Pestovanie obilnín v Európskej únii: Výzvy, trendy a budúcnosť
Obilniny zaberajú vo svete vyše 50 percent ornej pôdy, a tým sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti.
K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva.
Pšenica napriek tomu, že je najrozšírenejšou obilninou so širokým areálom pestovania, patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, illimerizované pôdy, rendziny. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 metra s obsahom skeletu nad 25 percent.
Najväčšie nároky na vodu má pšenica ozimná v období zvýšenej tvorby biomasy - od steblovania až do tvorby zrna. V období mesiac pred a mesiac po vzídení je optimálny úhrn zrážok 120 milimetrov.
Pšenica letná f. ozimná je z ozimných obilnín najnáročnejšia na predplodinu. Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Je potrebné osevný postup prispôsobiť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby nedochádzalo ku kumulácii plodín, zvyšujúcich vlahový deficit. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž, skoro zberané okopaniny a zelenina. Nevhodnými predplodinami sú obilniny. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča.
Čo sa týka systému obrábania pôdy, snažíme sa ho zosúladiť tak, aby ozimné plodiny včas a kompletne vzišli, zakorenili, primerane odnožili, čím sú vytvorené predpoklady na ich dobré prezimovanie. Ak nám to poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby medzi základnou prípravou pôdy a sejbou bolo dostatočné časové obdobie potrebné na uľahnutie pôdy.
Produkcia a trh s obilninami v EÚ
Európska komisia zároveň očakáva, že ceny obilnín zostanú do roku 2030 v porovnaní s rokom 2018 stabilné. Produkcia obilnín v Európskej únii bude pokračovať v raste až do roku 2030, kedy podľa odhadov Európskej komisie (EK) dosiahne 325 miliónov ton ročne v porovnaní s odhadovanými 284 miliónmi tonami vyprodukovanými v roku 2018. Tento rast bude spôsobený rastom priemyselného využitia obilnín, nárastom dopytu po krmivách a vyhliadkami na vývoz. Zároveň sa očakáva, že ceny obilnín zostanú pomerne stabilné, napríklad u pšenice obyčajnej na úrovni približne 180 eur za tonu.
Pšenica sa obchodovala v mesiaci jún s výraznejším zhodnotením. Najväčší nárast zaznamenala burza v Budapešti a to o 12 percent a burza Euronext o 4,6 percenta.
Copa/Cogeca vo svojej mesačnej predpovedi informuje, že rastúce náklady na pestovanie a úverová politika môžu v budúcnosti značne ovplyvniť celkový vývoj tak cien, ako aj množstva obilia. Na celkový vývoj, a to hlavne v roku 2010, bude mať vplyv aj viac ako 1 milión hektárov neobrábanej pôdy v Európskej únii.
Tohtoročnú úrodu obilnín v Európskej únii odhaduje Copa/Cogeca na 286 miliónov ton, čo je o 3,8 mil. menej, ako v roku 2009 (1,3%). Pre porovnanie Coceral vo svojej najnovšej správe odhaduje súčasný stav produkcie obilnín vo výške 283,7 mil. ton. Rozdiel oproti roku 2009 by mal byť podľa tejto organizácie až 3,3 percenta.
Podľa prognózy Copa/Cogeca sa vysiali v krajinách EÚ-27 obilniny na výmere 56,9 mil. hektároch. Toto číslo je v porovnaní s rokom 2009 nižšie o 2,2 percenta. Plochy osiatia sa znížili skoro vo všetkých členských krajinách.
Najväčšiu plochu osiatia bude mať pravdepodobne tradične Francúzsko, kde sa predpokladá až 9,3 mil. hektárov, čo je len o 0,6 % menej ako v roku 2009. Predpoklad francúzskej produkcie je oproti minuloročnej, kedy dosiahla skoro 70 mil. ton, znížený o 3,3 - 5,2 mil. ton.
Ďalej nasleduje Poľsko, s necelými 8,4 mil. hektárov (rozdiel 1,2 % oproti predchádzajúcemu roku). Coceral hovorí v súvislosti s Poľskom so znížením výmer obilnín až o 3,7 percenta. Copa/Cogeca predpokladá v súvislosti s Poľskom produkciu na úrovni 28,05 mil. ton a Coceral 27 mil. ton.
Pri Nemecku sa obe organizácie zhodli na výmere obilnín 6,7 mil. ha, čo znamená úbytok o 2,9 % v porovnaní s minulým rokom. Odhad úrody obilnín v Nemecku je 46,5 - 47,5 mil. ton. Oproti minuloročnej úrode 49,6 mil. ton je to pokles o 4-6 percent.
Pokiaľ ide o priemerný hektárový výnos pre krajiny EU, odhaduje sa na 5 ton z hektára, čo je takisto pokles oproti minulému roku.
O viac ako milión ton sa líšia prognózy pre Veľkú Britániu. Copa/Cogeca tu počíta s úrodou 23,2 mil. ton. a Coceral len s 21,8 mil. tonami.
Španielsko podľa týchto dvoch spoločností dosiahne v roku 2010 rast produkcie o 8 - 9 percent, čo je 17,5 (Copa Cogeca) a 18,3 mil. ton. (Coceral).
Taliansko by malo mať podľa prognózy slabšiu produkciu ako v predchádzajúcom roku.
Podľa predpovede Copa/Cogeca bude EÚ v sezóne 2010/2011 dostatočne zásobená potravinárskou pšenicou. Tohtoročná úroda sa odhaduje na 132,9 mil. ton, čo je nárast oproti roku 2009 o viac ako 3%.
Francúzsko a Nemecko by mali dosiahnuť približne rovnakú produkciu, ako v predchádzajúcej sezóne. Pre Nemecko, podľa obchodnej spoločnosti Töpfer, je odhad 25,3 - 25,5. Minulý rok dosiahla táto krajina produkciu pšenice 25,2 mil. tony. Ide teda o nárast o 0,4-1,2 percenta.
Čo sa tvrdej pšenice týka, jej predpokladané množstvo je 8 mil. ton.
Podľa tajomníka maďarskej poľnohospodárskej organizácie sa úroda pšenice tento rok v Maďarsku zníži. Mala by dosiahnuť len 4 mil. ton.
Podľa štatistík bolo zasiahnutých nepriaznivým počasím okolo 20 percent poľnohospodárskej pôdy. V zasiahnutých oblastiach sa môže znížiť výnos na hektár až na 3 tony. V ostatných častiach sa hovorí o poklese zo 4,4 na 4 tony na hektár v dôsledku zlého počasia. Čo sa pšenice týka, je podľa odhadov možný pokles produkcie až 10%.
Cena pšenice počas celého mesiaca vo všeobecnosti zhodnocovala.
Vplyv klimatickej zmeny na pestovanie obilnín
Potravinová bezpečnosť v dôsledku zmeny klímy závisí od úrodnosti kľúčových základných plodín a ich odrôd adaptovaných na klimatickú variabilitu. Takýmito plodinami sú bez pochýb hustosiate obilniny.
Klimatická variabilita vysvetľuje 31 - 51 % variability úrod pšenice v západnej Európe, 23 - 66 % variability úrod pšenice vo východnej Európe, zatiaľ čo v južnej Európe je klimatická variabilita zodpovedná za 15 - 45 % úrodovej variability, v Španielsku však za viac ako 75 %.
Celosvetová zmena klímy v nasledujúcom období bude prinášať postupné zmeny aj v agroekosystémoch Európy. Tieto zmeny sa budú dotýkať aj pestovania najrozsiahlejšej skupiny plodín v Európe - obilnín.
Očakáva sa, že zmena klímy bude mať veľký vplyv aj na globálnu produkciu hlavnej európskej obilniny pšenice: pri každom zvýšení teploty o 1 °C sa predpovedá pokles globálnej úrody pšenice o 4,1 - 6,4 %.
Odolnosť plodín proti zmene klímy sa stala rozhodujúcou pre stabilizáciu dodávok potravín a zabránenie cenovým výkyvom. Odolnosť úrodnosti plodín z hľadiska klímy má silný genetický základ, ale aj fenotypovú väzbu so životným prostredím. Schopnosť jedného genotypu jednej plodiny udržať dobrú úrodu pri klimatickej variabilite a extrémoch je obmedzená, hoci aj v súčasnosti existujú plastické odrody, ktoré tolerujú rôzne prostredia minimálnymi výkyvmi úrod.
Trendy v pestovaní jednotlivých obilnín v EÚ
V súčasnosti sa obilniny pestujú na polovici fariem EÚ, zaberajú tretinu ornej pôdy EÚ a v celosvetovom meradle tvorí v EÚ 20 % produkcie obilnín.
Dominancia v plochách ozimných foriem hustosiatych obilnín v EÚ a jej celkový rast je podstatne pomalší ako v SR. Častokrát rozhoduje o plochách jarných hustosiatych obilnín aj priebeh počasia na jar. Ak sa oteplí skoro a počasie bude priaznivé pre sejbu jarných hustosiatych obilnín, poľnohospodári budú zrejme viac preferovať jačmeň, ovos a pšenicu jarnú.
Lepšie využitie vody, jej lepšia bilancia a využitie rastlinou pri jarných obilninách je rozhodujúce pre príliš krátke vegetačné obdobie. Už v súčasnosti existujú geneticko-šľachtiteľské metódy, ktoré umožňujú pri tvorbe nových odrôd rastlinám zlepšovať hospodárenie s vodou. Hlavnou úlohou je, aby jarná obilnina svoj úrodový potenciál rozvíjala už v počiatočných fázach rastu. To by mohlo byť dosahované použitím semenného materiálu s veľkými zrnami. S tým je spojená vysoká a skorá energia na zvýšenie účinnosti využívania vody, ako aj zväčšenie pokrytia pôdy mladými rastlinami. Šľachtenie rastlín zamerané na zvýšenie potenciálu úrody, spolu s odolnosťou proti suchu a upravenými agronomickými postupmi (siatie, primerané hospodárenie s dusíkatými hnojivami a ochrana rastlín), má perspektívu čiastočného obnovenia úrody a zníženia rizika jej poklesu.
Dominantný prístup prispôsobenia plodín zmene podnebia prispôsobením genotypov a nových odrôd najpravdepodobnejšej dlhodobej zmene preto zostáva nedostatočný.
Pokles plôch v jarných hustosiatych obilninách v SR za ostatných 10 rokov bol najmarkantnejší pri jačmeni jarnom, podstatne menší pokles plôch bol pri pšenici jarnej a ovse jarnom.
Pre jačmeň jarný je u nás ťažiskovou oblasťou repárska výrobná oblasť. Napriek dopytu zo strany slovenských sladovní sme sa dostali s plochami jačmeňa jarného v roku 2019 na približne 83 tisíc hektárov a s jačmeňom ozimným na 43 tis. ha.
Keď sa pozeráme na trendy pestovania tejto našej najpestovanejšej jarnej obilniny z pohľadu uplynulých 30 rokov, tak od roku 1989 do roku 1999 dokonca dochádzalo k postupnému nárastu plôch z 199 tis. ha po 249 tis ha, pričom plochy ozimného jačmeňa oscilovali okolo 15 - 22 tis. ha. V nasledujúcom období, od roku 1999 po rok 2009 dochádza k postupnému poklesu plôch, keď tieto oscilujú okolo 200 tis. ha (rok 2003 je výnimkou s 270 tis. ha). Po roku 2009 však dochádza k najmarkantnejšiemu poklesu pestovateľských plôch jačmeňa jarného v SR, keď v roku 2009 dosahujú ešte 178 tis. ha, v roku 2010 už len 118 tis. ha a v roku 2019 už len 83 tis. ha.
Nemôžeme konštatovať paušálne, že plochy jačmeňa ozimného narástli len z takto uvoľnenej plochy po jačmeni jarnom. Jednoducho trend nahrádzania jačmeňa jarného v jeho hlavných pestovateľských oblastiach je saturovaný nielen jačmeňom ozimným, ale hlavne kukuricou, tvrdou pšenicou, prípadne inými plodinami, ktoré v neúprosnom boji na poli klimatickej zmeny prinášajú vyššie hektárové benefity, ktoré sladovne nedokážu saturovať ani vyššími cenami za sladovnícky jačmeň.
Pritom celosvetový trend poklesu úrod, poklesu zásob a narastania dopytu po sladovníckom jačmeni je jednoznačný. Táto jarná hustosiata obilnina disponuje rovnako najširším portfóliom odrôd spomedzi hustosiatych jarných obilnín, je len na škodu, že pestovanie slovenských odrôd adaptovaných na naše podmienky sa dostalo do úzadia.
Ďalšou obilninou, ktorá disponuje odrodami ozimnej i jarnej formy je pšenica tvrdá, ktorá mala za ostatných 10 rokov priamo raketový nárast plôch. Kým v roku 2008 bola na Slovensku osiata plocha okolo 6 800 ha, v roku 2018 to bolo už 48 000 ha. Ukazuje sa, že najmä ozimné formy pšenice tvrdej, hlavne pre túto plodinu v najvhodnejšej kukuričnej oblasti, dokážu konkurovať nielen jarným plodinám, ale aj pšenici ozimnej mäkkej. Nielen úrodami, ale najmä cenou. Pritom len jarná forma tejto obilniny sa dostala v roku 2018 na 5 000 ha.
V roku 2018 mala ďalšia jarná hustosiata obilnina pšenica jarná mäkká výmeru okolo 13 000 ha. Pritom z pohľadu predošlých 10 rokov plochy pšenice jarnej kolísali od 7 -15 tis. ha. Takže mierne klesajúcu trajektóriu môžeme zaznamenať, ale zďaleka nie takú ako pri jačmeni jarnom a skôr je tu trend kolísania osevných plôch.
Aj keď vo svete stále prevažujú hektárové plochy pšenice jarnej oproti ozimnej, situácia s plochami sa vyvíja postupným nárastom plôch pšenice ozimnej.
Pri pšenici jarnej mäkkej na Slovensku je situácia úplne odlišná a stále sa tu prejavujú obrovské výkyvy v pestovateľských plochách pri jednotlivých pestovateľských ročníkoch, ktoré sa môžu pohybovať až v 100 % náraste či poklese hektárových plôch (10 - 20 tis ha). Táto situácia je spôsobená priebehom poveternostných vplyvov ročníkov (nepriaznivá, daždivá alebo suchá jeseň pre sejbu ozimnej pšenice, vyzimovanie pšenice ozimnej, neskorý zber predplodiny a nemožnosť sejby pšenice ozimnej a pod.). Pšenice jarné pritom vo vhodných oblastiach a priaznivých ročníkoch môžu dosiahnuť, prípadne aj prekročiť, úrody pšenice ozimnej, ale býva to skôr výnimkou. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles. Podľa momentálnej situácie je pšenica jarná pestovaná prakticky vo všetkých oblastiach.
Základné rozdiely medzi ozimnými a jarnými hustosiatymi obilninami sú v potrebe vernalizácie (jarovizácie). Vernalizácia je proces, v ktorom pôsobenie chladu na plne napučané semeno alebo rastúcu rastlinu stimuluje kvitnutie. Jarovizačný stimul je lokalizovaný vo vrcholovom meristéme. Pre väčšinu druhov sú najúčinnejšie jarovizačné teploty tesne nad nulou (1 - 2 °C), ale účinné sú aj teploty nižšie a vyššie (−1 až +9 °C). Jarné obilniny potrebu vernalizácie nemajú vôbec, alebo len minimálnu.
Jedným z riešení pestovania jarných obilnín, využitia ich skorosti a zimovzdornosti je pestovanie presievkových typov obilnín. Sú to jarné obilniny, ktoré majú vyššiu zimovzdornosť, takže ich výsev je možný aj neskoro na jeseň pri využití zimnej vlahy. Presievkové odrody sa vyskytujú hlavne pri pšenici a špecialistom na tieto odrody v Európe je firma Strube GmbH.
Častým javom pestovania na Slovensku sa však v ostatnom období stávajú aj jesenné výsevy jarných jačmeňov, čo tiež súvisí s lepším využitím zimnej vlahy a vlahových pomerov počas vegetácie, umožňuje to skorší zber a častokrát aj vyhnutie sa extrémnym horúčavám v priebehu dozrievania.
Určitým vodidlom pre pestovanie ozimných a jarných hustosiatych obilnín podľa nadmorskej výšky môžu byť údaje v tabuľke 2.
Napriek tomu, že sa pestovanie pšenice ozimnej javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy. Pšenica jarná tak predstavuje v určitých smeroch výhodný doplnok pšenice ozimnej a pri zmenách počasia môže jej pestovanie eliminovať nepriaznivé vplyvy a stabilizovať ekonomiku poľnohospodárskeho podniku.
V rámci druhu pšenica jarná mäkká disponuje celkom širokým portfóliom slovenských odrôd otestovaných v podmienkach Slovenska a prekonávajúcich v úrodách zahraničné štandardné odrody. Sú to odrody z NPPC, VÚRV, VŠS Vígľaš - Pstruša: Slovenka (osinatá forma), Zelenka, Viera, Voskovka, PS Perlička (bezosinaté formy) a na jar by mala byť registrovaná nová osinatá odroda Exclusive. Rovnako sú k dispozícii odrody z pracoviska Istropol Solary IS Jarisssa a IS Jariella a IS Albiola.
Ďalšou špecifickou hustosiatou jarnou obilninou je ovos siaty jarný a ovos nahý jarný. Za ostatných 30 rokov môžeme konštatovať, že táto obilnina má skôr kolísavé hektárové plochy (tabuľka 3). Podobný pokles ako zaznamenávame pri jačmeni jarnom nebol pri ovse zaznamenaný. Rozkolísanosť pestovateľských plôch je síce markantná, ale je nižšia ako pri pšenici jarnej mäkkej.
V ostatných 10 rokoch je pozorovaný aj mierny pokles pestovateľských plôch z asi 17 000 ha na 13 000 ha, ktorý však začína aj v SR narážať na limity a zvyšujúce sa ceny tejto komodity. Nedostatok suroviny pociťuje v tomto roku aj náš najväčší spracovateľ ovsa, Mlyn Štúrovo.
Ovos jarný na rozdiel od pšenice jarnej a jačmeňa jarného má určité špecifiká. Je počas celej doby vegetácie veľmi náročný na dostatočné zásobenie vodou. Na vytvorenie jedného kg sušiny ovos potrebuje minimálne 500 l vody, zatiaľ čo jačmeň jarný a pšenica jarná len 350 - 400 l. Veľmi citlivý je na nedostatok zrážok hlavne v mesiacoch máj a jún, čo sa pri ich nedostatku prejavuje výraznejším znížením úrod, ako aj kvality zrna.
V portfóliu listiny registrovaných odrôd sa nachádza vysoký počet kvalitných slovenských odrôd hlavne z NPPC, VÚRV, VŠS Vígľaš - Pstruša. Pri ovse žltoplevnatom jarnom máme k dispozícii z tohto pracoviska odrody Prokop, Vaclav, Valentin, Vendelin, Viliam, Vit, Vojtech a Zvolen. Pri ovse čiernoplevnatom máme k dispozícii dve odrody Hucul a Norik. Pri ovse nahom máme k dispozícii odrody Tatran, Hronec, Važec, Dunajec, Inovec a Podpoľanec.
55 - Obehové poľnohospodárstvo v Európe: Budúcnosť udržateľných potravinových systémov
Politika EÚ v oblasti obilnín
Európska únia ako jeden z najväčších producentov obilnín a obchodníkov s touto komoditou na svete podporuje svojich poľnohospodárov prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to poskytovaním podpory príjmu, intervenciami na trhu a obchodnou politikou. Podpora sa už nezakladá na tom, čo alebo koľko sa vyrába - aby sa úplne oddelila od výroby (keď sa už platby neviažu na vyprodukované množstvo).
Rôzne plodiny na ornej pôde sú teraz začlenené do jednotnej spoločnej organizácie trhov a politika EÚ je obmedzená na dve kľúčové oblasti:
- Intervencia Európskej komisie a pomoc na súkromné skladovanie
- Nákup zásob obilnín a ryže a ich verejné skladovanie - opatrenie, ktoré bolo pôvodne zavedené na ochranu poľnohospodárov pred nízkymi trhovými cenami, sa v súčasnosti používa iba v prípadoch núdze, keď sa zaisťuje bezpečnostná sieť pre poľnohospodárov.
- Obchodné opatrenia
Približne 20 % úrody pšenice v EÚ sa každoročne vyváža, pričom olejnaté semená, krmivo pre zvieratá a ryža sa dovážajú vo veľkých množstvách. Pre tieto sektory sa môžu vyžadovať povolenia na dovoz a vývoz, ako aj platby v rámci obchodnej tarify. Napriek tomu sa v dôsledku záväzkov EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie niekoľko stanovených colných dovozných kvót uplatňuje pri nižšej alebo nulovej sadzbe cla.
Obilniny
Viac ako polovicu množstva obilnín dopestovaných v EÚ tvorí pšenica. Zvyšných 50 % tvorí kukurica a jačmeň, pričom každá táto komodita predstavuje jednu tretinu.
Olejnaté semená a bielkovinové plodiny
Hlavným olejnatým semenom v EÚ je repka olejná (59 %), po ktorej nasledujú slnečnicové semená a sójové bôby. V prípade olejnatých semien neexistujú žiadne osobitné podporné opatrenia, pričom dve tretiny z množstva, ktoré sa každý rok spotrebuje v Európe, sa vyrába v EÚ. Dovoz EÚ pritom ešte stále predstavuje približne polovicu olejnatých semien používaných ročne v krmive pre zvieratá, pričom dovozné clá sú stanovené na nulovej sadzbe.
Olejnaté semená sa používajú na potravinové, krmivové, palivové a priemyselné účely. Lisovaním olejnatých semien sa získavajú rastlinné oleje a šrot. Rastlinný olej sa vo všeobecnosti používa v potravinárskom priemysle alebo na výrobu bionafty, zatiaľ čo šrot z olejnatých semien je dôležitou zložkou krmiva pre zvieratá.
Hlavné bielkovinové plodiny pestované v EÚ sú hrach poľný, bôb obyčajný, bôb záhradný a vlčí bôb. Od roku 2012 neexistuje osobitná podpora na bielkovinové plodiny a dovozné clá sú stanovené na nulovej sadzbe.
Ryža
Približne dve tretiny ryže, ktorú skonzumujú Európania, sa pestuje v EÚ. Zvyšok sa dopĺňa dovozom rôznych odrôd napríklad z Indie alebo Kambodže. Malé množstvo ryže dopestovanej v EÚ sa vyvezie.
Ryža sa môže dovážať do EÚ len vtedy, ak je k nim priložené osvedčenie o rovnocennosti vydané agentúrou poverenou treťou krajinou pôvodu alebo, ak v krajine pôvodu taká agentúra neexistuje, už schválenou agentúrou mimo krajiny pôvodu výrobku.
Budúcnosť pestovania obilnín v EÚ
Poľnohospodári v EÚ budú do roku 2025 pestovať viac obilia a olejnatých semien. Coceral tiež urobil svoje prvé prognózy výroby na rok 2025. Podľa prognózy, ktorú Coceral zverejnil 19. decembra, budú poľnohospodári v 27 členských štátoch obrábať celkovo 50,42 milióna hektárov obilnín na zber v roku 2025; to by bolo o 1,24 milióna hektárov alebo o 2,5 % viac ako v tomto roku.
Pri obilninách vychádza zastrešujúca organizácia predovšetkým z výrazne väčšej plochy mäkkej pšenice. Tá by sa mala zvýšiť o 1,10 milióna hektárov, čo predstavuje nárast o 5,4 %, na celkových 21,51 milióna hektárov. Pokiaľ ide o jačmeň, obchodníci očakávajú mierny nárast o 1,3 % na 10,49 milióna hektárov. Kukurica však stratí približne 300 000 hektárov, čo predstavuje pokles o 3,4 % na 8,66 milióna hektárov. Naopak, pri ovse a tritikale sa očakávajú väčšie plochy ako pri zbere v roku 2024; podľa prognóz by sa ich pestovanie malo rozšíriť o 1,3 % na 2,42 milióna hektárov, resp.
Pre najdôležitejšiu olejninu v EÚ, repku, Coceral predpokladá celkovú osiatu plochu 6,02 milióna ha v celej EÚ. To by bolo o 330 000 hektárov alebo o 5,8 % viac ako tohtoročná úroda.
Coceral už urobil prognózu nielen pre pestovanie, ale aj pre produkciu obilia a olejnín na budúci rok. Za predpokladu normálneho poveternostného roka by sa vyprodukovalo približne 275 miliónov ton obilia v porovnaní s odhadovanými 259 miliónmi ton v tomto roku. Zastrešujúca organizácia očakáva výrazne vyššie úrody pšenice mäkkej, jačmeňa a kukurice v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pri pšenici mäkkej, ktorá je zďaleka najdôležitejšou plodinou, sa predpokladá produkcia 126,5 milióna ton, čo by zodpovedalo nárastu o dobrých 12 miliónov ton. Čo sa týka repky, Coceral predpovedá úrodu v EÚ vo výške 19,5 milióna ton, čo by prekonalo tohtoročný výsledok o 2,1 milióna ton alebo 12 %. Očakáva sa, že poľnohospodári v EÚ zozbierajú celkovo takmer 10 miliónov ton slnečnice; to by bolo o 1,1 milióna t alebo o 12 % viac ako v roku 2024.
tags: #pestovanie #obilnin #v #europskej #unii