Kompletný sprievodca pestovaním a hnojením papriky: od výsadby po bohatú úrodu

Pestovanie papriky patrí medzi obľúbené činnosti záhradkárov po celom svete. Táto chutná a výživná zelenina je nenáročná na starostlivosť a prináša bohatú úrodu. Paprika je bohatá na vitamíny A a C, antioxidanty a má nízky obsah kalórií. Okrem toho dodáva jedlám jedinečnú chuť a farbu. Pestovanie papriky doma vám zabezpečí čerstvú a kvalitnú zeleninu priamo z vašej záhrady.

Charakteristika papriky

Paprika ročná (Capsicum annuum L.) patrí medzi najobľúbenejšie zeleniny v domácej záhrade. Je zdrojom vitamínov, antioxidantov a výraznej chuti. Okrem kulinárskeho využitia má paprika aj biologickú ochrannú funkciu, vďaka obsahu kapsaicínu pôsobí ako prirodzený repelent proti škodcom. Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Dorastá od 30 - 100 cm, výnimočne aj viac. A jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko alebo dlho kuzelovitého, po kvadratický alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti môžu byť plody červené, oranžové alebo žlté. Uplatnenie našla čerstvá v studenej kuchyni, v teplej kuchyni aj ako korenie od sladkej až po nesmierne pálivú korenie vďaka kapsaicínu.

Výber správnej odrody

Existuje mnoho odrôd papriky, z ktorých môžete vyberať. Vyberte si odrodu podľa svojich chuťových preferencií a pestovateľských podmienok.

Kapor: Ideálna na grilovanie a pečenie.
Bell: Veľké, sladké plody, vhodné do šalátov.
Chilli: Pálivé papriky, skvelé do omáčok a korenín.
Jalapeño: Stredne pálivé, vhodné na nakladanie.
PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
Paprika jabĺčková: Známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Výsev a predpestovanie sadeníc

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Paprika je výrazne teplomilná rastlina, ktorej semená klíčia pomaly. Z toho dôvodu sa odporúča predpestovanie už vo februári v interiéri alebo skleníku, čím získate náskok. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Papriku vysievame spravidla v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr - obzvlášť v chladnejších oblastiach). Je vhodné využiť substrát na výsev a množenie, pretože je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) sadeníc, ktoré nám vyrástli. Vysievať papriky môžeme do rôznych nádob na spôsob miniparenísk. K substrátu primiešame Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme. Jednotlivé semienka dávame väčšinou vedľa seba, tak aby rozostupy boli približne 0,5 až 3 cm. Odporúča sa ich potom zvlhčiť rozprašovačom a zakryť vrstvou zeminy asi 0,3 až 0,5 mm a opäť použiť rozprašovač na zvlhčenie. Ideálna teplota na klíčenie paprík je okolo 25 stupňov, ale stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby parenisko malo veko s otvormi.

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Zjazdené rastlinky potom pikírujeme napríklad do téglikov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm. A opäť do zeminy primiešame Hnojík pre výživu, ale aj imunitu prísady a ochranu pred chorobami či škodcami. Jedným z častých problémov pri pestovaní papriky zo semienok býva zaplesnutie zeminy, čo spôsobí, že sa pleseň následne prenesie aj na sadenice.

Výsadba papriky

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Do záhrady papriku vysádzajte až koncom apríla alebo v máji, keď už nehrozia prízemné mrazy a pôda je dostatočne prehriata (min. 15 °C).

Výber a príprava stanoviska

Na sadenie papriky vyberte slnečné miesto, kde slnko svieti aspoň 6 hodín denne a je chránené pred vetrom. Pôda by mala mať neutrálne až mierne kyslé pH. Okrem toho by mala byť výživná a priepustná, ideálne je obohatiť ju o kompost. Optimálna pôda je ľahšia, dobre priepustná hlinitá pôda. Ílovitá pôda síce dobre drží vlhkosť, ale nie je ideálna, jej ťažká štruktúra môže brániť koreňom v raste. Paprika rastie najlepšie v úrodnej, primerane priepustnej pôde. Preto ju vopred, na jeseň alebo skoro na jar, obohatíme odležaným hnojom, kompostom, prípadne iným organickým hnojivom. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Urobíme tak zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, dáme však pozor, aby sme príliš nezvýšili jej pH. Pôda pre pestovanie papriky má totiž ostať veľmi mierne kyslá a dolomit a vápno zvyšujú pH.

Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách (zemiaky, paradajky, baklažány) počas 3 - 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.

Sadenie priesad

Sadenice paprík vysádzajte po jednom v rozostupoch, ktoré sú uvedené na obale zo semienok. Priesady pred presádzaním postupne aklimatizujte, pretože papriky sú citlivé na chlad a prudké zmeny teplôt. Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm.

Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému. Následne prihrňte zeminu a pôdu jemne utlačte. Ja osobne do každej jamky ku korienkom sadeníc sypnem Hnojík. U Hnojíka nehrozí prehnojenie, spálenie koreňov, ale zaistí dostatočný prísun živín pre papriku. A pokiaľ mi ujde ruka a sypnem ho viac, rastlinkám to neublíži, ale bude ich o niečo dlhšie vyživovať. Po vysadení rastliny zalejeme prípravkami Trifender spolu s Chitopron5%, ktoré im pomôžu rýchlejšie sa zakoreniť na novom mieste.

Pôdu v okolí paprík pokryte mulčom. Obmedzíte tak rast buriny, a zároveň zamedzíte nadmernému vyparovaniu vlhkosti. Vrstva mulču taktiež chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou. Po výsadbe je skvelým pomocníkom mulčovanie vrstvou slamy, sena alebo pokosenej trávy. Pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, obmedzuje rast buriny a znižuje potrebu zálievky.

Vypestujte si zakaždým dokonalé papriky! 🌶

Starostlivosť o papriky

Zálievka

Papriky vyžadujú pravidelnú zálievku. Zabezpečte, aby pôda zostávala vlhká, ale nie premokrená. Nedostatok vody môže spôsobiť zníženie úrody a deformácie plodov. Papriky sú citlivé na vodný stress, nedostatok vody znižuje tvorbu kvetov a plodov, zatiaľ čo premokrenie spôsobuje hnilobu koreňov. Papriky potrebujú pomerne časté polievanie, no so zálievkou to príliš nepreháňajte. Inak by rastlina nebola nútená rásť do hĺbky a stala by sa náchylnou na hnilobu a hubovité ochorenia. Ideálna je hlboká zálievka asi 2 až 3-krát do týždňa, pokiaľ je sucho. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. každý druhý deň. V horúcich dňoch polievajte každý deň, inak postačí polievanie každý druhý deň.

Hnojenie

Paprika je plodina náročná na živiny. Použite hnojivo bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Hnojiť môžete 2-3 krát počas vegetačnej sezóny. Nepoužívame hnojivá s veľmi vysokým obsahom dusíka, pretože to spôsobuje, že rastliny vytvárajú veľa listov a málo plodov. V polovici vegetačného obdobia znova aplikujeme dolomit, vápno alebo sadru, aby sme zabezpečili dostatok vápnika v pôde.

Paprika dobre znáša aj častejšie hnojenie, ideálne dvakrát mesačne počas vegetačného obdobia, no frekvencia závisí aj od typu hnojiva. Minerálne hnojivá pôsobia rýchlejšie, zatiaľ čo organické (ako frass či vermikompost) sa rozkladajú postupne. Ak je pôda dostatočne výživná, paprike postačí úvodné vyhnojenie kompostom, ktoré je vhodné spraviť už pri príprave hriadky. V prípade potreby môžete rastliny prihnojiť aj počas sezóny, a to v čase, keď začnú kvitnúť a vytvárať plody. Použite prírodné hnojivá, ako napríklad kompost. Vyhnite sa syntetickým hnojivám, ktoré narúšajú pôdny život.

Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. Odporúčam prírodné hnojivo na papriky - ovčie. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Hnojík je jediné ekologické organické hnojivo, ktoré okrem živín poskytne paprikám prírodnú ochranu proti škodcom a plesniam. Výhodou použitia nášho hnojiva na papriku je okrem iného aj v tom, že posilňuje imunitu rastlín, a tak im pomáha zdolať choroby. Repelentný účinok Hnojíka zase pomáha paprike zbaviť škodcov vďaka Chitínu. Papriku môžete hnojiť všetkými bežnými spôsobmi. Na list, spoločne so zálievkou i zapracovaním hnojiva do pôdy.

Podpora rastlín a vylamovanie

Vyššie odrody papriky môžu potrebovať oporu. Použite drevené kolíky alebo špeciálne klietky pre zeleninu. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilní a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní paradajok, nie je potrebné. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Papriky sú pomerne odolná rastlina, no napriek tomu sa stáva, že ju napadnú choroby alebo škodcovia. Preto je dôležité rastlinky pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu chorôb čo najskôr zasiahnuť. Napadnuté rastliny ihneď odstráňte, aby sa choroba nešírila ďalej. Na ochranu využite prírodné ochranné prípravky alebo chemické postreky, v závislosti od toho, o aké ochorenie sa jedná. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Každých niekoľko týždňov počas sezóny aplikujeme prírodné prípravky Urtica plus alebo PlanTonic na posilnenie rastlín, podporu ich rastu a vybudovanie prirodzenej odolnosti proti napadnutiu škodcami a chorobami. Ako ochranu pred škodcami vysadíme v blízkosti bazalku, nechtík alebo kôpor, ktoré pôsobia ako prírodné repelenty.

Škodcovia papriky

Najčastejšími škodcami papriky sú vošky, roztoče, slimáci, molice, strapky a hraboše. Používajte prírodné insekticídy alebo mechanické ochranné prostriedky.

Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na rastliny aplikujeme preventívne každých 7 - 10 dní ekologický prípravok Urtica plus, PlanTonic alebo Azatin. Po zistení vošiek v uzatvorených pestovateľských priestoroch, čiže v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vypustíme ich prirodzeného predátora voškárika, ktorý sa dá kúpiť pod názvom APHIPAR. Dá sa skombinovať so 14-bodkovými lienkami predávanými pod názvom PROPYLEA, ktoré verne ostanú v našich skleníkoch a usilovne sa živia voškami.
Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. Keď sa objavia roztočce, čo najskôr objednáme tzv. dravého roztoča, ktorý sa dá kúpiť pod názvom SPICAL.
Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Choroby papriky

Okrem škodcov môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Na ceste za našou chutnou paprikou nás teda môže stretnúť niekoľko nepríjemností.

Múčnatka: Najbežnejšou chorobou paprík je múčnatka. Vyvíja sa na povrchu listov a výhonkov ako biely alebo svetlosivý povlak. Preventívne, čiže skôr ako sa choroba vyskytne, aplikujeme postrek amazoN, ktorý obsahuje v prírode sa vyskytujúce baktérie Bacillus mojavensis. Po postriekaní vytvoria na rastline ochranný biofilm, čím zabraňujú vstupu hubových chorôb. Ak už paprika je napadnutá múčnatkou, použijeme postrek prípravkami buď PowerOf-K spolu s Folicit, alebo PlanTonic či Urtika plus.
Hubové choroby na koreňoch: Papriky preventívne ošetrujeme prípravkami Trifender a Chitopron5%.
Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Zber a skladovanie

Papriky môžete zberať, keď dosiahnu požadovanú veľkosť a farbu. Väčšina odrôd dozrieva 60-90 dní po výseve. Pri zbere plodov sme opatrní, pretože vetvičky rastlín sa dajú ľahko zlomiť. Nožom alebo záhradníckymi nožnicami odrežeme či odstrihneme stopku tak, aby z nej kus na plode ostal. Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Papriky skladujte v chladnom a tmavom prostredí. Čerstvé plody vydržia v chladničke približne týždeň. Na dlhodobé skladovanie ich môžete mraziť alebo nakladať.

Pestovanie papriky v nádobách a skleníku

Pestovanie v kvetináčoch: Ak nemáte záhradu, papriku môžete úspešne pestovať aj v kvetináčoch na balkóne. Papriku, tak ako paradajky a niektoré ďalšie plodiny, môžeme pestovať aj v primerane veľkom kvetináči. A tak, ako každá zelenina, v kvetináči, kvetináči či inej nádobe, potrebuje takto pestovaná paprika častejšie hnojenie, než tá, ktorá je zasadená v záhone. Na také pestovanie papriky je ideálne použitie nášho hnojiva vo forme zálievky 2x mesačne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

tags: #pestovanie #papriky #a #hnojenie