Veľkopestovanie paradajok: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť. Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

Druhy a odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

Tyčkové odrody

Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy.

• Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Tornádo F1 - Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.

Kríčkové odrody

Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory.

• Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
• Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).

Cherry odrody

Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

• Miniboy
• Rotkäppchen
• Bajaja
• Tumbling Tom Yellow - Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
• Mirado Red - Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.

Predpestovanie paradajok zo semien

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné.

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Pestovanie paradajok zo semienok síce nie je tá najjednoduchšia záhradkárska výzva, ale s pár tipmi to určite zvládnete. Ak by ste aj spravili chyby pri predpestovaní alebo to nepreháňali s polievaním a hnojením, v mnohých prípadoch sa vaše rastlinky ešte dajú zachrániť. A ak nie, jednoducho to skúsite znova v ďalšej sezóne!

Krok 1: Výsev

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Semienka zasejte do misiek na výsev alebo do samostatných črepníkov so 4 až 5 cm substrátu na výsev. Každé semienko dostane vlastnú 1 cm hlbokú jamku, ktorú následne zasypete zeminou. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet.

Krok 2: Pikírovanie

Približne tri týždne po výseve majú sadenice vyvinuté prvé lístky. Vtedy ich môžete pikírovať. Pritom od seba oddelíte jednotlivé rastliny a zasadíte ich do samostatných črepníkov. Na uvoľnenie jemných korienkov použite pikírovací kolík. V krajnom prípade postačí aj špajdľa.

Krok 3: Vysádzanie

Tri až štyri týždne po pikírovaní môžete paradajky vysadiť do záhona. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu a pomocou lopatky alebo záhradnej lopatky vyhĺbte jamky na sadenie. Opatrne vyberte sadenicu paradajky z črepníka a vložte ju do jamky. Pôdu dobre utlačte a rastlinu zalejte. Nakoniec namontujte oporu na popínavé rastliny.

Vrúbľované sadenice paradajok

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši.

Dvojité pestovanie paradajok pre zdvojenú úrodu

Záhradkári po celom svete neustále hľadajú spôsoby, ako zvýšiť efektivitu svojich záhonov, no len málokto pozná techniku, ktorá mení samotnú biológiu rastliny. Existuje postup, vďaka ktorému dvojité pestovanie paradajok premení vašu bežnú sadenicu na nezastaviteľný zdroj plodov s extrémnou silou a odolnosťou. Mnohí z vás vložia do zeme krásne zelené sadenice, no v polovici leta rastlina začne spomaľovať svoj rast a plody sú menšie, než ste čakali. Problémom býva obmedzená kapacita jediného koreňového systému, ktorý jednoducho nestíha vyživovať masívnu nadzemnú časť v období horúčav. Oslabená paradajka sa potom stáva ľahkým terčom pre plesne, vírusy a útoky škodcov, ktorí vycítia biologický deficit.

Dvojité pestovanie paradajok rieši tento problém priamo pri základoch tým, že rastline daruje dvojnásobné množstvo sacích koreňových vláskov. Predstavte si to ako motor s turbom, ktorý dodáva palivo do systému oveľa vyšším tlakom a konštantne počas celého dňa. Táto technika je ideálna pre majiteľov malých záhradiek, kde sa počíta každý štvorcový meter využitej plochy pre maximálny úžitok. Namiesto dvoch samostatných slabších rastlín vytvoríte jednu dominantnú entitu, ktorá dominuje priestoru a prináša ohromujúce množstvo kvalitných plodov.

Príprava na biologický experiment: Čo budete potrebovať?

Skôr než sa pustíte do samotného spájania rastlín, musíte si pripraviť kvalitný základný materiál a správne nástroje pre tento delikátny úkon. Budete potrebovať dve sadenice paradajok rovnakej odrody, ktoré majú približne rovnakú hrúbku stonky a sú v podobnom štádiu vývoja. Kľúčovým nástrojom je úplne nová, sterilná žiletka alebo veľmi ostrý štepársky skalpel, aby ste nespôsobili rastline zbytočné tkanivové traumy. Pripravte si tiež kúsok potravinovej fólie alebo špeciálnu pásku na štepenie, ktorá udrží rezné plochy v dokonalom kontakte počas zrastania. Dvojité pestovanie paradajok začína už pri výseve, kedy sadíme dve semená do jedného kvetináča vo vzdialenosti približne dva centimetre od seba. Takto pripravené rastliny rastú od začiatku spolu a ich stonky sú flexibilné, čo uľahčuje následnú manipuláciu pri spájaní. Pred samotným zákrokom sa odporúča rastliny aspoň dva dni dopredu nepolievať, aby boli ich pletivá o niečo ohybnejšie a menej krehké. Príliš vysoký turgor v stonkách by mohol spôsobiť ich náhodné zlomenie pri pokuse o ich vzájomné priblíženie a fixáciu. Pracujte v čistom prostredí a ruky si vydezinfikujte alkoholom, aby ste do otvorených rán rastlín nezaniesli patogénne baktérie alebo plesne. Čistota je v tomto procese polovicou úspechu, pretože infekcia v mieste zrastu by znamenala okamžitú smrť oboch mladých rastliniek.

Metóda č. 1: Jednoduché odstránenie pokožky a spájanie

Tento spôsob je najvhodnejší pre začiatočníkov, ktorí s technikou dvojitého pestovania paradajok ešte len začínajú a chcú minimalizovať riziko chyby. Vyberte si na oboch stonkách miesto vo výške asi desať centimetrov nad úrovňou substrátu, kde sa stonky k sebe najbližšie. Žiletkou jemne oškrabte vrchnú zelenú vrstvu stonky na oboch rastlinách v dĺžke približne dva až tri centimetre tak, aby sa miesta pri spojení prekrývali. Musíte sa dostať k svetlejšej vrstve zvanej kambium, ktorá je zodpovedná za delenie buniek a následné zrastanie tkanív. Oškrabané miesta priložte k sebe a jemne ich k sebe pritlačte, aby medzi nimi nezostal žiadny vzduch ani nečistoty z okolia. Teraz prichádza na rad fixácia, ktorú vykonáte pevným ovinutím miesta spoja potravinovou fóliou alebo mäkkým lykom pre záhradkárov. Ovinutie nesmie byť príliš tesné, aby nezaškrtilo prúdenie štiav, ale dostatočne pevné na to, aby sa stonky voči sebe nepohli. Po zafixovaní stoniek je dobré kvetináč umiestniť do mierneho tieňa na tri až štyri dni, kým sa nespustí regeneračný proces v pletivách. Sledujte rastliny pozorne každý deň a ak uvidíte, že obe horné časti sú stále svieže, proces zrastania prebieha podľa vašich najlepších predstáv. Zvyčajne trvá dva týždne, kým sa vytvorí dostatočne pevný kalus, ktorý definitívne spojí oba koreňové systémy do jedného celku.

Metóda č. 2: Jazykovitý rez pre pokročilých majstrov

Ak si trúfate na náročnejšiu prácu, jazykovitý rez zabezpečí oveľa pevnejšie mechanické spojenie a rýchlejší tok živín v novovzniknutej rastline. Pri tejto technike robíte na jednej stonke rez smerom nadol a na druhej stonke rez smerom nahor v rovnakej výške. Hĺbka rezu by mala zasahovať približne do polovice hrúbky stonky, pričom dĺžka rezu by mala byť okolo jedného až dvoch centimetrov na každú stranu. Vytvorené „jazyky“ do seba opatrne zasuňte tak, aby pletivá do seba zapadli ako diely skladačky v rukách odborníka. Tento mechanický zámok zabezpečuje stabilitu ešte pred samotným obalením a zväčšuje plochu, kde môže kambium oboch rastlín začať spolupracovať. Dvojité pestovanie paradajok pomocou jazykovitého rezu prináša najlepšie výsledky pri odrodách s mohutným vzrastom, ktoré vyžadujú veľa podpory. Rastliny ošetrené týmto spôsobom sú menej náchylné na rozpojenie pri silnom vetre, pretože fyzické spojenie je integrované hlboko do vnútra stoniek. Po úspešnom zrastení sa celá zóna zahojí do hrubého a pevného uzla, ktorý sa stane najsilnejšou časťou rastliny. Tento uzol bude fungovať ako diaľnica pre vodu a minerály prúdiace z oboch koreňových systémov súčasne do nadzemnej časti vašej novej superrastliny.

Finálny krok: Odstránenie slabšieho výhonku pred výsadbou

Keď uplynú dva týždne a ste si istí, že spojenie je pevné a rastliny pokračujú v zdravom raste, musíte sa rozhodnúť pre jednu dominantnú korunu. Vyberte tú rastlinu, ktorá vyzerá vitálnejšie, má hrubšiu hornú časť stonky a bohatšie olistenie s tmavozelenou farbou. Slabšiu hornú časť nad miestom zrastu opatrne odrežte čistými nožnicami alebo ju jednoducho zaštipnite prstami tesne nad vytvoreným spojom oboch stoniek. Týmto úkonom prinútite rastlinu, aby všetku energiu z oboch koreňových systémov sústredila do jediného zostávajúceho rastového vrcholu. Miesto rezu môžete ošetriť trochou mletého čierneho uhlia alebo špeciálnym balzamom na rany, aby ste predišli vniknutiu infekcie do oslabeného pletiva. Vaša nová rastlina teraz disponuje dvojnásobnou silou koreňov, ktoré obsluhujú len jednu nadzemnú časť, čo je kľúč k úspechu. Dvojité pestovanie paradajok touto metódou vytvára rastlinu, ktorá je schopná znášať extrémne zaťaženie plodmi bez toho, aby javila známky podvýživy alebo vädnutia. Uvidíte, že stonka pod zostávajúcim výhonkom začne v mieste spojenia dramaticky hrubnúť a získavať na robustnosti. Silná a kompaktná rastlina so stabilným základom je zárukou, že prežije aj búrky a prudké zmeny letného počasia.

Výsadba paradajok do záhona alebo kvetináča

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C, pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast, rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C.

Výber miesta a príprava pôdy

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Paradajky by mali byť vysadené na mieste, kde budú mať aspoň 6 hodín slnečného svetla denne. Čím viac slnka, tým lepšie. Chráňte rastliny pred prílišným dažďom alebo vetrom. Prípadne im postavte prístrešok. Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pred výsadbou paradajok by ste mali pripraviť pôdu pomocou organických hnojív alebo kompostu. Dbajte na pôdu obzvlášť bohatú na živiny. Špeciálna zemina pre paradajky je najvhodnejšia.

Dôležité upozornenie: Rajčiaky nepestujte na rovnakom mieste, ako po minulé roky. Vyberte im nové umiestnenie. Dôvod je jednoduchý. Paradajky sú jedným z najnáchylnejších druhov zeleniny na choroby prenášané pôdou. Opakovaným vysádzaním paradajok do rovnakého pôdneho priestoru uľahčíte ich napadnutie plesňou a inými chorobami. Tie v pôde pretrvajú aj 5 rokov, takže každý jeden rok meňte miesto, na ktoré rajčiaky vysadíte - okamžite minimalizujete možnosť výskytu plesní a chorôb. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Výsadba do záhona

Vysádzajte ich do širšieho sponu. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba. Kolíkové asi na vzdialenosť 60 cm, kríčkové a nízke môžu byť bližšie, asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Konkrétne tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Vytvorí sa tak bohatší koreňový systém. Ak pestujete kolíkové rajčiaky, ktoré môžu dorásť až do niekoľkometrovej výšky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu a priviažte ju, aby sa nezlomila. Pred vysadením priesad nalejte do každej jamy toľko vody, aby v nej ostala stáť. Až potom do nej vložte rastlinu a prihrňte.

Pestovanie v kvetináčoch a na balkóne

Paradajkám sa darí nielen v záhone, ale bez problémov aj v kvetináčoch a nádobách. Preto môžete začať s ich pestovaním rovnako dobre v záhrade, ako aj na balkóne, terase alebo dokonca v byte. Ak chcete pestovať väčšie rastliny paradajok v kvetináči, doprajte každej rastline objem aspoň 20 l. Menším odrodám určeným do bytu postačí aj objem približne 10 l na rastlinu. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh alebo juhozápad.

Starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú dostatok vody, aby mohli dobre rásť. Voda by sa mala aplikovať pravidelne, aby sa zabránilo vysychaniu rastlín. Počas prvých dvoch týždňov po vysadení by ste mali paradajky polievať denne aspoň pol litrom vody. Neskôr potrebujú vodu vtedy, keď má rastlina ráno zvädnuté listy. Dôležité je nepolievať zhora. Takto sa vyhneš hubovým ochoreniam. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Hnojenie

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Bez ohľadu na to, aká silná je pôda na začiatku vegetačného obdobia, paradajky z nej dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny. Preto potrebujú počas celého rastu a plodenia podporu zvonku. Aby paradajky dostali potrebné živiny, musíte ich hnojiť každých 14 dní. Ako hnojivo je vhodný kompost, hnojivo na paradajky alebo žihľavový výluh. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. S dodávaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov počas prvých dvanástich týždňov rastliny paradajok zľahka prihnojujte každé dva až tri týždne. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Ak žijete byte a nemáte kde kompostovať, môžete použiť vermikompostovanie - kompostovanie organických zbytkov z kuchyne pomocou kalifornských dážďoviek.

Zaštipovanie (vylamovanie zálistkov)

Pravidelné zaštipovanie (vylamovanie zálistkov) zabezpečí, že paradajka investuje svoju energiu do plodov. Pri zaštipovaní odstraňujete nadbytočné výhonky v pazuchách listov - teda priamo v mieste, kde sa od hlavnej stonky oddeľuje nová listová stopka. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Zalamovanie rajčín je jednoduché. Stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, rajčiak by sa rozkonáril. Takéto paradajky trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vo vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín. Celková úroda by bola minimálna. Zaštepovanie rajčín má miesto u záhradkárov, pretože prináša bohatšiu úrodu.

Spodné listy rastliny by mali byť aspoň 15 centimetrov nad pôdou. Okrem presvetlenia a vzduchu takto dosiahnete aj ochranu pred plesňami a hubovými chorobami. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. V priebehu vegetácie na kolíkových rajčiakoch treba pravidelne vylamovať zálistky, ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina. Zo zálistkov sa totiž tiež môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživiť. Ak pestujete kríčkové rajčiaky, zálistky sa nevylamujú a rastliny nepotrebujú oporu.

Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrú.

Mulčovanie

Mulčovanie poznáme najmä ako výborný spôsob ochrany proti burine, má však podstatne viac výhod. Mulčovanie rastlín paradajok pomáha regulovať teplotu pôdy a udržiavať vlhkosť potrebnú pre korene. Taktiež znamená ďalšiu vrstvu ochrany proti chorobám prenášaným pôdou. Spóry, ktoré spôsobujú pleseň, žijú v pôde navrchu a pri daždi alebo pri zalievaní sa dostanú aj na listy. Mulčovaním tento problém obmedzíte na maximum. Ako mulč môžete použiť kombináciu kompostu a slamy.

Choroby a škodcovia paradajok

Základom dobrej úrody je zdravie rastlín. To už je však väčšou výzvou, pretože ich často ohrozujú choroby i škodcovia. Neraz ich trápi pleseň, hniloba kvetov, odumieranie z dôvodu nedostatku dostupných živín alebo vlhkosti v pôde, či hnednúce spodky plodov.

Najčastejšie choroby

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra) - Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť - Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok - Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť - Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov - Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika. Čierna hniloba a hniloba kvetov sú dve z najbežnejších problémov, s ktorými sa záhradníci pri pestovaní rajčiakov stretávajú. Obe choroby sú spôsobené nedostatkom vápnika v pôde, alebo neschopnosťou rastlín čerpať vápnik zo zeme pod ňou.
6. Slnečný úpal - Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Najčastejší škodcovia

1. Strapka západná - Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
2. Pásavka zemiaková (mandelínka) - Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
3. Molica skleníková (biela muška) - Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
4. Vošky - Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber paradajok

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať šťavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.

tags: #pestovanie #paradajok #vo #velkom

Populárne príspevky:

• Kvetinárstvo v Starej Ľubovni
• Rozmanité podoby ruží
• Rozmanité podoby ruží
• Princípy rozmnožovania živočíchov
• Všetko o floxe metlinatom