie vo forme tekutého hnojiva aplikovaného pri teplote vzduchu nad 10 °C. To by malo byť obohatené o mangán, zinok a meď. Tak naštartujeme dôležité enzymatické procesy v rastline a zefektívnime účinok neskôr aplikovaných dusíkatých hnojív a pesticídov. Navyše, zinok chráni pletivá rastlín pred intenzívnym slnečným žiarením a zamedzuje nadmernému výparu vody z rastliny, čo je v súčasnom období suchých a horúcich období obzvlášť dôležité.
Pri sejbe obilnín sa odporúča použiť "štartovaciu dávku fosforečného hnojiva" do riadku. Dusíkom by sa malo hnojiť opatrne, aby sa predišlo stresu rastlín počas vzchádzania. Hnojenie dusíkom pri jarnej pšenici by sa malo pohybovať medzi 80-120 kg/ha, pričom jednorazové dávky by nemali presiahnuť 50 kg/ha.
Ochrana rastlín
Správnej aplikácii herbicídov, fungicídov a regulátorov rastu patrí v pestovateľskej technológii ozimných obilnín tiež významné miesto. Okrem toho, že je nutné aplikovať ich po zime, je dobré, ak sa aplikujú po zhodnotení situácie. Na jeseň treba zvýšiť opatrnosť aj voči cikádke burinovej alebo voškám, ktoré môžu byť prenášačmi vírusu zakrpatenosti rastlín Wheat dwarf virus (WDV).
Včasná regulácia skorých burín pri jarných obilninách prispieva k lepšiemu využitiu vody. Pri pestovaní pšenice jarnej je rozvoj hubových chorôb pomalší ako pri ozimnej, čo umožňuje v niektorých prípadoch aplikovať fungicíd len raz na začiatku klasenia.
PNS-5-01 BigBag Morenie Pšenice. Morička osiva - obilia - zrnín - strukovín - sóje - repky a iných
Pestovanie okopanín a iných špecifických plodín
Okrem obilnín majú v slovenskom poľnohospodárstve svoje miesto aj okopaniny a ďalšie špecifické plodiny.
Zemiaky
Zemiaky sú významnou potravinou a priemyselnou plodinou, považované za "druhý chlieb". Pôvodne pochádzajú z oblasti Andy v Peru a patria do čeľade ľuľkovitých. Sú to dvojklíčnolistové rastliny rozmnožujúce sa vegetatívne.
Ľan siaty
Ľan siaty je jediným priadnym druhom pestovaným na Slovensku, poskytuje vlákno pre textilný priemysel a tuky a bielkoviny zo semien. Vhodné sú hlinitopiesočnaté až piesočnatohlinité pôdy s pH 5,5-6,5. Potrebuje dostatok vlahy (nad 600 mm ročných zrážok) a optimálne teploty 18-22 °C počas vegetácie. Nenáročný na predplodinu, ale citlivý na zaburinenosť. Pestuje sa v odstupe 6-7 rokov. Výživa je limitovaná slabším koreňovým systémom, s maximálnou dávkou dusíka do 40 kg/ha. Najvhodnejšia sejba je pri teplote pôdy 6°C, koncom marca až začiatkom apríla. Výsevok priadnych ľanov je 25-28 mil. klíčivých semien/ha.
Láskavec
Láskavec je teplomilná rastlina s vysokým potenciálom úrody semena aj fytomasy. Využíva sa ako potravina, zelenina, krmovina, na silážovanie a ako okrasná rastlina. Seje sa koncom apríla až začiatkom mája, keď je pôda vyhriata na 10°C. Počiatočný rast je pomalý, preto je dôležité ničenie burín. Potrebuje hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg/ha.
Vplyv klimatických zmien
Klimatická variabilita vysvetľuje 31 - 51 % variability úrod pšenice v západnej Európe, 23 - 66 % variability úrod pšenice vo východnej Európe, zatiaľ čo v južnej Európe je klimatická variabilita zodpovedná za 15 - 45 % úrodovej variability, v Španielsku však za viac ako 75 %. Celosvetová zmena klímy v nasledujúcom období bude prinášať postupné zmeny aj v agroekosystémoch Európy. Očakáva sa, že zmena klímy bude mať veľký vplyv aj na globálnu produkciu hlavnej európskej obilniny pšenice: pri každom zvýšení teploty o 1 °C sa predpovedá pokles globálnej úrody pšenice o 4,1 - 6,4 %.
Poľnohospodárska sezóna na Slovensku je dynamická a ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane počasia, pôdnych podmienok a agrotechnických postupov. Počasie v posledných rokoch predstavuje pre rastlinnú výrobu značnú výzvu. Netypické a extrémne rozmiestnenie nedostatku a nadbytku vlahy, ako aj prudké zmeny teplôt, negatívne ovplyvňujú úrodu. Odolnosť plodín proti zmene klímy sa stala rozhodujúcou pre stabilizáciu dodávok potravín a zabránenie cenovým výkyvom.
tags: #pestovanie #obilnin #a #okopanin #na #slovensku