Pestovanie chutných a zdravých rajčiakov: Kompletný sprievodca
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Paradajky nájdeme takmer v každej záhrade. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Je ľahké uhádnuť prečo: osivo paradajok je lacné, pestovanie stredne náročné a klimatické zmeny umožňujú pestovať ich nielen na juhu Slovenska.
Ak ste raz ochutnali vlastnoručne dopestovaný rajčiak, nedáte naň dopustiť. Preto táto zelenina patrí medzi najpestovanejšie v našich záhradkách. Za pôvodnú domovinu rajčiaka jedlého (Solanum lycopersicum) sa považujú horské údolia peruánskych Ánd. Podobne ako zemiaky sa rajčiaky dostali do Európy v 16. storočí. Divý predok mal červené bobule veľké asi ako čerešňa. Dnes existuje toľko odrôd, že je ťažké si z nich vybrať - od niekoľko gramov vážiacich miniríbezľových až po pol kilogramové tzv. biftekové rajčiaky. Červená farba je najrozšírenejšia, no sú aj oranžové, žlté, hnedé, zelené, fialové až takmer čierne odrody, môžu byť i s pásikmi. Líšia sa aj tvarom, okrem okrúhlych sú vajcovité, súdkovité, hruškovité, sploštené, v tvare srdca, rebrovité. Podľa vzrastu sa delia na kolíkové a kríčkové.
Investícia sa vráti pri prvej úrode a vlastné rajčiaky vypestované na slniečku sú chutnejšie a zdravšie.
Príprava na pestovanie
Výsadba paradajok - zo semien a z priesad
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Postup pri výseve zo semien:
- Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.
- Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
- Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
- Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký.
- Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.
- Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.
Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Záhon pripravte metódou „no-dig“ - na hustú vrstvu kartónu dajte 10-15 cm zrelého kompostu.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Zameranie sa na vápnik: Nedostatok vápnika spôsobuje obávanú hnilobu špičiek (blossom end rot). Keďže biointenzívna metóda odmieta chemické prísady, dodajte vápnik organicky: pred výsadbou dajte na dno jamky drvené škrupiny z vajec alebo posypte kompost dolomitickým vápencom. Draselná výživa: Paradajka počas dozrievania potrebuje veľa draslíka. Namiesto priemyselného hnojiva môžete pôdu nakŕmiť kompostom s dreveným popolom alebo draslíkom bohatým výluhom z komonca lekárskeho.
Ako sadiť rajčiaky
Ako správne zasadiť rajčiaky
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Vysádzajte ich do širšieho sponu, kolíkové asi na vzdialenosť 60 cm, kríčkové a nízke môžu byť bližšie, asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).
Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Najdôležitejšie tajomstvo pestovania paradajok: vysádzať sadeničky oveľa hlbšie ako bežne. Hlboká výsadba: Paradajku zasaďte až po spodný pár listov. Stimulácia koreňov: Pred výsadbou odstráňte spodné listy, aby čo najväčšia plocha stonky prišla do kontaktu s pôdou. Do výsadbovej jamky dajte hrsť kompostu a spomínaný zdroj vápnika (škrupiny alebo dolomit).
Pri presádzaní je dôležité vybrať miesto, ktoré je slnečné, dobre priepustné a nie príliš vlhké. Rajčiny potrebujú dostatok svetla na fotosyntézu a rozvoj plodov.
Ak ste v otázke sadenia úplný začiatočník, odporúčame si najskôr osvojiť základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.
Pred vysadením priesad nalejte do každej jamy toľko vody, aby v nej ostala stáť. Až potom do nej vložte rastlinu a prihrňte. Priesady rajčiakov môžete vysádzať o 5 cm hlbšie, ako je výška koreňového balu. Vytvorí sa tak bohatší koreňový systém.
Ak pestujete kolíkové rajčiaky, ktoré môžu dorásť až do niekoľkometrovej výšky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu a priviažte ju, aby sa nezlomila. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.
Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.
Polievanie je kľúčovým faktorom pri pestovaní rajčín. Tieto rastliny majú vysoké nároky na vodu, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov. Je dôležité polievať pravidelne, avšak opatrne - nadmerné polievanie môže spôsobiť hnilobu koreňov a iné problémy. Optimálne je polievať ráno, aby sa predišlo vzniku plesní a hubových chorôb, ktoré môžu vzniknúť, ak sa voda dostane na listy a zostane tam cez noc. Ideálne je polievať priamo ku koreňom, aby sa minimalizovalo mokrenie listov.
Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Pravidlá zavlažovania: Zavlažujte pravidelne, hlboko, len pôdu! Polievanie listov je najčastejšia chyba pri pestovaní paradajok. Najlepšie je použiť kvapkovú závlahu, ktorá vodu privádza priamo do koreňovej zóny s minimálnymi stratami.
Mulčovanie: Mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo kompostu zabráni rýchlemu vysychaniu pôdy, preto budete zalievať menej často.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
Vylamovanie bočných výhonov: V pazuchách listov rastú bočné výhony - tie je potrebné odstraňovať, lebo oberajú hlavnú stonku a plody o energiu, zároveň zahusťujú listovú plochu, čo vedie k plesniam. Preto ich pravidelne, raz týždenne, vylamujte, kým sú malé.
Odstránenie spodných listov: Keď začnú dozrievať spodné strapce paradajok, odstráňte listy pod nimi.
V priebehu vegetácie odstraňujte burinu a sledujte zdravotný stav rastlín. Ďalším dôležitým úkonom je zabezpečiť, aby sa spodné listy ani plody nedotýkali pôdy. Vtedy sa na nich ľahšie usídli nebezpečné ochorenie fytoftóra. Najdôležitejšia je však závlaha. Vodu rajčiaky vyžadujú v pravidelných dávkach, nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. Jedna rastlina potrebuje asi 10 až 20 litrov na týždeň.
Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrú.
Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ohroziť ich rast a výnosy.
Choroby
- Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Z hubových ochorení je najznámejšia fytoftóra zemiaková, preto ich netreba pestovať v blízkosti zemiakov. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch.
- Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Prevencia chorôb: Listové infekcie (fytoftóra, peronospóra) predídete tak, že zabránite vlhnutiu listov a zároveň zabezpečíte dobré prúdenie vzduchu (rez a prevzdušnenie).
Peronospóra a múčnatka: Použite už spomínaný cesnakový čaj alebo mliečny roztok. Tieto prostriedky pôsobia proti plesniam a bránia klíčeniu spór na listoch.
Hniloba špičiek (nedostatok vápnika): Nejde o škodcu, ale o fyziologickú poruchu. Ak sa napriek preventívnemu vápniku (škrupiny) objaví, rýchlou pomocou je postrek roztokom chloridu vápenatého na list.
Škodcovia
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Vošky: Žihľavový výluh alebo roztok draselného mydla sú účinné proti voškám.
Najchutnejšie odrody paradajok
Existuje mnoho rôznych odrôd rajčín, ktoré sú obľúbené medzi záhradníkmi aj v kuchyni. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, ako je veľkosť, tvar, farba a chuť.
Typy rajčín a obľúbené odrody
- Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia.
- Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
- Poloskoré odrody - ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop.
- Kríčkové, cherry či koktejlové. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).
- Big Beef - Veľké plody a odolnosť voči chorobám.
- Rajčiny s plodmi na viniči (Vine tomatoes) - Tieto rajčiny sa pestujú na rastlinách, ktoré majú plody pripojené k stonke.
- San Marzano - Ideálne na pravé talianske omáčky.
- Rajčiny Tornado - Tornado je odroda s veľmi vysokým výnosom, plody sú stredne veľké, červené, pevné a šťavnaté.
- Cherokee Purple - Tmavé, ale sladké rajčiny.
- Rajčiny Delphine - Delphine sú odrody s veľkými plodmi, ktoré majú vynikajúcu chuť a hustú dužinu. Použitie: Ideálne na priame konzumovanie, do sendvičov a šalátov.
- Rajčiny Býčie srdce (Beefheart) - Rajčiny Býčie srdce (Beefheart) sú veľké, mäsité rajčiny s veľmi šťavnatou a hustou dužinou.
- Orange Oxheart - Veľké, sladké plody, ideálne na sendviče.
Tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.
tags: #pestovanie #plant #rajcin