Kompletný sprievodca pestovaním okrasných ihličnanov
Ihličnaté stromy a kríky patria medzi najobľúbenejšie okrasné dreviny v záhradnej tvorbe. Ich popularita pramení z ich nenáročnosti na pôdu a vodu, nízkych nárokov na údržbu a predovšetkým z ich podmanivej krásy. Ihličnany alebo odbornejšie konifery sú vždyzelené kríky a stromy, ktoré ozvláštnia každú záhradu či balkón. Ponúkajú široké spektrum druhov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a textúr, ktoré je možné využiť pri akomkoľvek záhradnom dizajne. Tvoria akýsi základ záhrady, ktorý sa počas rôznych ročných období nemení. Okrasná záhrada zariadená vhodne vybranými ihličnanmi je veľmi pekná a navyše aj praktická, pretože svojmu majiteľovi nedá veľa práce, takže je ozajstným miestom na odpočinok a relaxáciu.
Ihličnany sú vďačné, aj keď pre mnohých jednotvárne dreviny. Okrem toho, že sú stálozelené (väčšina druhov), vedia presvedčiť sfarbením, dĺžkou a hustotou ihlíc, výškou, šírkou a vôňou. Doplniť jednoročné rastliny v podobe balkónoviek alebo letničiek už nie je problém.
Výber okrasných ihličnanov
Ak ste nadšený záhradkár alebo len hľadáte spôsob, ako oživiť svoju záhradu, pestovanie ihličnanov môže byť ideálnym riešením. Tieto krásne, večne zelené stromy nielen dodávajú záhrade štruktúru, ale poskytujú aj celoročnú zeleň. Na výber je množstvo druhov ihličnanov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a rastovými podmienkami. Ihličnany vynikajú obrovskou tvarovou aj farebnou rozmanitosťou, bývajú rôzne vysoké a široké.
Tu je niekoľko tipov, aké okrasné ihličnany si vybrať z nekonečnej ponuky do záhrady:
- Borovice: Sú nádherné ihličnaté stromy, ktoré sa hodia do záhrad všetkých typov. Na rozdiel od väčšiny ihličnanov nemusia mať kónický tvar a môžu tvoriť aj rozložitejšie koruny. Napríklad borovica hustokvetá je tradičnou súčasťou japonských záhrad. Vďaka bohatej ponuke kultivarov rôznych tvarov a veľkostí je vhodná pre akýkoľvek záhradný štýl. Atraktívna je typickými zhlukmi dlhých ihlíc a nádhernými tvarmi, ktoré vynikajú počas vegetačnej sezóny aj počas zimy aj borovica lesná, náš pôvodný druh. Borovica je známa po celom svete a existuje niekoľko rôznych druhov. Na juhu Európy je asi najznámejšia borovica píniová, na ktorej plodoch, píniových orieškoch, radi maškrtia aj ľudia. V našich podmienkach je rozšírená borovica limbová (prevažne Tatry) a v záhradách, parkoch a lesoch možno nájsť borovicu horskú. Je nenáročná na prostredie a darí sa jej aj v znečistenom prostredí, teda aj v mestách.
- Smrek: Smrek rastie rýchlejšie a zväčša rovno. Obľúbenými sú aj jeho zakrpatení bratranci, ktorí dorastajú do výšky jedného metra. Poznáme až 40 druhov smrekov a najbežnejšími sú smrek pichľavý, obyčajný a sivý. Smrek je jedným z najčastejších ihličnanov, ktorý je známy pre svoje kužeľovité tvary a rýchly rast. Smreky môžu dorásť až do výšky 30 metrov a sú obľúbené pre svoj hustý porast.
- Smrek pichľavý: Je výnimočný svojim modrým až striebristým sfarbením, pre ktoré sa často označuje aj ako smrek strieborný, či strieborná jedlička. Okrem nezvyčajného sfarbenia ponúka smrek pichľavý aj peknú textúru z pevného, krátkeho ihličia. Väčšina kultivarov tohto ihličnatého stromu má kužeľovitý tvar, no výnimočné nie sú ani previslé či zaoblené tvary koruny.
- Borovica horská: Je v záhradnej tvorbe veľmi obľúbený a využívaný ihličnatý strom. Vďaka jej nízkemu vzrastu sa borovica horská často vysádza v skalkách, predzáhradkách či na slnečných stanoviskách v kombinácii s okrasnými kameňmi. Tento ihličnan je dostupný v stovkách kultivarov rôznych vzrastov, farieb a tvarov ihličia. Väčšina z nich ponúka krásnu zelenú textúru, vytvárajúcu kompaktné tvary.
- Tis obyčajný: Patrí medzi pôvodné druhy ihličnatých drevín na Slovensku a zároveň má aj široké uplatnenie v záhradnej tvorbe. Vyniká krátkym, no výrazným ihličím, typickým pre tisy a jeho špecifitou sú aj červené plody, ktoré sú zaujímavým spestrením a priťahujú vtáky. Tis obyčajný je v záhradách najčastejšie pestovaný v stĺpovitých formách dorastajúcich do niekoľkých metrov, no dostupné sú aj stredne veľké a trpasličie kultivary rôznych tvarov a farieb.
- Borievka čínska: Sa väčšinou vyznačuje nepravidelným tvarom koruny vyformovaným asymetricky usporiadanými konármi, ktoré formuje vietor a iné živly. Tieto ihličnaté stromy a kry sú ideálnou voľbou do neformálnych záhrad a pre milovníkov netradičných tvarov, ktoré nie je potrebné upravovať rezom. Aj borievka čínska je však dostupná aj v trpasličích či stĺpovitých kultivaroch, takže si z tohto druhu vyberie každý.
- Cédre: Sú majestátne okrasné ihličnany, ktoré v dospelosti vytvárajú pomerne rozložité, nepravidelné koruny jedinečného tvaru. Zrejme najznámejším kultivarom, často používaným v záhradnej tvorbe je previslá forma cédra atlantského s modrým ihličím (pendula glauca), no aj iné druhy a kultivary si pri tvorbe záhradného dizajnu nájdu svoje uplatnenie. V záhradách tvoria tieto ihličnaté stromy dominanty, no nemusia byť nevyhnutne vysoké, keďže sú dostupné aj v menších a trpasličích kultivaroch, vhodných aj pre menšie záhrady.
- Smrek biely: Bol vybraný pre jeho nezvyčajne hustú korunu a jemnú textúru drobného, zeleného ihličia. Pre tieto vlastnosti je tento druh ihličnatého stromu cenený aj v záhradnom dizajne a často sa s ním môžeme stretnúť v záhradách. Smrek biely je dostupný v mnohých trpasličích kultivaroch no aj vo vyšších formách.
- Kórejská jedľa: Je špecifická svojím hustým, krátkym ihličím, ktoré v záhradách vytvára atraktívnu textúru. Vďaka tomu sa v záhradnom dizajne často používa ako solitér s typickým kužeľovitým tvarom a v kombinovanej výsadbe s inými ihličnanmi. Obľúbené sú aj „zlaté“ či „strieborné“ kultivary týchto ihličnatých stromov, ktoré majú spodnú stranu ihličia sfarbenú v inom odtieni a vytvárajú tak atraktívne viacfarebné textúry.
- Cypruštek tupolistý: Je atraktívny svojim hustým ihličím, vytvárajúcim typické našuchorené tvary a tendenciou vytvárať horizontálne vetvenie.
- Smrekovec: Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú.
Medzi ďalšie obľúbené druhy patria napríklad borovica málokvetá (Pinus parviflora), tuja západná (Thuja occidentalis), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica), borievka obyčajná (Juniperus communis), borovica thunbergova (Pinus thunbergii) a mnoho iných.
Praktické využitie ihličnanov v záhrade
Ihličnaté dreviny predstavujú prvky záhrad či terás, ktoré vďaka svojej farebnej, ale aj tvarovej rôznorodosti dominujú aj v zime, keď je ostatná zeleň v úzadí. Väčšie ihličnany perfektne vyniknú ako dominanta záhrady. Solitér je v záhrade považovaný za najvýraznejší rastlinný prvok. Ihličnany môžu poskytnúť vhodné pozadie pre rôzne kvitnúce kry, skalky či jazierka.
Na tvorbu živých plotov je vhodné použiť rýchlorastúce druhy. Cyprušteky sú husté a štíhle, často používané do živých plotov a stien, čím vytvárajú prirodzenú ochranu pred zrakmi ľudí a hlukom. Využiť môžete tvarovanú aj voľne rastúcu formu. Dôležitá je, samozrejme, voľba správnych druhov či kultivarov týchto ihličnanov. Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev.
V skalkách je dôležité poznať aj ich požiadavky na typ pôdy. V skalkách často prevažuje zásaditejšia pôda a tá je vhodná len pre obmedzenejší počet druhov. Ideálne sú také druhy, ktoré obľubujú vyššiu pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. K nim patrí napríklad jedľovec (Tsuga), ktorý má niekoľko kultivarov, alebo tisovec (Taxodium).
Pestovanie ihličnanov: Od výsadby po starostlivosť
Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.
Voľba stanovišťa a pôdy
Rovnako, ako pri iných rastlinách, aj tu platí, že výber vhodného stanovišťa a podmienok, značne ovplyvní ich ďalší rast a prosperovanie. Ako prvé je potrebné vybrať vhodné miesto na výsadbu. Podľa zvoleného druhu ihličnanu a jeho dospelých rozmerov - šírky a výšky - je treba vybrať vhodné stanovište, kde bude mať ker či strom dostatok miesta a vhodné slnečné podmienky. Ihličnanom sa bude dariť na slnečných aj polotienistých miestach, a to v závislosti od druhu.
Ivan Hričovský - Výsadba + tipy a triky
Väčšina ihličnanov dáva prednosť neutrálnym, prípadne mierne kyslým pôdam. Ihličnany preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá neostáva dlho mokrá. Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, je dobré ju vylepšiť pridaním piesku alebo kompostu, čo zlepší drenáž. Väčšina z nich potrebuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu. Pôvodnú zeminu je preto vhodné v mieste plánovanej výsadby obohatiť o rašelinový substrát. V sortimente bežne dostupných druhov totiž nájdete aj zástupcov, ktorým naopak vyhovuje zásaditejšia pôda. Patrí k nim smrek omorikový, céder, tis alebo borovica čierna. Ihličnany žiadajú aj mierne vlhkú pôdu.
Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Všetky zvyšky vápna a omietok po stavbe sa musia odstrániť.
Výsadba ihličnanov
Najvhodnejší čas na výsadbu ihličnanov je na jar - od marca až do mája - alebo na jeseň - približne od začiatku septembra do októbra. Za vhodné obdobie výsadby sa považuje september až začiatok októbra, ideálne, keď nesvieti priame slnko a je potrebné zachovať celý koreňový obal (za predpokladu, že vysádzate sadenicu z črepníka). Jesenný termín je vhodný v suchších oblastiach. Vysádzať môžete aj v iných obdobiach počas sezóny, ale vysadené rastliny budete musieť viac zavlažovať. Ihličnany vysádzajte vždy s neporušeným koreňovým balom, nerozoberajte ho. Vysádzanie bez balu je vždy riskantné a používa sa len pri presádzaní mladých semenáčov a pri zalesňovaní. Stromčeky hneď po vysadení začnú vytvárať nové korene a nahrádzať odparenú vodu. Neskôr vysadené ihličnany sa nestihnú zakoreniť, vädnú a uschýnajú. Vysádzanie do zamrznutej zeme je vždy neúspešné. Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra.
Jamy na jarné vysádzanie sa pripravujú už na jeseň, častejšie však tesne pred vysádzaním. Jama má byť asi 2 až 3-krát väčšia ako koreňový bal. Miesto, kde chceme kopať polejeme, aby bola zem mierne vlhká a odstránime burinu. Vykopeme v zemi jamu o čosi hlbšiu, ako je koreňový obal sadenice a na spodok nasypeme trochu rašeliny, keďže ihličnanom vyhovuje stredne kyslý substrát. Pri kopaní si dáme pozor, aby sme vrchnú zeminu dali na jednu kôpku a spodnú na druhú. Budeme ich potrebovať. Následne rašelinu dobre polejeme, vložíme koreňový obal a zasypeme ho zeminou, ktorá bola pôvodne na vrchu, pretože je bohatšia na živiny. Následne nasypeme zeminu zospodu, môžeme primiešať aj rašelinu.
Škôlkarské podniky dodávajú ihličnany s koreňovým balom zabaleným v jutovine, vo fóliách z PVC alebo v kontajneroch. Po dlhšej preprave treba stromčeky pred vysádzaním výdatne zahať, alebo celý bal namočiť na niekoľko hodín do vody. Jutový obal sa pri objemnejších baloch neodstraňuje, iba sa uvoľní a na niekoľkých miestach sa nareže. Fólie z PVC sa musia odstrániť a sadenice sa z kontajnerov opatrne vyberú tak, aby koreňový bal zostal neporušený.
Vzpriamene rastúce jednokmeňové stromy, stromy s pravidelnou kužeľovitou a stĺpovitou korunou, ako aj kry stĺpovitého a kužeľovitého vzrastu musia stáť v jame kolmo. Ku koreňom sa prisýpa horná vrstva pôdy, ktorá sa pri kopaní jamy odoberala prvá, alebo sa pôda vylepšuje zeminou vytvorenou z dobre rozloženej listovky a piesku alebo z kompostu, rašeliny a z piesku. Pri vysádzaní ihličnanov sa ku koreňom nepridáva maštaľný hnoj. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri. Pri výsadbe sa oplatí využiť mykorhízne huby.
Na povrch okolo ihličnanu je vhodné nasypať zeminu zmiešanú s pár hrsťami rašeliny a ešte ho upraviť mulčovaním. To znamená nasypeme okolo rastlinky drevenú kôru, aby sa v pôde udržala vlaha a zároveň tak eliminujeme rast buriny. Odporúčam jemne drvenú kôru ihličnatých drevín, teda nie prifarbovanú. Mulč chráni koreňový systém pred extrémnymi teplotami, najmä počas zimy, a zároveň zabraňuje erózii pôdy. Zároveň v zime ochraňuje korene ihličnanov pred pôsobením nízkej teploty. V neposlednom rade vyzerá rozložená kôra pod ihličnanmi prirodzene a pekne. Na miestach, na ktorých nemožno zabezpečiť pravidelnú zálievku, povrch pôdy sa nastiela rozdrvenou kôrou, rašelinou, pilinami, pokosenou trávou alebo iným materiálom. Prípadne tam vysaďte skalničky alebo previslé trvalky. Pôdopokryvné a prevísajúce dreviny ako skalník sú vhodné tiež, ale do veľkých nádob.
Starostlivosť po výsadbe
Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania, (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami. Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch.
Zálievka a hnojenie
Zálievka je dôležitá najmä prvý rok po výsadbe, a to kvôli podpore dobrého zakorenenia. Mladé ihličnany potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvého roka po výsadbe. Mladé stromy: Ihličnany sú síce odolné voči suchu, ale v prvých 2-3 rokoch po výsadbe potrebujú pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili. Dospelé ihličnany potrebujú menej vody, pretože ich koreňový systém je dostatočne hlboký na to, aby dokázal čerpať vlhkosť z hlbších vrstiev pôdy. Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.
Ihličnany sa v porovnaní s inými úžitkovými rastlinami dobre cítia aj v pôde chudobnej na živiny. Dokonca majú zvýšenú citlivosť na hnojenie a umelé obohacovanie pôdy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ihličnany prakticky nepotrebujú ani pri výsadbe, ani počas rastu žiadne hnojenie. Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp.
Strihanie a tvarovanie
Všetky ihličnany je možné tvarovať orezávaním, ba väčšina z nich sa dá aj strihať. Netreba sa teda báť, že by im záhradné nožnice mohli ublížiť. Zastrihávanie je vhodné realizovať na jar alebo na začiatku jesene. Ak už sa ihličnany rozhodnete rezať, urobte tak v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť. Ak už sa ihličnany rozhodnete rezať, urobte tak v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť, napr.
Niektoré ihličnany dobre znášajú radikálny rez. Vďaka tomu je možné ich prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez sa robí raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny.
Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí.
Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.
Niektoré ihličnany, ako napríklad Tisy, vôbec nerežeme. Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja.
Ivan Hričovský - Výsadba + tipy a triky
Zazimovanie
Veľmi dôležitá je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.
Pestovanie ihličnanov v kvetináčoch
Ihličnany pestované v nádobách potrebujú polotieň, plytšie nádoby, menej vlahy a minimálnu starostlivosť. Pokiaľ chcete, aby Váš balkón spestrili aj v budúcom roku, vyžadujú zazimovanie. Nádoby sa môžu obaliť jutovinou. Stromy a kríky môžu byť štýlovou ozdobou kvetináčov na balkónoch a terasách. Kvetináče nám dávajú mnoho designových možností, môžeme teda úspešne využiť stromy i kríky.
Pri výbere kvetináča je dôležité, aby bol odolný voči poveternostným vplyvom a mal dostatočnú izoláciu, ktorá chráni korene pred mrazom a vysokými teplotami v lete. Vhodné sú kvetináče z plastu, betónu alebo z ocele Cor-ten. Substrát, ideálne určený pre dreviny, nesmie na dlhú dobu preschnúť ani byť premáčaný, pretože dochádza k hnitiu koreňov. Na dne musí byť tiež drenážna vrstva. Kosodreviny vyžadujú nižšiu zálievku. Nepodceňujte ju však v jeseni a v zimnom období.
Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil.
Choroby a škodcovia ihličnanov
Ihličnany môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, múčnatka a šedá hniloba. Najlepšou ochranou je prevencia. Doprajte rastline vzdušné stanovište, pravidelný rez a zdravú pôdu. Pokiaľ zistíte výskyt škodcov, ihneď zasiahnite.
Špecifiká pestovania Tisu (Taxus)
Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy.
Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi. Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd.
Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón.
Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre.
Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
Špecifiká pestovania Borievky (Juniperus)
Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny veľmi dobre.
tags: #pestovanie #okrasnych #ihlicnanov