Pestovanie ovocia na Slovensku: Od tradičných druhov po exotické rarity

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. Slovensko disponuje ideálnymi klimatickými a pôdnymi podmienkami pre pestovanie širokej škály ovocia a zeleniny. Táto skutočnosť, spolu s rastúcim záujmom spotrebiteľov o lokálne produkty, vytvára priaznivé prostredie pre rozvoj domáceho ovocinárstva a zeleninárstva. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.

Ideálne podmienky pre ovocinárstvo na Slovensku

Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku poskytujú vynikajúci predpoklad pre úrodu ovocia s výbornou chuťou. Výkyvy denných a nočných, ako aj zimných a letných teplôt nútia ovocné stromy bojovať o svoju existenciu, čo vedie k ich odolnosti a predovšetkým k plodom s výraznejším pomerom sladkosti a kyslosti. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napr. v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.

Najvhodnejšími oblasťami pre pestovanie ovocia sú nížinné oblasti, pričom v niektorých lokalitách je potrebná aj závlaha. S úspechom je možné pestovať ovocie aj do nadmorskej výšky 600 metrov nad morom, s výnimkou horských a podhorských oblastí, severných svahov v nižších polohách a mrazových kotlín.

Mapa Slovenska s vyznačenými ovocinárskymi regiónmi

Historický kontext ovocinárstva na Slovensku

Pestovanie ovocia má na území Slovenska dlhú tradíciu, siahajúcu až do raného stredoveku. Archeologické nálezy a názvy osád ako Jablonica, Hrušov či Višňové svedčia o cieľavedomom pestovaní ovocných drevín. Pôvodne sa ovocné stromy pestovali jednotlivo, neskôr v záhradách, viniciach a sadoch, najmä v panských záhradách. Vplyv na rozvoj ovocinárstva mali aj vinice v južnejších oblastiach a odlesnené stráne v vrchovinách. Od 15. storočia nasledovalo podnikavé meštianstvo príklad feudálnych panstiev a zakladalo vlastné ovocné záhrady a sady.

Ovocinárstvo prinieslo nové poddanské povinnosti, ale zároveň aj prenos skúseností do gazdovstiev. Informácie o ovocinárstve ľudových vrstiev do 18. storočia sú obmedzené, no existujú doklady o využívaní pozemkov vyradených z trojpoľného hospodárenia a raste poddanského ovocia na trhu. Počas vojenských udalostí v 16. a 17. storočí ovocinárstvo upadlo, no nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. prispeli k jeho obnove prostredníctvom výučby a osvety. Významnú úlohu v šírení osvety zohrali kňazi a učitelia, ako aj vznikajúce ovocinárske spolky.

Významné ovocinárske regióny v minulosti

Medzi významné ovocinárske regióny patrili najmä podhorské oblasti. Horná Nitra bola už v 17. storočí známym ovocinárskym centrom. Gemer bol opisovaný ako súvislá kvitnúca záhrada. V Trenčianskej župe sa ovocinárstvo stalo v priebehu 19. storočia prvoradým zdrojom príjmov. Medzi najväčšie ovocinárske oblasti patrili Trenčianska, Hontianska, Bratislavská a Novohradská župa.

Ovocie bolo dôležitou súčasťou ľudovej stravy a zdrojom rodinných príjmov. Konzumovalo sa čerstvé, sušené, vo forme lekvárov či destilátov (slivovica, hruškovica a pod.). Predaj ovocia prebiehal na trhoch a prostredníctvom podomového obchodu.

Súčasné trendy a výzvy v pestovaní ovocia

V posledných rokoch pozorujeme zmenu v zákazníckom správaní, kde ľudia čoraz častejšie siahajú po lokálnych produktoch. Vraciame sa ku koreňom a viac si vážime to, čo doma máme. Zväz Zeleninárov a Zemiakárov Slovenska (ZZZS) aktívne podporuje slovenských pestovateľov s cieľom zvýšiť podiel domácej zeleniny a ovocia na trhu. Pestovanie ovocných krov a stromov si vyžaduje nepretržitú starostlivosť od jari do jesene, vrátane prerezávania, hnojenia, kontroly škodcov a chorôb.

Aj keď staroveké populácie poznali produkčné a okrasné využitie ovocných drevín, úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú relatívne novším typom pestovania. Kedysi sa nepestovali ovocné stromy zvlášť, ale spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu. Zrod poľnohospodárstva sa datuje do obdobia pred 10 000 rokmi, v takzvanom „úrodnom polmesiaci“, najmä v Mezopotámii, ale prvé pestovanie ovocných rastlín bolo identifikované v Babylone, ktorého visuté záhrady boli považované za jeden zo siedmich divov starovekého sveta.

Tradičné ovocné druhy

Slovensko má dlhodobú tradíciu vo využívaní a spracovávaní tradičných druhov ovocia ako sú jablká, hrušky, slivky, čerešne a višne. Okrem nich sa v menšej miere využívajú aj brusnica močiarna a čučoriedka barinná. Intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby v rokoch 1960-1989 došlo k prudkému poklesu plôch prirodzených porastov čučoriedok a brusníc. Domáca produkcia čučoriedok a brusníc je v súčasnosti zanedbateľná, získavaná iba z extenzívnych, zdevastovaných prírodných porastov. Väčšina plodov sa dováža hlavne zo Severnej Ameriky a Kanady, pričom sa k nám importujú spracované plody čučoriedky úzkolistej (V. angustifolium Ait.) a brusnice veľkoplodej (V. macrocarpon Ait.).

Slovensko má vhodné klimatické podmienky a dostatok kyslých pôd pre pestovanie čučoriedok a brusníc. Medzi tradičné druhy pestované na Slovensku patria:

Jablká: Jedno z najrozšírenejších ovocí, slovenské odrody sú cenené pre svoju chuť a kvalitu.
Hrušky: Rôzne odrody hrušiek sa úspešne pestujú na celom území Slovenska. Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov.
Slivky: Obľúbené pre priamu konzumáciu aj spracovanie, najmä na výrobu destilátov.
Čerešne a višne: Krásne stromy, vhodné aj do menších záhrad, s chutnými plodmi. Čerešňa je nádherný strom vhodný do akejkoľvek veľkej záhrady.
Marhule: Poskytujú sladké ovocie a na jar potešia nádhernými kvetmi. Marhule sú lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách.
Moruša: Opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.
Broskyne: Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Vyznačujú sa výnimočne medovo-sladkou dužinou, ktorú bez veľkej námahy oddelíte od malej kôstky ukrytej vo vnútri.

Košík plný čerstvých slovenských jabĺk a hrušiek

Odporúčané podpníky pre nízke tvary ovocných stromov

Pre malé záhrady je lepšie zamerať sa na pestovanie 5 až 7 ovocín. Podľa veľkosti záhrady sa rozhodnite, či chcete pestovať vysoké stromy alebo zvolíte pokrokové nízke tvary, ktoré sú menej náročné na rez, ošetrovanie i zber plodov. Stromčeky v nízkych tvaroch rastú do výšky 2 metre až 3,5 metra. Treba pre ne vyberať odrody naštepené na slabo rastúcich podpníkoch. Stromy jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní i broskýň vysádzajte do malých záhrad na slabšie rastúcich podpníkoch v spone 1,5 metra až 2 metre - pestujte ich v tvare štíhleho vretena. Myslite však na to, že majú slabší koreňový systém. Vyžadujú preto väčší prísun vody doplnkovou závlahou a oporu v podobe drevených kolov, bambusových tyčí alebo drôtenky. Zároveň umožňujú vysadiť viac stromčekov na malej ploche s menším rastom a s rýchlejším nástupom do pravidelnej a vysokej úrodnosti. V závislosti od druhu začínajú rodiť 3 až 4 roky po vysadení.

Do menších záhrad preto odporúčame nasledovné podpníky:

Jablone: M27, M9, J-OH-A, J-TE-F, J-TE-E, J-TE-H, M26
Hrušky: Dula MA, Dula MC, Dula BA 29
Čerešne a višne: Gisela 5, P-HL-A, P-HL-C
Slivky a ringloty: Wawit, Wädenswill
Broskyne: Montclar
Marhule: Rubira, Adesoto

Drobné ovocie do malých záhrad

Do malých záhrad sú ako stvorené odrody drobného ovocia (jahôd, malín, egrešov, ríbezlí, josty, čučoriedok...). Rovnako v tomto prípade však myslite na zachovanie dostatočného priestoru na vývoj rastlín a na slnečné stanovište. Deti obľubujú plody raz rodiacich jahôd dozrievajúce v júni, ale aj mesačné a remontantné jahody, ktorých plody si odtrhnú počas leta, dokonca ešte aj v skorej jeseni.

Egreš: Je často zaznávaný pre tŕnisté konáre. Na trhu sú však dostupné aj odrody bez tŕňov, ako je napríklad ‘Pax’ alebo ‘Spine Free’.
Ríbezle: Sa zväčša pestujú vo forme kra, no miesto ušetríte použitím bojnického systému výsadby. Týmto spôsobom sa na plochu, ktorú by zabral jeden ovocný strom, dajú umiestniť 2 až 3 ríbezle v stromčekovej forme. Ďalšou výhodou je, že napríklad tri ríbezle červené môžete mať na podpníku ríbezle zlatej naštepené v rôznych výškach (40, 70, 100 cm). Rovnaký systém sa dá využiť pri pestovaní egrešov a ríbezlí čiernych, no aj pri kombinovaní všetkých troch druhov.
Černice a čierne maliny: Rozdiel medzi malinami a černicami je lôžko, na ktorom sú umiestnené jednotlivé plody. V prípade malín sa od lôžka oddeľujú a v súplodí ostáva dutinka, černice sa zberajú aj s ním, nedá sa oddeliť od súplodia. Beztŕňové odrody černíc sú na stanovište náročnejšie ako maliny. Vyžadujú teplejšie polohy chránené pred mrazom a silným studeným vetrom. Sadenice černíc sa vysádzajú na jeseň aj na jar, vhodnejšie sú však v tomto prípade jarné termíny, pretože beztŕňové odrody sú pomerne citlivé na zimné poškodenie mrazom.
Mandľa obyčajná (Amygdalus communis): Patrí k teplomilným druhom. V podhorských oblastiach sa jej preto dariť nebude, ale tam, kde sa pestuje vinič či broskyne, určite áno. Pri nákupe stromčeka dajte pozor na to, aby ste kúpili sladkú formu (dulcis). Mandľa je nielen úžitkový strom, ale dokonale rozžiari záhradu už skoro na jar. Mandle kvitnú skoro na jar, obyčajne začiatkom marca, preto sa môže stať, že kvety poškodia mrazy.
Muchovník jelšolistý (Amelanchier): Nenáročný a navyše veľmi pekný muchovník môžete pestovať ako ker alebo z neho rezom vytvarovať zaujímavý viackmenný strom či strom na vyššom kmeni. Často sa umiestňuje ako solitér do trávnika alebo ako dominanta zmiešaných záhonov práve pre svoje krásne jarné kvitnutie.

Pestovanie exotického ovocia na Slovensku

V posledných rokoch sa na Slovensku stáva populárnym trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Pestovanie exotických rastlín, ako sú figy, citrusy či olivovníky, je na Slovensku čoraz populárnejšie. Napriek tomu, že naše klimatické podmienky nie sú pre tieto rastliny ideálne, klimatická zmena ich možno už čoskoro vráti ako bežnú súčasť záhrad. Áno, použili sme slovo “vráti”. Figovníky boli totiž súčasťou vinohradov oddávna. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom.

Figovník (Ficus carica)

Figovník pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Vyžaduje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, chránené pred studenými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená.

Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov. Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Ak pestujeme figovník v nádobe, je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C. Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze. Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.

Banánovník (Musa spp.)

Banánovník pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa predišlo premokreniu koreňov. Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Rastlinu je vhodné umiestniť na miesto, kde dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas väčšiny dňa.

Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Banánovníky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a húsenice. Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto. Banány dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď sú plody žlté a mierne mäkké na dotyk. Čerstvé banány je možné skladovať v chladničke niekoľko dní, avšak najlepšie chutia čerstvé.

Kiwi (Actinidia deliciosa)

Kiwi pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.

Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Počas sezóny môžeme použiť vyvážené hnojivo s obsahom fosforu a draslíka na podporu tvorby plodov. Kiwi je relatívne odolné voči škodcom, no môže byť napadnuté voškami a roztočmi. Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou. Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od rastliny. Pozbierané kiwi je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov. Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká.

Rajčiakovec repový (Solanum betaceum) - Tamarillo

Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo, pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie. Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž. Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Rastlina vyžaduje dostatok slnečného svetla, aby sa dobre rozvíjala a produkovala kvalitné plody.

Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. V suchých obdobiach je vhodné zálievku zvýšiť. Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Tamarillo môže byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a molice. Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C. Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Zrelé plody je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov, no najlepšie chutia čerstvé.

Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)

Nashi hruška, známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná.

Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená. Nashi hrušky potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Nashi hrušky môžu byť ohrozené voškami, roztočmi a molicami. Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia. Nashi hrušky dozrievajú koncom leta a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu. Po zbere je možné plody skladovať v chladničke niekoľko týždňov.

Granátové jablko (Punica granatum)

Granátové jablko pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná.

Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Granátovníky môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu. Granátové jablká dozrievajú na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní. Po zbere je možné plody skladovať na chladnom a suchom mieste niekoľko týždňov.

Citrusové stromy

Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov. Nádoba by mala mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory na odtok prebytočnej vody. Citrusom vyhovuje ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú. Citrusové rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený. Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky. Ideálny spôsob zazimovania je citrusov umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Kto takýto skleník nemá, môže zvoliť presun do citrusov do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach.

Olivovník (Olea europaea)

Olivovník (Olea europaea) je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť nie stovky, ale tisícky rokov. Olivovník sa najčastejšie pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov. Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy. Pôda by mala byť priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH. Olivovník znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý.

Hnojiť stačí dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka. Olivovník znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C a napríklad v októbri ho včas preniesť do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu veľmi vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou. Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako nádherné dekoračné rastliny, ktoré v horúcom lete prinášajú stredomorskú atmosféru. Pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj v našich podmienkach úrodu.

Ďalšie exotické druhy

Hurmikaki (Diospyros kaki): Aj keď je exotické hurmikaki známe najmä z obchodov, pomaly a isto si získava i pozornosť pestovateľov. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.
Goji (Kustovnica čínska): Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Kustovnica je odolný, opadavý ker, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube.

Využitie ovocia v ľudovej strave a spracovaní

Ovocie bolo a je dôležitou súčasťou ľudovej stravy. V vegetačnom období sa konzumovalo v surovom stave. Keďže skladovanie čerstvého ovocia bolo náročné, gazdiné ho konzervovali rôznymi spôsobmi: sušením, varením na lekvár, odšťavovaním či destilovaním na výrobu alkoholických nápojov.

Sušené ovocie sa využívalo do koláčov, plniek, polievok či na prípravu osviežujúcich nápojov. Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných. Sušené slivky a jablká používali na prípravu polievok, sušené hrušky a čerešne na prípravu osviežujúcich nápojov. Ovocie tiež spracovali do kompótov, lekvárov či odšťavovali šťavy. Destilovaním si vyrábali pálenku.

Moderné metódy rozmnožovania ovocných rastlín

Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy s lepšími plodmi a ich semená vysievali. V minulosti bol výsev semien jediným spôsobom množenia. Neskôr sa objavili rýchlejšie metódy ako zakoreňovanie odrezkov či hrieženie. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania - vrúbľovanie, očkovanie. Ide o prenos vrubu (časť vetvy) alebo očká (púčik z vetvy) na inú rastlinu.

tags: #pestovanie #ovocia #na #slovensku