Pestovanie petržlenu v záhrade: od semienka po bohatú úrodu
Petržlen (Petroselinum) je univerzálna a veľmi obľúbená bylinka, ktorú často používame v kuchyni. Koreň petržlenu je jedinečná plodina, ktorá pestovateľom ponúka dvojnásobnú odmenu - má jedlé listy s príchuťou petržlenu, ako aj chutný koreň podobný paštrnáku. Petržlen nie je náročný na starostlivosť, ľahko ho vypestujete v záhradách, ale aj vo väčších balkónových kvetináčoch. Pestovanie petržlenu je jednoduché a obohatí každú záhradu o zdravú a chutnú plodinu.
Petržlen sa delí na dve hlavné skupiny: petržlen kučeravý a petržlen koreňový. Petržlen kučeravý (Petroselinum crispum) - Tento druh petržlenu je pestovaný najmä pre jeho listy. Je obľúbený pre svoj dekoratívny vzhľad a jemnú, mierne sladkú chuť. Používa sa ako čerstvé dochucovadlo do jedál, na ozdobu a v šalátoch. Koreňový petržlen (Petroselinum crispum var. tuberosum) - Koreňový petržlen sa pestuje najmä pre jeho silný a aromatický koreň. Tento druh petržlenu sa používa hlavne pri varení do polievok, omáčok alebo dusených jedál. Ploský petržlen (Petroselinum crispum neapolitanum) - Tento druh má hladké, ploché listy a je považovaný za najchutnejší druh petržlenu.
Petržlen koreňový (Petroselinum crispum var. tuberosum) je odolná zimná koreňová zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje chutné jedlé korene. Tie sú dlhé zhruba 15-20 cm, majú svetlo béžovú šupku s hnedými prstencami, biele vnútro a kužeľovitý tvar. Petržlen koreňový má tiež zelené listy, ktoré sa podobne ako petržlen vňaťový, ktorého je poddruhom, dajú použiť ako zelená obloha v rôznych kuchyniach. Sú však širšie a tvrdšie a ich chuť je silnejšia a o niečo horkejšia. Nezamieňajte si petržlen koreňový s petržlenom vňaťovým.
Príprava pôdy a výsev
Petržlen vyžaduje ľahšie, výhrevné, priepustné a hlboké pôdy, pokiaľ možno bez kameňov. Najvhodnejšie sú piesočnatohlinité, hlinitopiesočnaté až ílovitohlinité s dostatočnou zásobou humusu. Pred sejbou pridajte na plochu dobre prehnitý kompost. Kompost poskytne rastlinám živiny počas celej sezóny. Koreňový petržlen dobre rastie v čerstvých hlinitých pôdach, ale pokiaľ máte veľmi ťažkú pôdu, zvážte jeho pestovanie v záhonoch. Mierne vyvýšené záhony zlepšia drenáž a umožnia koreňom prerásť hlbšie. Pred sejbou odstráňte burinu a všetky veľké kamene, ktoré by mohli spôsobiť rozdvojenie koreňov. V ťažších pôdach sa odporúča využiť pestovanie na hrobliach, t.j. pôdu prekypríte a vytvoríte z nej kopčeky, ako keď prihŕňate zemiaky. Vysievajte skoro na jar už koncom marca. Riadky by mali byť vzdialené približne na 30 - 40 cm s hĺbkou 1 - 3 cm. Druhým termínom na výsev môže byť koniec novembra tesne pre príchodom mrazov.
Ideálny čas na výsadbu je v tomto prípade koniec marca. V chladnejších klimatických podmienkach môžete semená petržlenu zasiať od konca zimy do konca leta, prípadne až do začiatku jesene. Dôležitým faktorom je výber správneho miesta. Pôdu pred sadením petržlenu dôsledne prekyprite a zbavte sa veľkých kusov hliny. Petržlen zbožňuje mäkkú pôdu bez akýchkoľvek kameňov a hrúd. Vykopte približne 6-milimetrovú jamku, do ktorej umiestnite osivo. Petržlen nezabudnite pravidelne polievať. Nedovoľte, aby semienka vyschli.
Petržlen klíči pomaly a môže trvať 3-4 týždne, kým sa objavia prvé výhonky. Pre petržlen je typické dlhšie klíčenie, v časovom horizonte to môže predstavovať až jeden mesiac. Dlhšie klíčenie petržlenu majú na svedomí takzvané furokumaríny. Semeno petržlenu totiž obsahuje inhibičné látky, tzv. furokumaríny, ktoré bránia klíčeniu buriny a zaisťujú pre budúcu rastlinu dostatok priestoru. Práve tieto látky sú jedným z dôvodov jeho pomalšieho vzchádzania. V procese klíčenia sa však odbúravajú a umožnia vyklíčenie semena. Je to postupný proces, ktorý vyžaduje určitý čas. Klíčenie môže trvať až šesť týždňov, preto semená najskôr namočte na 12 hodín do teplej vody, aby ste im pomohli. Potom ich vysejte na tenko do 1 cm hlbokých sejačiek, zasypte ich zeminou a jemne zalejte. Priestor medzi radmi ponechajte 15-30 cm od seba. Petržlen vytvára podobný koreň ako mrkva, takže potrebuje trochu viac miesta na natiahnutie.
Pre správny a rýchlejší rast semien petržlenu je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka. Náš tip: Pre správny a rýchlejší rast semien petržlenu je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Chcete ušetriť v záhrade ešte viac času? Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Ak chcete zrýchliť klíčenie, môžete semená pred výsevom namočiť na 24 hodín do vody, čo zlepší ich schopnosť rásť. Hĺbka a rozostupy: Semená vysievajte do hĺbky 0,5-1 cm. Semienka umiestnite 6 milimetrov hlboko. Semená vysievame do maximálnej hĺbky 2,5 cm. V období od výsevu do úplného vyklíčenia je najdôležitejším faktorom závlaha. Náš tip: Pre správny a rýchlejší rast semien petržlenu je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Chcete ušetriť v záhrade ešte viac času? Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Trik s horúcou vodou na bleskové klíčenie: Ak nechcete na petržlen čakať mesiac, musíte zo semienok mechanicky alebo chemicky odstrániť spomínané éterické oleje. Jednou z najúčinnejších metód je kúpeľ v teplej vode s teplotou okolo päťdesiat stupňov. Semienka vložte do plátenného vrecka a niekoľkokrát ich ponorte do horúcej vody na dobu desiatich sekúnd. Potom ich okamžite schlaďte v studenej vode a tento proces zopakujte aspoň trikrát za sebou. Teplo naruší olejovú bariéru a semienko začne okamžite prijímať vlhkosť potrebnú pre aktiváciu rastových hormónov. Takto upravené semená vyklíčia už v priebehu jedného týždňa, čo vám ušetrí drahocenný čas v úvode sezóny. Využitie mlieka a alkoholu ako stimulátorov rastu: Ďalším overeným trikom je namáčanie semien v mlieku alebo dokonca v slabom roztoku alkoholu. Alkohol funguje ako vynikajúce rozpúšťadlo, ktoré éterické oleje zo šupky semienka odstráni takmer okamžite. Stačí semienka namočiť na dvadsať minút do vodky a následne ich dôkladne prepláchnuť pod tečúcou vodou. Mlieko zasa dodáva semienku vápnik a ďalšie látky, ktoré posilňujú jeho počiatočnú energiu pri klíčení. Po týchto kúpeľoch semienka rozložte na papierovú utierku a nechajte ich mierne preschnúť, aby sa vám pri siatí nelepili na prsty. Uvidíte, že váš pestovanie petržlenu naberie vďaka týmto krokom raketovú rýchlosť.
Petržlen koreňový zasejte v interiéri päť až šesť týždňov pred posledným mrazom, aby ste mali náskok a získali skoršiu úrodu. Obdobie studenej stratifikácie môže urýchliť klíčenie, preto semená stratifikujte niekoľko dní pri teplote približne 0 °C. Potom ich pred výsevom namočte na 12 hodín do teplej vody. Pred výsadbou v záhrade rastliny pestované v interiéri otužujte.
Starostlivosť a údržba
Petržlen pravidelne zalievajte, pretože vlhká pôda je nevyhnutná pre jeho správny rast. Pravidelné zalievanie zaisťuje lepšiu textúru a chuť hlavného koreňa. Zalievajte, keď je pôda suchá asi 5 cm pod povrchom (otestujte to tak, že zoškriabete trochu pôdy prstom). Zalievajte hlboko skoro ráno alebo neskoro popoludní. Petržlen potrebuje stredné množstvo hnojiva a vyžaduje dobrú úroveň živín počas celého vegetačného obdobia. Pri sejbe zapracujte do pôdy univerzálne rastlinné hnojivo, ktoré pomôže rastlinám naštartovať silný a zdravý rast. Aby zostali korene chladné a vlhké, rozmiestnite okolo základne rastliny mulč.
Petržlen potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dbajte na to, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Petržlen nie je potrebné hnojiť počas celého vegetačného obdobia, bazírujte však na pravidelnom polievaní. Pôda by mala byť vlhká najmä počas klíčenia semien petržlenu. Pri polievaní petržlenu v záhradách odporúčame použiť kvapkovú závlahu.
Po zhruba mesiaci urobte selekciu sadeníc petržlena - slabšie kusy vytiahnite a medzi jednotlivými rastlinami nechajte priestor 7 - 10 centimetrov. Keď sa sadenice petržlenu rozrastú, môžete ich preriediť tak, aby medzi jednotlivými rastlinami bola vzdialenosť aspoň 10 cm. Po mesiaci, rovnako ako aj pri koreňovom petržlene, sadenice prerieďte. V prípade husto vyklíčených rastlín vykonáme v štádiu cca 3 pravých listov jednotenie na vzdialenosť najmenej 2,5 cm, inak budú zozbierané korene petržlenu drobné. Aby sa koreň dobre vyvíjal, po dorastení rastliny do 15 cm petržlen jednoťte na vzdialenosť 5 - 10 cm. Odstránené korienky a vňať môžete spracovať.
Petržlen nie je potrebné hnojiť počas celého vegetačného obdobia, bazírujte však na pravidelnom polievaní. Pôda by mala byť vlhká najmä počas klíčenia semien petržlenu. Prevencia je základ - platí to v každej oblasti života, pri starostlivosti o petržlen dvakrát toľko. Ako zabrániť problematickým chorobám a škodcom, ktoré môžu prekaziť vaše pestovateľské úsilie? Petržlenová vňať sa môže najčastejšie potýkať s plesňovými chorobami. Veľmi dôležité je aj pravidelné polievanie, treba však dbať na to, aby ste to s vodou nepreháňali. Pri polievaní petržlenu v záhradách odporúčame použiť kvapkovú závlahu.
Sprievodné rastliny a ochrana
Petržlen je skvelá sprievodná rastlina. Svojmu okoliu môže poskytnúť lepšiu vitalitu a pomôcť pri ochrane proti škodcom, ako sú múčnatka a zlatoň obyčajný (Cetonia aurata). Pre najlepší účinok ho pestujte v blízkosti ruží, mrkvy, paradajok, pažítky a špargle. paštrnák, mrkva, zeler (buľva) a zeler stopkový.
Prečo petržlen potrebuje za suseda práve cibuľu: V rastlinnom svete existujú silné spojenectvá, ktoré dokáže ochrániť vašu úrodu pred najväčšími hrozbami. Petržlen je mimoriadne náchylný na útoky vŕtavky mrkvovej, ktorá dokáže zlikvidovať celý záhon v priebehu pár dní. Najlepším susedom pre petržlen je preto cibuľa alebo cesnak, ktorých intenzívna vôňa vŕtavku spoľahlivo zmätie. Zmiešaná výsadba týchto dvoch plodín v striedavých riadkoch je najlepšou biologickou ochranou, akú môžete v záhrade použiť. Cibuľová vôňa maskuje prirodzenú arómu petržlenu a škodcovia sa vášmu záhonu vyhnú oblúkom. Navyše cibuľoviny nepotrebujú toľko dusíka, takže nekonkurujú petržlenu v boji o dôležité živiny v pôde.
Symbióza s fazuľou a hrachom pre prirodzený dusík: Petržlenová vňať potrebuje pre svoju bujnosť veľké množstvo dusíka, no priame hnojenie chémiou môže zhoršiť chuťové vlastnosti. Riešením je výsadba v blízkosti bôbovitých rastlín, ako sú hrach alebo fazuľa. Tieto rastliny majú na svojich koreňoch špeciálne hrčkotvorné baktérie, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík a uvoľňovať ho do okolitej pôdy. Petržlen tak získa nepretržitý prísun organickej výživy úplne zadarmo počas celej vegetácie. Strukoviny navyše svojimi listami mierne tienia pôdu, čo zabraňuje jej nadmernému prehrievaniu a vysychaniu v horúcom lete. Táto spolupráca v záhone vedie k mimoriadne zdravej a bohatej vňati, ktorá bude pýchou vašej záhrady.
Bylinkové spoločenstvá proti chorobám vňate: Ak máte v záhrade málo miesta, petržlen môžete pokojne zasiať aj do blízkosti aromatických byliniek. Tymián, bazalka alebo šalvia vylučujú do okolia fytoncídy, ktoré pôsobia ako prírodné antibiotiká pre susedné rastliny. Tieto látky chránia petržlenovú vňať pred napadnutím múčnatkou a inými hubovými chorobami, ktoré sa často vyskytujú v daždivom období. Bylinky navyše lákajú do záhrady užitočný hmyz, ktorý udržuje populáciu škodcov pod kontrolou. Kombinácia petržlenu s rozmarínom je mimoriadne účinná pri odpudzovaní vošiek, ktoré sa inak veľmi rady usádzajú na mladých lístkoch. Takáto diverzita v záhone robí pestovanie petržlenu oveľa jednoduchším a bezpečnejším procesom.
Aby ste ochránili petržlen pred vŕtavkou mrkvovou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju, aby sa mucha nedostala k rastlinám a nenakládla tam vajíčka.
Zber a skladovanie
Vyberajte ho hneď, ako bude dostatočne veľký na použitie - nenechávajte ho v zemi len kvôli tomu, aby mal veľké korene, pretože inak obetujete jeho chuť. Vo všeobecnosti platí, že čím je petržlen menší, tým je jeho chuť lepšia. Petržlen by mal byť široký asi ako palec alebo aspoň ½ palca v priemere. Mladšie a plytšie korene by sa mali dať dostatočne ľahko vytiahnuť jednoduchým uchopením za spodok lístia. Často pomáha, ak najprv zatlačíte na koreň a potom ho otočíte a jemne potiahnete smerom nahor. Väčšie, dlhšie korene možno budete musieť uvoľniť pomocou malých záhradných vidiel. Zber po etapách alebo keď korene dosiahnu plnú veľkosť. Týmto spôsobom rozložíte svoju úrodu na mnoho týždňov.
Ak pestujete petržlen na jar a začiatkom leta, vyberajte ho skôr, ako budú denné teploty príliš vysoké, pretože teplo môže spôsobiť, že jeho korene budú vláknité. Ak zbierate úrodu na jeseň, petržlen chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch. Poznámka: Petržlen je dvojročný. Korene petržlenu môžete skladovať v pivnici alebo niekde v tme a chlade pri 0 °C aj niekoľko mesiacov.
Zberáme v optimálnej zrelosti a podľa počasia, obvykle v prvej polovici októbra. Skladovacie priestory dezinfikujeme. Optimálne podmienky skladovania sú: teplota 0 - 1 °C a relatívna vzdušná vlhkosť 95 %. Koreňovú zeleninu vo všeobecnosti skladujeme bez listov, ktoré odstránime hneď po zbere odrezaním alebo vykrútením, pričom ale nesmieme poškodiť koreň. Korene necháme pod strechou obschnúť a až potom ich uložíme na miesto skladovania. Na skladovanie vyberáme iba zdravé a nepoškodené korene. Uskladnenú zeleninu pravidelne kontrolujeme, najlepšie jedenkrát za týždeň, kaziace sa kusy hneď likvidujeme. Debny dáme na seba do stĺpca, ktorý prekryjeme čiernou fóliou na zabezpečenie potrebnej vzdušnej vlhkosti. Zamedzíme tým vysychaniu uskladnených koreňov.
Ak potrebujete zúžitkovať iba petržlenovú vňať, odrežte stonky na úrovni zeme. Zber listového petržlenu: Ak pestujete listový petržlen, môžete ho začať zberať približne 70-90 dní po výseve. Odstraňujte vonkajšie listy, čo umožní vnútorným listom pokračovať v raste. Zber koreňového petržlenu: Koreňový petržlen potrebuje dlhší čas na vývoj, zvyčajne 120-150 dní. Keď sú korene dostatočne veľké, môžete ich začať zberať.
Využitie v kuchyni
Koreň petržlenu má v kuchyni mnoho využití, často sa varí, praží alebo pripravuje na pyré. Môže sa variť so šupkou alebo olúpať a pridať do duseného mäsa a polievok. Často sa používa ako náhrada inej koreňovej zeleniny, ako je paštrnák, repa alebo mrkva. Korene môžete konzumovať surové a pridať do šalátov.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #pestovanie #petrzlenu #v #zahrade