Pestovanie paradajok na kovovej konštrukcii: Kompletný sprievodca

Paradajky sú obľúbené a všestranné zeleninové plody, ktoré sa dajú úspešne pestovať vo vašej záhrade. Chuť doma dopestovaných paradajok, výborne vyzretých a čerstvo odtrhnutých z vlastnej záhrady, sa s tými kupovanými nedá ani porovnať. Skvelý pocit, keď si zo záhrady alebo z balkóna môžete odtrhnúť chutnú paradajku a viete, že v nej nie je žiadna chémia! Ak však chceme mať bohatú a zdravú úrodu, potrebujeme poznať pár faktov. Paradajky bezpochyby patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu, ktorá nie je tak náročná na pestovanie. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý.

Výber správneho miesta a pôdy

Výber správneho miesta je kľúčový pre zdravý rast paradajok. Paradajky preferujú mierne kyslú pôdu s pH okolo 6.0-6.8. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

V máji zasadíme rajčiny do pôdy, na ktorej ležala pol roka slama. Uistite sa, že je slama na celej ploche záhonu. Skúšenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Odrody paradajok a ich charakteristika

Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

Príklady odrôd:

‘Valdo’
‘Tornádo F1’
Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
‘Tumbling Tom Yellow’ - Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
‘Mirado Red’ - Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
‘Oxheart’ - Tzv.

Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop.

Výsadba a starostlivosť

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate.

Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši.

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba čakať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Paradajky môžeme nazvať solárnou továrňou na výrobu cukru. Prvý mesiac rastu rastliny je všetok cukor, ktorý produkuje, nasmerovaný na rast listov. Počas tejto fázy sadenica rastie veľmi rýchlo. Vďaka listom je schopná vyprodukovať ešte viac cukru, ako je treba na rast zelenej časti. Vtedy začne vytvárať vedľajšie vetvy a kvety. Ak rastlinu v tomto období nepodporíme oporou, pod ťarchou listov a plodov „ľahne“ na zem. Keď sa hlavná stonka dostane do vodorovnej polohy, rastlina sa začne ešte výraznejšie vetviť. Nie je to však nič pozitívne, pretože budú pribúdať najmä listy, a nie plody, navyše do konca sezóny takto vznikne veľmi nevzhľadná, nepreniknuteľná a často aj chorobami napadnutá zelená spúšť.

Základom pekných a zdravých plodov je zdravý rast zelenej časti. V prvom rade podporme hlavnú stonku oporou. Aby mala dostatok výživy na tvorbu plodov, priebežne odstraňujme vedľajšie vetvičky, ktoré rastú v osách medzi hlavným kmeňom a listami a nemajú kvety. Riadne prestrihaná a oporou spevnená rastlina rajčiaka má všetky kvety i listy vystavené slnku. Po nasadení kvetov rastlina nasmeruje väčšinu vyrobeného cukru na rast plodov. Výsledkom sú veľké plody, ktoré stabilne produkuje až do prvých mrazov.

Naopak, neprestrihanej rastline zostáva veľo častí ukrytých v tieni. Ak ponecháme viac stoniek, rastlina použije časť drahocenného cukru namiesto plodov do rastu vedľajších stoniek. Vo všeobecnosti platí, že viac stoniek znamená aj menšie plody. Snahou každého pestovateľa paradajok je maximalizovať účinnosť fotosyntézy a minimalizovať riziko ochorení rastliny. Najlepšie to dosiahneme vtedy, ak má každý list dostatok priestoru a nedotýka sa zeme. Keď rastlina rajčiaka leží na zemi alebo keď je extrémne hustá, výrazne sa znižuje tvorba cukru. To stále nie je všetko. Prestrihávanie umožňuje rastline rýchlejšie vyschnúť - po daždi alebo po polievaní. Tým pádom majú bakteriálne a hubové patogény menšie možnosti šírenia.

Kolíkové rajčiny zbavujte bočných výhonkov. Keď sa objavia prvé plody, odstráňte tesne nad nimi a aj pod nimi listy, zlepšíte prísun svetla a urýchlite dozrievanie. Na vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Zalamovanie rajčín je jednoduché. Stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, rajčiak by sa rozkonáril. Takéto paradajky trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vo vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín. Celková úroda by bola minimálna.

Pri výsadbe sadeniciam odstránime spodné listy, pripravíme v pôde ryhu a sadenicu položíme. Zahrnieme pôdou. Vršok rastliny opatrne ohneme a priviažeme ku kolíku. Výsledky: Zo stonky v pôde porastú korene, čím dosiahneme väčší koreňový systém. Vďaka tomu sú listy krásne vyfarbené a aj úroda je veľmi dobrá.

Keď vysadené rastliny dosiahnu približne 40 cm, odstránime najnižšie položené listy. Okolo stonky obtočíme aspoň v dvoch vrstvách mierne navlhčený pás kartónu a upevníme napríklad drôtom. Výsledky: Rastliny rýchlejšie rastú a v porovnaní s ostatnými metódami sú už v júni najväčšie.

Rastlinu vysadíme medzi dve opory. Najskôr priviažeme hlavný výhon, potom k druhému kolíku priviažeme prvý rastúci zálistok. Ostatné zálistky, ktoré sa vytvárajú, priebežne odstraňujeme. Výsledky: Možno očakávať vysokú úrodu, výrazne viac plodov, ako keď pestujeme iba jednu stonku. Jednotlivé plody sú však menšie.

Metóda: Ide o bežný spôsob pestovania kolíkových odrôd. Výsledky: V porovnaní s ostatnými metódami možno očakávať menej plodov, zato sú jednotlivé plody väčšie.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Zavlažovanie a hnojenie

Pravidelnosť: Zavlažujte paradajky pravidelne, aby ste udržali pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Počítajte s tým, že rajčiny potrebujú dostatok vlahy. Platí to pre porasty rastúce vo voľnej pôde aj v kvetináčoch. Keď je slnečnejšie, treba polievať aj 2x denne, zvyčajne však stačí zhruba raz za 3 dni.

Paradajky si vyžadujú výdatnú zálievku. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Typ hnojiva: Používajte organické hnojivá, ako sú kompost alebo hnoj, alebo komerčné hnojivá so správnym pomerom živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Paradajky potrebujú počas pestovania dostatok živín. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy. Paradajky často trpia nedostatkom železa, v dôsledku absencie ktorého dochádza k chloróze - blednutiu / žltnutiu listov rastlín pestovaných na vápnitých pôdach. V takomto prípade odporúčame siahnuť po železitom hnojive Kapka.

Princíp zavlažovacieho hniezda nám ponúka spôsob, ktorým dokážeme pestovať rajčiny, aby sme im zabezpečili stabilnú oporu, ideálne rastové podmienky a závlahový systém. K vyhotoveniu zavlažovača pre paradajky nám postačí staré 15 - 25 litrové vedro napríklad z farby, prachu na pranie a podobne). Ako opora pre rastliny slúži zvárané pletivo s veľkými okami (pozinkované, pogumované či farbené), ktoré môže byť vysoké až dva metre. Tajomstvom nášho úspechu bude tiež zálievka, ktorá sa veľmi podobá takzvanému kompostovému čaju. Kompostový čaj je extraktom toho najlepšieho, čo sa dá získať z kvalitného kompostu. Je to práve tekutá forma, ktorá rozširuje možnosti hnojenia na novú úroveň - aplikovateľnú ako zálievku ku koreňom.

Podľa potreby a našich možností (veľkosti záhonu, na ktorom chceme pestovať) si pripravíme plastové vedierka. Nemusia mať kryt, ani rúčku na prenášanie. Rovnako tak si pripravíme zvárané pletivo. Jeho rozmer si určíme podľa priemeru hniezda. Ak má napríklad vedro priemer 30 cm, musíme rátať s tým, že medzi jeho stenou a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera a tak priemer hniezda bude 70 cm. Na záhone vykopeme kruh s priemerom väčším, ako je dno vedra a s hĺbkou približne 10 centimetrov. Prakticky ihneď môžeme okolo vedra zasadiť priesady paradajok. Množstvo zvolíme podľa potreby a odrody. Okolo vedra umiestnime kôš z pletiva. Ako sme spomínali, medzi stenou vedra a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera. Najprv nalejeme do vedra cca 7 litrov vody a počkáme, kým cez navŕtané dierky nevsiakne do okolitej pôdy, resp. ku koreňom priesad. Potom zoberieme za lopatu kompostu a nasypeme ho do vedra. Zalejeme vodou takmer doplna. Ako často budeme musieť dopĺňať vodu vo vedre uvidíme po pár dňoch. Podstatné je, že závlaha pôjde priamo ku koreňom rastlín a nie na ich listy, čo sa pri pestovaní paradajok neodporúča. Budete veľmi milo prekvapení výnosmi paradajok, ktoré ste si takýmto spôsobom dopestovali.

Ku každej rastline vyrobíme treláž - asi 30-40 cm trubku, cez ktorú budete vlievať vodu a hnojivo. Selektívnym zavlažovaním predídete množeniu buriny mimo rastu paradajok (mimo zdroja vody).

Ochrana pred chorobami a škodcami

Mnohé ochorenia preferujú vlhkosť a chlad. Ak budete polievať iba ku koreňom rastlín, obmedzíte potenciálny výskyt hubových chorôb. Prestrihávanie umožňuje rastline rýchlejšie vyschnúť - po daždi alebo po polievaní. Tým pádom majú bakteriálne a hubové patogény menšie možnosti šírenia.

Častým problémom v lete v rámci zeleniny je stáčanie lístkov na zelenine, ktorá sa pestuje v sklenníkoch a fóliovníkoch. Dôvodom je nedostatok vody. Nestačí, že pravidelne niekoľkokrát denne zavlažujete, radšej zalejte viac vody, pretože v dôsledku nedostatku vody rastlina nedokáže prijať niektoré prvky z pôdy ako napr. vápnik. Chýbajúci vápnik môžeme vidieť na skrútených lístkoch, prípadne na škvrnách, ktorý vyzerá ako hubový povlak. Mnohí záhradkári sa to snažia riešiť fungicídmi, hľadajú škodcu, pričom pomoc je jednoduchá.

Najčastejšie choroby paradajok:

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia paradajok:

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Permakultúra je dobrým spôsobom, ako minimalizovať množstvo buriny, avšak pýr, pupenec, bodliak, púpava a ďalší plevel môžu preraziť aj cez vrstvu slamy. V takomto prípade odporúčame neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom - Kyleo. Skvele pôsobí na jednoročné trváce buriny ako napr. pupenec, pýr, púpava, bodliak atď. Ďalším kvalitným výrobkom je Agil 100 EC. Jedná sa o selektívny herbicídny prípravok na ničenie trávovitých burín ako pýr.

Zber úrody

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Neobťažujte sa pestovať paradajky iným spôsobom! Tento mriežkový systém je NAJLEPŠÍ a NAJLACNEJŠÍ.

tags: #pestovanie #paradajok #na #kovovej #konstrukcii