Pestovanie olivy 'Chalkidiki': Stredomorský nádych vo vašej záhrade

Olivovníky často pripomenú vašu poslednú dovolenku pri Stredozemnom mori. Sú symbolom dlhovekosti, odolnosti a stredomorského životného štýlu. Hoci sú najviac spájané s južnými krajinami, ich popularita rastie aj medzi pestovateľmi v našich zemepisných šírkach.

Olivovník (Olea europaea) patrí do čeľade olivovníkovité (Oleaceae) a je pôvodom z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje už viac ako 6 000 rokov. Všeobecne sú olivovníky veľmi nenáročné na pestovanie, najmä staré stromy sa vyznačujú vysokou odolnosťou. Avšak, aby ste si mohli užiť olivovník dlho, musíte mu venovať istú starostlivosť. Čo sa týka podnebia, sú hlavnými požiadavkami olivovníkov mierne podnebie, teplé noci a veľa slniečka. Na prvý pohľad sa môže zdať, že chladné a vlhké podnebie severnej Európy nebude týmto stromom vyhovovať. S postupným otepľovaním klímy a so vznikom nových odrôd však už nie je nemožné ich pestovanie v našich podmienkach.

Odroda 'Chalkidiki'

Na pestovanie v našich exteriérových podmienkach možno odporučiť napríklad odrodu ‘Chalkidiki’. Pochádza z gréckeho polostrova Chalkidiki na severe Egejského mora a patrí medzi známe stolové odrody. Mala by zvládnuť krátkodobý pokles zimných teplôt až na úroveň -30 °C. Odroda je odolná proti mrazom a dlhšie chladné obdobie potrebuje dokonca na iniciáciu kvitnutia. Dozrieva koncom októbra, je každoročne a bohato úrodná. Poskytuje zelené a čierne olivy primárne určené na konzervovanie, ale môžu poskytovať aj kvalitný olej. Jej prednosťou je aj spoľahlivá samoopelivosť. Možno ju kombinovať s ďalšími odrodami, napríklad s ‘Megaron’.

Strom či ker odrody 'Chalkidiki' rastie stredne silno a vytvára kompaktnú, husto rozkonárenú korunu. V dospelosti zvyčajne dorastá približne do výšky 4-6 m a podobnej šírky, pri pestovaní v nádobách zostáva menšia. Listy sú úzke, kožovité, sýtozelené na vrchnej strane a striebristo sivé na spodnej, čo je typický znak olivovníkov. V máji až júni sa objavujú drobné krémovo biele kvetenstvá zložené z množstva malých kvetov. Po opelení sa vyvíjajú výrazne veľké oválne plody, ktoré sú v porovnaní s mnohými inými odrodami nápadne väčšie. Spočiatku majú sýtozelenú farbu a pri plnej zrelosti môžu tmavnúť. Dužina je pevná, mäsitá a má jemnú, mierne ovocnú chuť. Olivy sa využívajú predovšetkým ako stolové, často sa nakladajú do slaného nálevu alebo marinád.

Pestovanie olivovníka

Správna starostlivosť závisí na tom, či si zasadíte olivovník do záhrady, alebo či ho ponecháte v nádobe. Olivovníky - či už v kvetináči alebo v záhrade - by sa mali vysádzať do piesčitej pôdy, ktorá najviac zodpovedá prirodzeným podmienkam. Mal by byť ľahký a dostatočne zásaditý, nebojte sa preto doň pridať mletý vápenec. Samozrejmosťou by mala byť dôkladná drenáž. Olivy majú radšej chudobnejšie pôdy, prihnojujte ich preto opatrne. Pozor treba dávať najmä na dusík, ktorý vyvoláva neželane silný rast.

Stanovište a pôda

Olivovníky milujú slnko. Umiestnite ich na miesto, kde budú mať aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne.
Na tmavom mieste sa im nebude veľmi dariť. Ak vysadíte olivovník do záhrady, uistite sa, že mu netieni iný strom alebo budova.
Pre olivovníky v kvetináči je vhodná terasa, slnečný balkón a dostatočne presvetlené miestnosti.
V záhrade mu neprekáža ani mierne veterné miesto, avšak rastlina potrebuje ochranu pred silným vetrom.
Olivovník vyžaduje dobre priepustnú, ľahkú až stredne ťažkú pôdu s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, ideálne s dostatočnou zásobou živín a schopnosťou rýchlo odvádzať prebytočnú vodu. Môžeme využiť štandardný substrát pre palmy či citrusy.
Ak sa rozhodnete pre zasadenie olivovníka do kvetináča, nezabudnite na výber vhodnej nádoby, ktorá by mala byť aspoň taká veľká, ako koruna stromu. Nádoba musí mať na spodnej strane diery, aby mohla voda vytiecť a korene tak nestáli vo vlhkom prostredí, kde by mohli odhniť. Pre lepší odtok vody sa odporúča vytvoriť v kvetináči drenážny systém. Dno kvetináča vysypte štrkom alebo malými kamienkami a prikryte substrátom.

Zálievka a hnojenie

Olivovníky sú prispôsobené suchým podmienkam, takže je dôležité ich neprelievať.
Pravidelnú zálievku síce potrebujú, ale vždy si radšej pôdu skontrolujte prstom, či nie je ešte vlhká. Ak už vysychá, je čas na zálievku. Pôdu však nenechajte úplne vyschnúť - kým olivovníky rastúce voľne v prírode sú zakorenené hlboko v zemi a dokážu tak lepšie znášať sucho, olivovníky v kvetináči majú omnoho menšiu koreňovú sústavu, preto je pravidelná zálievka základom.
Intenzitu polievania zvýšte v lete, hlavne počas horúčav, keď slnko páli a vlhkosť z pôdy sa rýchlo vyparí.
Hnojenie sa vykonáva na jar a po odkvitnutí, vhodné sú minerálne alebo organické hnojivá podporujúce plodnosť a zdravý rast. Hnojivo pre olivy by malo obsahovať dusík (min. 10 %), fosfor a draslík a nejaké ďalšie minerály a stopové prvky. Použiť môžete hnojivo na izbové rastliny, hnojivo pre bonsaje, ale aj kompost.

Rez a presádzanie

Jednou z výhod olív je ich nízka náročnosť na rez. Ten po výsadbe nevykonávame vôbec, pretože vysadené rastliny naň zvyknú reagovať opadávaním listov.
V následných rokoch rastú veľmi pomaly, rez preto vyžadujú minimálny. Režte či skracujte najmä silnejšie vyrastené výhonky, aby ste tak udržali kompaktnú korunu.
Rez vykonávajte najneskôr do júna, aby nové výhonky mali čas dostatočne vyzrieť. Odstraňujte tiež koreňové výmladky či vyrastajúce z bazálnej časti kmeňa.
Mladé olivovníky presádzajte každé 2-3 roky, staršie rastliny menej často. Olivovník nezabudnite presadiť, keď podrastie a koruna sa zväčší, najlepšie každých 3 - 5 rokov.

Robíte Tieto CHYBY Pri Reze Stĺpovitých Stromov? Toto ZNIČÍ Vašu Úrodu!

Zimovanie

Zimovanie je kľúčové pre úspešné pestovanie olivovníka na balkóne, terase či v záhrade v našich podmienkach.

Ak máte olivovník v kvetináči, na zimu ho premiestnite do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 až 10 °C. Miesto by malo byť svetlé a zálievku obmedzte na minimum.
Nádoby v zimnom období rozhodne nenechávajte vonku, aby nedošlo k premrznutiu koreňov. Optimálne sú uzavreté priestory s teplotou pod 10 °C.
Olivovníky zasadené priamo v záhrade je možné pred mrazom ochrániť vhodným spôsobom zazimovania. Okolo olivovníka je možné pred zimou navŕšiť pôdu, ktorá rastline poskytne izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa tiež prikryte mulčom, ktorý korene lepšie ochráni.
Nakopcovaná pôda zároveň napomôže tomu, aby voda stiekla ďalej od koreňov olivovníka. Tie by nemali v zime stáť vo vlhkom prostredí, inak hrozí tvorba plesne.
V zime by sa olivovníky rastúce v záhrade nemali polievať a je potrebné prestať aj s hnojením.

Choroby a škodcovia

Tak, ako každú rastlinu, aj olivovníky môžu z času na čas potrápiť choroby a škodce. Na ochranu nie sú olivy náročné. Akékoľvek napadnutie sa dá zvládnuť dostupnými prípravkami.

Žltnutie listov - Zväčša značí prehnané zavlažovanie rastliny alebo nedostatok živín.
Vlnatka - Napáda nielen domáce ovocné stromčeky, ale aj olivovníky. Spoznáte ju podľa voskovitého povlaku, ktorý sa tvorí na listoch rastliny.
Choroba očných škvŕn - Napáda najmä rastliny vysadené v exteriéri, keďže sa jednoducho prenáša živočíchmi, hmyzom aj ovzduším.
Puklice - Patria medzi častých škodcov spôsobujúcich biele pavučinky, hrčky na listoch a zdeformované výhonky.
Rakovina - Prejavuje sa odumieraním konárikov, odlupovaním kôry i tmavým sfarbením kmeňa a konárov. Napadnuté časti je potrebné odstrániť a zlikvidovať (nie v komposte), vzniknuté rany zaceliť tmelom a rastlinu ošetriť chemickým prípravkom.

Úroda plodov

Vegetatívne dopestované olivy veľmi skoro po výsadbe vstupujú do rodivosti. Kvitnú koncom apríla v bohatých súkvetiach drobnými obojpohlavnými bledými kvetmi, ktoré pomerne intenzívne sladko voňajú. Podľa odrody môžu byť cudzoopelivé alebo samoopelivé. Vyvíjajú sa v pazuchách listov jednoročných (vlaňajších) výhonkov a sú vetrom opelivé. Z kvetov sa vyvíjajú plody, drobné kôstkovice dorastajúce v čase zberu do veľkosti niekoľkých centimetrov. Spočiatku sú zelenej farby, ktorá neskôr prechádza do hnedej a čiernej. Zberajú sa vo všetkých týchto fázach, obdobie zberu sa prispôsobuje využitiu plodov. V domácich podmienkach sa zber vykonáva ručne, vo veľkovýrobe používajú špeciálne striasače. V krajinách pestovania olív býva zber od septembra do januára, u nás sa vykonáva iba v jesennom období, a to v druhej polovici októbra.

Úrody sú každoročné a úmerné veku stromu, čo v praxi znamená každý rok vyššiu úrodu. V našich podmienkach sa však olivy zväčša nepestujú kvôli dosiahnutiu úrody, ale skôr ako okrasné, exoticky príťažlivé stromy. To však nevylučuje možnosť úrody, ktorej sa v prípade kombinácie vhodnej odrody, spôsobu a miesta pestovania môžete dočkať aj u nás. Plody väčšiny odrôd sú v čerstvom stave nejedlé, preto ich treba najskôr fermentovať (v náleve, octe či soli), čím z nich odstránite trpký oleuropeín.

tags: #pestovanie #olivy #chalkidiki