Pestovanie paradajok: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Paradajky alebo rajčiny, patria medzi najviac pestované rastliny v našich záhradách. Či dávate prednosť veľkým mäsitým odrodám alebo drobným čerešňovým, ide o jednu z najobľúbenejších rastlín. K dispozícií máme obrovské množstvo druhov, a tak niet divu, že ich záhradkári po celom svete ročne vysadia viac ako 150 miliónov kusov. Paradajky sú obľúbenou teplomilnou zeleninou a jednou z najobľúbenejších plodín v záhradách na celom svete. Vďaka ich rozmanitosti chutí, tvarov a farieb si každý záhradkár môže nájsť tú správnu odrodu. Aj vy si ich môžete dopestovať vo vašej záhrade alebo na balkóne. Pestovanie paradajok môže byť zábavné a hravé. Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť. O to viac vás bude baviť, keď výsledkom budú plné košíky voňavých, domácich, čerstvých a výživných paradajok. Chutia lepšie ako čokoľvek, čo si môžete kúpiť v obchodoch. Aj keď so záhradkárčením nemáte väčšie skúsenosti, aj z vás sa môžu stať úplní profesionáli.

Výber odrody a semien

Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu. Semená si vyberáme podľa odrôd, o ktoré máme záujem, pričom si na balení všímame hlavne trvanlivosť. Je to dôležitý údaj, lebo čím sú semená staršie, tým majú horšiu klíčivosť a o to menej semien nám vyklíči.

Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

Kolíkové vs. kríčkové paradajky

Pri výbere spôsobu pestovania sa často stretávame s dvoma základnými typmi: kríčkové a kolíkové paradajky. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.

Pestovanie paradajok v záhrade ovplyvňuje aj ich vzrast. Buď sa rozhodnete pre kríčkovú alebo tyčovú verziu. Tie tyčové vám budú rásť bujne, najmä ich hlavné stonky, a potrebujú tyčovú drevenú alebo bambusovú oporu. Vysádzame ich do vzdialenosti 0,4 - 0,6 m od seba. Kríčkové paradajky majú hlavnú stonku krátku a je ukončená súkvetím. Tento stav podporuje rýchly rast bočných stoniek a nevyžadujú si oporu. Sú charakteristické krátkym vegetačným obdobím. Vysádzajte ich ako záhon v rozmere 0,5 x 0,6 metra.

U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“. Niektorí záhradkári však pestujú aj kríčkové paradajky pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú. Presvetlením sa zlepší zdravotný stav - vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby.

Príprava pôdy a výsadba

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Pri výsadbe na záhon opäť siahneme po balíčku so semiačkami, na ktorom by mal byť uvedený údaj o správnom spone. Spon je vzdialenosť, v akej rastliny od seba vysádzame. Opory musia byť dostatočne vysoké, aby sme ich počas vegetácie nemuseli vymieňať za dlhšie, čím by sme mohli poškodiť koreňovú sústavu rastlín.

S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Vysádzame ich do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy. Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Rastliny sadíme hlbšie, až po spodné listy, čím podporíme rast koreňov.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Priesady paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.

Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.

V prípade, že pri dome nemáte veľkú záhradu a chcete pestovať paradajky, môžete ich úspešne pestovať aj vo vyvýšených záhonoch, ktoré si zhotovíte zo starých dosiek alebo ich zakúpite na našich internetových stránkach. Pri zakladaní vyvýšeného záhona dbajte na výšku odrody paradajok: čím vyššia je rastlina, tým nižší by mal byť záhon. V opačnom prípade bude starostlivosť a zber náročný.

Extra tip: Vo vyvýšenom záhone môžete paradajky vysadiť o dva až tri týždne skôr ako v bežnom záhone. Teplota pôdy je tu totiž vyššia.

Starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litre vody každé 2,3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.

Paradajky potrebujú veľa vlahy. Potrebujú každodennú zálievku, najmä v lete. Rajčiny hnojte organickými, vo vode rozpustnými hnojivami. Ale iba do času, pokiaľ nenahodia prvé kvety.

Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.

Pôdu môžeme pripraviť už na jeseň, čiže zhruba pol roka dopredu. Rajčiny totiž milujú dobre vyhnojenú pôdu vrátane hnojenia maštaľným hnojom. Patria medzi rastliny takzvanej prvej trate. Ak nepoužívame hnoj, pôdu najneskôr na jar obohatíme vyzretým kompostom, prípadne kúpime maštaľný hnoj v granulách, čo je veľmi elegantná alternatíva vyrábaná zo skutočného hnoja.

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie.

Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Odstraňovanie bočných výhonkov a listov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Pri odrodách, ktoré rastú s oporou vyštipujeme výhonky v pazuchách listov, aby sa rastliny nevyčerpávali zbytočným rozrastaním. Pri vyštipovaní dávame pozor, aby sme neodstránili veľa listov.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pravidelne odstraňujte zálistky (bočné výhonky), ktoré zbytočne uberajú energiu. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Choroby a škodcovia

Paradajky patria medzi najviac pestované rastliny v našich záhradách. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Choroby

• Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
• Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

• Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznáte, sú totiž zelené.

Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Asi mesiac pred prvými mrazmi vytrháme korene rastlín, pooberáme z nich posledné plody, aj tie ktoré nedozreli. Nemusíme sa báť, že prídeme o svoju úrodu, ktorá na koreni nedozrela. Paradajky vložíme do 4 litrového pohára a necháme dozrieť na okne. Je dobré vložiť do pohára jablko.

Ostalo vám príliš veľa paradajok? Nevadí, môžeme ich úspešne uskladniť v suchej miestnosti pri teplote 13 °C. Keď klesne teplota pod 13 °C paradajky začnú strácať chuť. Ak je plodov naozaj veľa, môžeme ich konzervovať, zamraziť, vyrobiť si šťavu a zasterilizovať a neskôr počas zimy použiť v kuchyni namiesto pretlaku z obchodu.

Pestovanie paradajok na balkóne a v kvetináčoch

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh alebo juhovýchod.

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.

Aj menší balkón a terasa môže poslúžiť na pestovanie paradajok. Len si predstavte, ako krásne budú voňať a ešte lepšie chutiť v letnom šaláte! Vyjdete na balkón, odtrhnete si zopár červených guličiek a vaše chuťové bunky sa hneď prenesú do Toskánska, kde paradajky rastú takmer celý rok. Ak ste začiatočník a chcete sa naučiť pestovať paradajky v kvetináčoch alebo iných nádobách na balkóne, cherry paradajky sú tou správnou cestou. Paradajky čerešňového typu patria medzi najjednoduchšie pestovateľné druhy paradajok. Sú na to jasné dôvody: rýchlo rastú, skoro dozrievajú a sú nenáročné na starostlivosť. Žlté cherry paradajky sú zvyčajne prvé, ktoré prinesú úrodu na vašom balkóne.

Na dno nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Pri sadení paradajok do väčších kvetináčov k nim môžete pridať bazalku, papriku a špenát. Tieto rastliny poskytujú dostatočný tieň v spodnej časti, a tým zabraňujú rýchlemu odparovaniu vlhkosti.

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.

Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast.

Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.

Najchutnejšie odrody paradajok

Paradajky sú azda najpočetnejšou skupinou jedlých rastlín. Vyznať sa v spleti odrôd, chutí, tvarov a veľkostí znamená nechať sa vtiahnuť do dobrodružného farebného sveta. Šľachtitelia neotáľajú a z roka na rok prichádzajú na trh s novými odrodami.

Vysoké odrody

• Aruba F1: skoré, strapcové, indeterminantné paradajky, s hmotnosťou plodov 100-130 gramov, na jednom strapci tvorí 7-8 plodov. Plody majú vysoký obsah brixu a lykopénu. Koktejlové, kolíkové.
• JERGUS F1: poloraná beefsteaková tyčková paradajka s veľkými a mäsitými plodmi. Poskytuje rebrnaté, ploche guľovité plody s hmotnosťou 400 až 500 gramov.
• OR PERA D'ABRUZZO: vysoká odroda s kontinuálnym typom rastu, určená na pestovanie v pôde pri kolíkoch alebo pod krytmi.
• Start S F1: skorá kolíková odroda vysoko odolná voči popraskaniu. Odroda je vhodná pre pestovanie v skleníku aj v zeleninových záhonoch. Plodí okrúhle, červené paradajky "čerešňového" typu, ktoré sú veľmi sladké a vážia 16-20 g.
• Rote Murmel: obľúbenou ranou odrodou kolíkovej divokej paradajky. Paradajky sú drobné, v priemere dorastajú okolo 1 cm, pri včasnom výseve zberáme už začiatkom leta. Plody zberáme od konca júla do septembra.
• Datlo paradajky: Oranžové oválne paradajky milovali všetky deti pre ich farbu a výraznú sladkú hroznovú chuť. Datlo paradajky plodili najdlhšie zo všetkých, oberali sme ich ešte v novembri, aj keď kvalita tejto tyčkovej paradajky bola oveľa horšia ako v lete.
• Vejce ptáka ohniváka: Zo semien nám vyrástli žlté aj červené, chuťovo totožné tyčkové paradajky. Potešili veľkou výnosnosťou plodov výbornej kvality, nepraskali, nedeformovali sa.

Stredne vysoké odrody

• Toro F1 a Start S F1: stredne veľké plody.
• Torino F1: skoré odrody s veľkými plodmi (nepraskajú).
• San Marzano Gigante 3: oválne plody.
• Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1: poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce). Yellow Gazi Ribbet F1 má žlté plody.
• Ailsa Craig: Okrúhle plody majú červenú farbu a sú stredne veľké.

Kríčkové odrody (nízke)

• Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté): previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi. Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Minigold: skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi (žlté plody).
• Rubinek: skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi.
• Šejk, Orbit a Diana: veľmi skoré so stredne veľkými plodmi (Diana je odolná voči plesni).
• Valdo
• Tornádo F1: Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
• Tumbling Tom Yellow: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
• Mirado Red: Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
• Oxheart: Tzv.

Čerešňové paradajky: Sú malé, sladké a ideálne na priamu konzumáciu. Vhodné aj na pestovanie v nádobách.

Beefsteak paradajky: Veľké, mäsité plody s intenzívnou chuťou, ideálne na sendviče a hamburgery.

Paradajky na konzervovanie: Odrody s pevnejšou dužinou a menším obsahom vody, napr. San Marzano.

tags: #pestovanie #paradajky #tyckovej

Populárne príspevky:

• Romantický oddych v Chate Prvosienka
• Posielanie kvetov do zahraničia
• Liečivá sila aloe vera pre zdravie
• Všetko o púpave lekárskej
• Rozmnožovanie ozdobnice čínskej