Komplexný sprievodca pestovaním paradajok a paprík vo fóliovníku
Pestovanie zeleniny vo fóliovníku je pre záhradkárov čoraz obľúbenejšie. Fóliovník je praktický prístrešok, ktorý poskytuje väčšiu kontrolu nad teplotou a klímou, čím umožňuje pestovanie plodín aj mimo bežnej záhradkárskej sezóny. Vďaka kontrolovaným podmienkam v ňom môžete pestovať plodiny, ktoré by vonku nemali šancu prežiť. Rýchlenie vo fóliovníkoch je z ekonomického hľadiska pre pestovateľov pri dnešných cenových reláciách veľmi výhodné. Tento sprievodca vám pomôže efektívne využiť potenciál fóliovníka pre pestovanie paradajok a paprík.
Prečo pestovať vo fóliovníku?
Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. V prostredí, kde máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, môžete s úspechom dopestovať aj vysoko výnosné odrody. Jeho decentná konštrukcia umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu. Je odolný voči rôznym poveternostným podmienkam, čo je pre rastliny veľmi dôležité.
Fóliovníky ponúkajú svojou pevnou konštrukciou rôzne možnosti na pestovanie vašej obľúbenej zeleniny a ovocia. Medzi rastliny, ktorým sa vo fóliovníku obzvlášť darí, patria napríklad rôzne druhy paradajok - cherry, tyčkové aj kríčkové. Zeleninová paprika je tiež veľmi vhodnou zeleninou na rýchlenie vo fóliovníkoch. Fóliovník vám môže zabezpečiť aj slušnú úrodu šalátových uhoriek, jahôd, reďkoviek, šalátu a špenátu.
Príprava pôdy a fóliovníka
Príprava pôdy
Prípravu pôdy vo fóliovníku na sezónu treba ideálne začať riešiť ešte počas jesene, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Organické hnojivo, vyzretý maštaľný hnoj v dávke asi 500 kg zo 100 m² pôde dodá potrebné živiny. Ak je dostatok maštaľného hnoja, môžu sa použiť aj vyššie dávky, no potom nesmieme zabúdať na zvýšené hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami. Vysoké dávky maštaľného hnoja pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov a oneskorujú kvitnutie, tvorbu a dozrievanie plodov.
Pred sadením prvých rastlín je vhodné pôdu poriadne prekypriť. Uľahčíte tak rastlinám proces zakorenenia. Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byť ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá.
Dezinfekcia a hnojenie
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy vo fóliovníku. Dobrý dezinfekčný účinok má dusíkaté vápno, ktoré by sa malo používať na jeseň v období prípravy pôdy na jarné pestovanie. Poprášte ním všetku pôdu vo fóliovníku, následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Priemyselné hnojivá bez vyššieho obsahu balastných látok sú odporúčané. Z dusíkatých hnojív je vhodný síran amónny, liadky a močovina.
Pri jesennej, resp. jarnej príprave pôdy používame plnú dávku draselného a fosforečného hnojiva a asi 2/3 až 3/4 dávky dusíkatých hnojív. Pri použití hnojiva DAM, ktoré obsahuje dusičnanový, amoniakálny i močovinový dusík, môžeme dodať plnú dávku pred vysadením. Z viaczložkových hnojív môžeme s úspechom použiť Cererit, prípadne hnojivá typu NPK.
Počas vegetácie môžeme porast prihnojovať liadkami. Vhodná je tiež močovina (0,75 % roztok) alebo DAM (asi 1,6 % roztok). Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, pretože kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry. Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy, ako je Harmavit, Vegaflor, Wuxal, Actigil a iné.
Príprava pôdy na výsadbu
Pestovanie paprík vo fóliovníku
Výber kultivaru a termín výsadby
Pre rýchlenie vo fóliovníkoch sa najlepšie osvedčil kultivar ,PCR', ktorý úrodnosťou a skorosťou predstihuje aj zahraničné kultivary. Poskytuje vysoké úrody svetlozelených chutných plodov a dobre znáša teplotné výkyvy. Papriky sú teplomilné rastliny, ktoré si v klasickej záhrade vyžadujú dlhú sezónu. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú vo fóliovníku, vo voľnej pôde, a rastúci záujem je aj o črepníkové papriky.
Termín vysadzovania závisí od možnosti vyhrievania fóliovníkov. V nevyhrievaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla, vo vykurovaných asi o mesiac skôr. Mladé priesady paprík sú náročné na svetlo, teplo a vlahu. Počkajte až do druhej polovice mája, prípadne aj neskôr, ak je počasie vrtkavé a chladné. Oneskorené vysádzanie vedie k znižovaniu úrod.
Priesady a spony
Na rýchlenie používame priesady predpestované v zakoreňovačoch alebo v balíčkoch, ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky. Pre studené rýchlenie (bez vyhrievania) stačí siať v prvej polovici februára. Na urovnanej pôde vynecháme manipulačné cesty a vyznačíme spony, do ktorých budeme sadiť.
Veľkosť sponu volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín. Prihliadneme aj na to, či sa bude vysadzovať a zberať len ručne, alebo s využitím mechanizačných prostriedkov. V prvom prípade zabezpečujú vysoké úrody užší spon a to 0,40 x 0,25 m po jednej rastline. Ak použijeme vysadzovač, volíme vzdialenosť riadkov 0,50 m a v riadkoch 0,25 m po jednej rastline, resp. 0,30 m po dvoch rastlinách. Riadky orientujeme v smere dĺžky fóliovníkov, čo býva spravidla v smere sever - juh. Priesady sadíme tak, aby bol povrch zakoreňovačov asi 20 mm pod povrchom pôdy, takmer až po prvé pravé listy.
Zavlažovanie a teplota
Po vysadení rastliny dobre zavlažíme vlažnou vodou, ktorá má byť aspoň taká teplá, aká je teplota vzduchu vo fóliovníku. Neskôr môžeme zavlažovať aj vodou z vodovodu. Papriky si potrpia na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Pri dostatočnej vlhkosti a teplote vzduchu i pôdy sa paprika pomerne rýchle zakoreňuje a začína intenzívne rásť, čo poznáme podľa vytvárania nových listov a rozkonárenia stonky. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno.
Nedostatok vlahy spomaľuje rast rastlín a znižuje rodivosť. Prejavuje sa postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov. Snažíme sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 až 70 %. Dodržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu zabezpečuje dobré opelenie kvetov a dobrú násadu plodov.
Papriku zavlažujeme približne raz za 10 až 12 dní podľa obsahu pôdnej vlahy v oblasti koreňovej sústavy rastlín a to menšie rastliny do hĺbky 0,30 m. Na hlinitých pôdach zodpovedajú tieto hĺbky navlaženia závlahovým dávkam 20 až 30 mm. Za chladného a zamračeného počasia zavlažovanie obmedzujeme.
Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké, ako optimálne teploty pri pestovaní priesad, t. j. v podmračný deň asi 22 °C, v slnečný do 29 °C, v noci 15 až 22 °C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8 °C prestáva rásť úplne. Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty. Pri teplotách nad 36 až 38 °C paprika tiež zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov. Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Mierny pohyb vzduchu pôsobí na rastliny priaznivo. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10°C.
Pestovanie v monokultúre a predplodiny
V praxi nastáva zvyčajne už v treťom roku monokultúrneho pestovania znižovanie úrod. Toto znižovanie úrod možno zmierniť každoročným hnojením vysokými dávkami maštaľného hnoja, odstraňovaním rastlín papriky po poslednom zbere (nezapracovať ich do pôdy), používaním bezbalastných priemyselných hnojív a hnojív obsahujúcich mikroelementy, občasným zaraďovaním predplodín do osevného sledu (cibuľa zelenačka, reďkovka) a vo fóliovníkoch pokrytých trvanlivou fóliou aj výdatným zavlažením po odstránení rastlinných zvyškov dávkou aspoň 50 až 100 mm.
Zeleninová paprika na predplodinu nie je náročná. Ako hlavná plodina (ktorá umožňuje využiť fóliovníky cez celé letné obdobie) sa môže pestovať po hociktorej zelenine, ak nehrozí nebezpečenstvo prenosu viróz. Ak pestujeme pred zeleninovou paprikou v tom istom roku v osevnom slede predplodinu, musíme zavčasu uvoľniť pôdu. V nevykurovaných fóliovníkoch je to do začiatku apríla a najneskoršie do polovice apríla, aby sa mohlo zavčasu vysádzať.
Pestovanie paradajok vo fóliovníku
Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny, ktoré sa vo fóliovníku pestujú. Vďaka vyšším teplotám a ochrane pred dažďom a vetrom môžete očakávať bohatú úrodu. Paradajky vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere. Paradajky potrebujú vzdušnosť, ktorá taktiež pomáha aj opeľovaniu. Pestovanie paradajok v skleníku je časté najmä vďaka rýchlemu rastu sadeníc.
Základným pravidlom je sadiť ich počas obdobia, kedy sa teploty trvalo držia nad 0°C. V menšom fóliovníku sa dobre darí kríčkovým a cherry odrodám. Naopak tyčkové paradajky si žiadajú viac priestoru. Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín vo fóliovníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní.
Spoločné pestovanie paradajok a paprík
Pokiaľ sa rozhodnete v rovnakom období pestovať aj papriky a šalátové uhorky, odporúčame vám nevysádzať ich v blízkosti paradajok, keďže sa neznesú. Uhorky si vyžadujú omnoho viac vlhkosti vzduchu ako paradajky alebo paprika. Veľký fóliovník vám umožní rastliny s odlišnými nárokmi vhodne umiestniť: papriku k dverám a uhorky na konci. Ak však máte malý priestor, nesnažte sa naň príliš nahustiť mnoho druhov zeleniny, inak sa kvalitnej úrody nedočkáte.
Zavlažovanie a hnojenie paradajok a paprík
Pôdu vo fóliovníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zbierať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na fóliovník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín.
Papriky potrebujú veľa vody a teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast. Pri nedostatku vlahy rastliny spomaľujú rast a znižujú rodivosť. Nedostatok vody sa prejavuje postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov.
Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dajte zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Substrát by mal byť klasický záhradný, premiešaný s menším množstvom kompostu.
Príprava pôdy na výsadbu
Hnojenie počas vegetácie
Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov.
Priebeh pestovania a zber
Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave. Medziplodiny pri rýchlení papriky nepoužívame. Plody zberáme raz za týždeň, čím podporujeme aj nasadzovanie a vývin ďalších plodov. Plody z rastlín vysadených v polovici apríla začíname aj bez umelého vyhrievania fóliovníkov zberať koncom mája až začiatkom júna, čím sa zber poľných porastov aj pri použití priesad rozsadených do zakoreňovačov predstihne o 5 až 6 týždňov. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta a potom porasty zrušiť. Rýchlenie papriky vo fóliovníkoch významne prispieva k zlepšeniu zásobovania čerstvou zeleninou a tým aj vitamínom C v období jeho nedostatku.
Bežné problémy a ich riešenia
Opadávanie plodov paprík
Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky vo fóliovníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nielen papriku. Problémom môže byť aj celková nízka teplota, keďže paprika znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má rastlina nasadených veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.
Praskanie plodov a zavinovanie listov paradajok
Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií, hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním. Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou vo fóliovníku.
Choroby a škodcovia
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika).
Prostredie fóliovníka podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo vo fóliovníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Ak je vo fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota.
Udržba a starostlivosť o fóliovník
Aby vám fóliovník spoľahlivo slúžil, je nutné sa oň starať. Ak fóliovník aj napriek odporúčaniam necháte stáť, keď napadne sneh, odstráňte ho z fólie, aby pod váhou snehu a ľadu nedošlo k zdeformovaniu konštrukcie. V poriadnych mrazoch dbajte na to, aby ste plachty fóliovníka čo najviac povolili. Pevná a odolná fólia na fóliovník v prevedení plachta skladaná s UV ochranou je dôležitá.
Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania fóliovníka. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie fóliovníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory. Vetranie je dôležité najmä počas veľkých horúčav. Vetrať môžete fóliovníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Korene zo susedných stromov môžu napadnúť vaše rastliny z podzemia, „ukradnúť“ živiny a vlhkosť, ktorá je určená pre vaše rastliny vo fóliovníku. Po celý rok môže tiež sypať listy alebo konáre. Tienidlá môžu byť aj stálou prekážkou pri získavaní svetla. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do fóliovníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.
tags: #pestovanie #paradajok #papriky #vo #foliovniku