Pestovanie obilnín v Európe: Kompletný sprievodca
Pestovateľská technológia hustosiatych obilnín prechádza v súčasnosti dynamickými zmenami. Obilniny zaberajú vo svete vyše 50 percent ornej pôdy, a tým sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti. K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva. Viac ako polovicu množstva obilnín dopestovaných v EÚ tvorí pšenica. Zvyšných 50 % tvorí kukurica a jačmeň, pričom každá táto komodita predstavuje jednu tretinu.
Význam predplodín v osevnom postupe
Predplodina patrí medzi tie faktory, ktoré dokážu finálnu úrodu obilnín ovplyvniť vo veľkom rozsahu. Pšenica ozimná má v štruktúre plodín náročné postavenie a výrazne reaguje na predplodinu. Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž, skoro zberané okopaniny a zelenina. Najlepšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny vo vlhších podmienkach, olejniny (napr. repka olejka ozimná) a okopaniny. Strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek, majú pozitívny vplyv na úrody. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, zanechávajú pôdu v dobrom stave, zvlášť ak boli hnojené organicky. Lucerna siata je tiež vhodnou predplodinou vďaka množstvu a kvalite pozberových zvyškov a fixácii vzdušného dusíka. V suchších podmienkach však môže viesť k prejavom nedostatku vody u pšenice. Pre ozimné obilniny môžeme za vhodné predplodiny považovať tie, ktoré opúšťajú pôdu skoro a zanechávajú v nej dostatok živín a organickej hmoty vo forme pozberových zvyškov. Najčastejšie sú to strukoviny, strukovinovo-obilné miešanky, repka olejná, horčica či niektoré druhy okopanín. Najlepšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny vo vlhších podmienkach, olejniny (napr. repka olejka ozimná) a okopaniny. Strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek, majú pozitívny vplyv na úrody. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, zanechávajú pôdu v dobrom stave, zvlášť ak boli hnojené organicky.
Nevhodnými predplodinami sú iné hustosiate obilniny, vrátane samotnej pšenice. Nevhodné predplodiny sú najmä obilniny rovnakého druhu z dôvodu jednostranného odčerpávania živín a vysokého tlaku chorôb a škodcov. V prípade nutnosti je potrebné prijať preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva, kvalitná podmietka a zvýšenie dávky dusíka. Problematické môžu byť tiež predplodiny, ktoré môžu ohroziť výsev ozimných obilnín v ich agrotechnickom termíne (15.09. - 15.10.), ako napr. repa cukrová, neskoré zemiaky, kukurica na zrno či slnečnica siata.
Príprava pôdy a sejba
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných obilnín pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre pri priemernej veľkosti pôdnych častíc od 0,5 do 1,0 cm. Hrudy s priemerom nad 5,0 cm môžu výrazne obmedziť vschádzanie porastu. Na druhej strane, problém môže vzniknúť aj vtedy, ak bola pôda príliš jemne rozdrobená. Po silnejšom daždi sa môže vytvoriť prísušok, ktorý skomplikuje vschádzanie porastu. A navyše jemne pripravená pôda je náchylná aj na eróziu. Dôležité je umiestniť osivo na spevnené osivové lôžko, ktoré bude obilky pri klíčení a vschádzaní dobre zásobovať vlahou. Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín by mal byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. V humídnych oblastiach, kde sa zriedka vyskytuje nedostatok vlahy, ale prevláda nedostatočná prevzdušnenosť pôdy, je významný obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča hlbšia kultivácia pôdy pred založením porastov ozimín. Ako ľudia s poľnohospodárskymi skúsenosťami vieme, že úspech v pestovaní obilnín závisí od správnej technológie ošetrenia, ktorá začína už na jeseň.
Výber odrody a jej vlastnosti
Výber správnej odrody je aj v súčasnosti veľmi dôležitý. Na trhu sú ozimné obilniny zastúpené odrodami s vysokým stupňom rezistencie proti hlavným chorobám. Predovšetkým do vyšších polôh sú určené odrody, ktoré majú vysokú mrazuvzdornosť. Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pri výbere by mal pestovateľ zohľadniť predovšetkým kvalitatívne parametre odrody. Dnešné odrody sú vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok. Dôležitým faktorom pri výbere je aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
V zásade vysievame osivo od certifikovaného výrobcu. Aj keď môže v systéme pestovania ozimných obilnín výsev „lacného“ osiva na začiatku predstavovať zaujímavú formu šetrenia finančných nákladov, po čase sa môžu začať prejavovať problémy, ktoré z výsevu takéhoto osiva vyplývajú. Za najčastejšie riziká možno považovať zníženú klíčivosť a nízku odolnosť na choroby a škodcov.
Hnojenie a ochrana rastlín
Správnej aplikácii herbicídov, fungicídov a regulátorov rastu patrí v pestovateľskej technológii ozimných obilnín tiež významné miesto. Čo je však nutné aplikovať ich po zime ako prvé? Spravidla sú to hnojivá potrebné na obnovenie životných funkcií rastliny. Až po zhodnotení situácie potom postupne aplikujeme ďalšie prípravky na podporu a ochranu vegetácie. Okrem dusíka oslabené rastliny potrebujú po zimnom období aj fosfor, najlepšie vo forme tekutého hnojiva aplikovaného pri teplote vzduchu nad 10 °C. Je dobré ak pridáme aj mikroelementy: mangán, zinok a meď. Tak naštartujeme dôležité enzymatické procesy v rastline a zefektívnime účinok neskôr aplikovaných dusíkatých hnojív a pesticídov. Navyše, zinok chráni pletivá rastlín pred intenzívnym slnečným žiarením a zamedzuje nadmernému výparu vody z rastliny, čo je v súčasnom období suchých a horúcich období obzvlášť dôležité.
Pre účel kontroly trávovitých burín máme v portfóliu prípravok CEVINO 500 SC s účinnou látkou flufenacet 500 g/l, ktorá je prijímaná hlavne koreňovým systémom, hypokotylom a klíčiacimi výhonkami. Pre rozšírenie spektra účinnosti o dvojklíčnoslistové buriny odporúčame aplikáciu obohatiť o prípravok ADIUNKT 500 SC s účinnou látku diflufenican 500 g/l. Pre posilnenie a doplnenie spektra herbicídnej účinnosti o výmrv repky, či rumančeky je vhodné doplniť účinnú látku florasulam v prípravku RASSEL 100 SC v dávke 0,05 l/ha alebo metsulfuron- methyl v prípravku SUPERHERB 20 SG v dávke 20 g/ha. Pre lepšie pokrytie listov a prienik do pletív burín, pri oboch prípravkoch odporúčame pridať zmáčadlo ASYSTENT + v dávke 0,1 l/ha. ASYSTEN + kombinuje tri rôzne aktívne látky, ktoré zabezpečia dôkladné pokrytie ošetrovaných plodín, zlepšuje penetráciu, zvyšuje odolnosť voči zmývaniu a znižuje úlet postrekovej kvapaliny. Na jeseň treba zvýšiť opatrnosť aj voči cikádke burinovej alebo voškám, ktoré môžu byť prenášačmi vírusu zakrpatenosti rastlín Wheat dwarf virus (WDV).
Ozimná pšenica vs. Jarná pšenica
Ozimné obilniny, vrátane ozimnej pšenice, majú v štruktúre osevov takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Ich hlavnou prednosťou je dlhšia vegetačná doba a vyššia istota vlahy, čo ich robí produkčne stabilnejšími v porovnaní s jarinami. Využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby vedie k vyššej produkčnej schopnosti. Pšenica ozimná zároveň zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čím obmedzuje pôdnu eróziu. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, keďže vegetácia pokračuje pri teplotách nad 5 stupňov Celzia. Ďalšou výhodou ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Stojíte pred rozhodnutím, čo zasiať na jar? Jednou z možností je pšenica jarná. Tohtoročná zima bola v pravom slova zmysle zimou, s mrazom a snehom. Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa). Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Pšenica sa vo svete pestuje v rôznych prostrediach, v rôznych klimatických zónach a je pestovaná v troch základných formách - jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Pestuje sa na viac ako 220 miliónoch hektárov, pričom ozimné a presievkové pšenice sa pestujú na 1/3 tejto plochy (75 mil. ha). Teda vo svete ešte stále prevažujú jarné formy pšenice. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice je bežné a tradične sa vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje. Pšenica jarná, ako názov napovedá, je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách, ktoré zažívajú mierne zimy, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike, na Strednom východe. V súčasnom globálnom svete sú niekedy označenia mätúce, pretože pšenica jarná sa seje v mnohých krajinách na jeseň (Austrália, India, Nový Zéland …). Definícia pšenice jarnej podľa Crofta (1989) je v prítomnosti či absencii génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn). Najkomplikovanejšia je definícia presievok, ktoré majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú presievkové pšenice nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie. Napríklad vo Veľkej Británii testujú pšenicu jarnú v oboch termínoch sejby ako na jar, tak na jeseň. V Európe sú šľachtiteľské firmy napr. Strube Gmbh., ktoré sa venujú vo veľkej miere tvorbe presievkových pšeníc. Už v prvorepublikových učebniciach sa pšenice rozdeľovali podľa termínu sejby na ozimné, presievkové a jarné s tým, že „je treba dbať, aby sa ozimka s jarkou nezamenila, lebo ozimka vysiata na jar sa plazí po zemi a nevytvára žiadne steblá, alebo len zriedkavo a neskoro a jarka vysiata na jeseň ľahko vyzimuje“ (Pěstování rostlin, 1940). Jarná pšenica je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v jednotlivých ročníkoch, v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou. Podľa štatistického úradu bolo v roku 2016 na Slovensku osiatych pšenicou 417,7 tis ha, z toho predstavovala ozimná mäkká pšenica 364,4 tis ha, ozimná pšenica tvrdá 30,6 tis ha, pšenica jarná mäkká 12,5 tis ha a pšenica jarná tvrdá 10,2 tis ha. Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priaznivých ročníkoch však pšenica jarná môže dosiahnuť porovnateľných úrod so pšenicou ozimnou, prípadne ju aj prekonať. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles. Podľa momentálnej situácie je pšenica jarná pestovaná prakticky vo všetkých oblastiach. Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech pšenice jarnej je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Neskorá sejba zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné. Dobré pestovateľské podmienky v našej oblasti sú predovšetkým vo vlhšej repárskej oblasti a rovnako v zemiakovej výrobnej oblasti. Pri pestovaní po neskoro pozberaných predplodinách alebo pri nedostatočnej agrotechnike dáva pšenica jarná obvykle vyššie úrody ako pšenica ozimná, ktorá je však úrodnejšia v teplejších oblastiach. Za určitých predpokladov je však možné pšenicu jarnú siať aj v kukuričnej výrobnej oblasti pri zaradení na pozemky s dobrými vlahovými pomermi a pri možnostiach vysievať skoro na jar. Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania. Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm. Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos. Výhodou pšenice jarnej je možnosť jej použitia ako krycej plodiny pre podsevy ďatelinovín a pri znížení výsevu o 30 až 40 %. Výhodou oproti iným obilninám je pri väčšine odrôd pšenice jarnej väčšia odolnosť proti poliehaniu ako pri ovse a jačmeni. Rovnako pšenica jarná, ktorá má užšie listy tak poskytuje pre ďatelinoviny viacej svetla ako iné obilniny. Pšenica jarná nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako pšenica ozimná, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po pšenici ozimnej. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri pšenici ozimnej. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii. Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennom orbí, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíku 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5. Čo sa týka modelovania porastu prostredníctvom morforegulátorov, tak pšenice jarné sú menej odnoživé ako pšenice ozimné. Pre zvýšenie počtu odnoží je preto možné zvýšiť počet odnoží ako aj ich vyrovnanosť aplikáciou morforegulátora vo fáze 13 - 14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23 - 31). Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva. Čo sa týka odrôd pšenice jarnej, tak historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Uvedené šľachtiteľsko-osivárske firmy sa venujú šľachteniu pšenice jarnej už dlhšie obdobie. Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanej od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary, jednou z posledných privátnych firiem zaoberajúcou sa šľachtením obilnín na Slovensku. V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša. Odroda Slovenka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-4. Slovenka je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostí na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 42,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Má vyšší obsah mokrého lepku. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok má nižší oproti kontrole. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrolná odroda. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6-5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 102,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 96,6 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 100,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. Odroda Voskovka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-6. Voskovka je skorá odroda, krátkeho vzrastu. Klas má tvar paralelný, stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 39,3 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a veľmi kvalitného lepku je nižší. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda na úrovni kontroly. Číslo farinografickej kvality je nízke. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5-6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 120,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 105,7 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 109,2 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. Odroda Zelenka bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-7. Zelenka je stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 40,7 g. Odroda počas skúšok dosahovala vysokú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Obsah stredne kvalitného lepku je nižší ako má kontrolná odroda. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda vyššiu. Číslo farinografickej kvality má nižšie. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 116,1 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 89,4 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 104,3 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má odroda približne ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. Odroda Viera v štátnych odrodových skúškach bola skúšaná v rokoch 2013 - 2014 pod označením PS-8. Viera je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 41,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a lepku môže byť na niektorých lokalitách rizikový. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrola. Objem pečiva má odroda nižší, ale klenutie pečiva je dobré. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 a 2014 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 114,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 106,8 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. Napriek tomu, že sa pestovanie pšenice ozimnej javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy.
Podpora pestovateľov obilnín v EÚ
V máji 2023 Európska komisia oznámila rozdelenie podpory vo výške 100 miliónov eur medzi štáty susediace s Ukrajinou. Táto iniciatíva bola reakciou na vážne logistické problémy v piatich členských štátoch EÚ, ktoré vznikli v dôsledku dovozu agrokomodít z Ukrajiny po uvoľnení colných bariér a zrušení kvót. Zdvojnásobenie európskych zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu predstavuje maximálnu možnú podporu v súlade s európskymi pravidlami. Podľa portálu poľnoinfo.sk bude celá suma smerovať k pestovateľom pšenice, bez ohľadu na jej druh - ozimná, tvrdá, osivová či špaldová. Očakáva sa, že hektár pšenice bude podporený sumou 38,32 eur. V súčasnosti prebieha na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) príprava nariadenia vlády, ktoré definuje parametre tejto pomoci. Pôdohospodárska platobná agentúra by mala pomoc vyplácať pravdepodobne v priebehu štvrtého kvartálu. Pôvodne sa uvažovalo aj o spoločnej podpore pestovania pšenice a kukurice, kde by každá plodina bola podporená sumou nepresahujúcou 26,82 eur na hektár.
Pšenicu pestuje takmer každý poľnohospodársky podnik na Slovensku. Počiatočné zakolísanie cien súvisiace s dovozmi z Ukrajiny bolo výrazné. Napriek tomu bola táto pomoc považovaná za maximum, čo sa podarilo dosiahnuť po rokovaniach s predstaviteľmi vlády. V médiách sa objavili informácie o výrazných ziskoch pestovateľov obilnín v minulom roku, kedy čistý zisk stúpol z bežných 20 až 30 miliónov eur ročne na 154 miliónov eur. V súčasnosti sa ceny pšenice na európskej burze v Paríži pohybujú okolo 235 eur za tonu, čo ovplyvňuje aj slovenský trh.
EÚ ako jeden z najväčších producentov obilnín a obchodníkov s touto komoditou na svete podporuje svojich poľnohospodárov prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to poskytovaním podpory príjmu, intervenciami na trhu a obchodnou politikou. Podpora sa už nezakladá na tom, čo alebo koľko sa vyrába - aby sa úplne oddelila od výroby (keď sa už platby neviažu na vyprodukované množstvo). Rôzne plodiny na ornej pôde sú teraz začlenené do jednotnej spoločnej organizácie trhov a politika EÚ je obmedzená na dve kľúčové oblasti: Intervencia Európskej komisie a pomoc na súkromné skladovanie. Nákup zásob obilnín a ryže a ich verejné skladovanie - opatrenie, ktoré bolo pôvodne zavedené na ochranu poľnohospodárov pred nízkymi trhovými cenami, sa v súčasnosti používa iba v prípadoch núdze, keď sa zaisťuje bezpečnostná sieť pre poľnohospodárov. Obchodné opatrenia: Približne 20 % úrody pšenice v EÚ sa každoročne vyváža, pričom olejnaté semená, krmivo pre zvieratá a ryža sa dovážajú vo veľkých množstvách. Pre tieto sektory sa môžu vyžadovať povolenia na dovoz a vývoz, ako aj platby v rámci obchodnej tarify. Napriek tomu sa v dôsledku záväzkov EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie niekoľko stanovených colných dovozných kvót uplatňuje pri nižšej alebo nulovej sadzbe cla.
55 - Obehové poľnohospodárstvo v Európe: Budúcnosť udržateľných potravinových systémov
tags: #pestovanie #obilnin #eur