Pestovanie plodín na Východoslovenskej nížine: Výzvy a riešenia
Východoslovenská nížina, napriek svojej úrodnosti, predstavuje pre poľnohospodárov špecifické výzvy, najmä kvôli prevládajúcim ťažkým ílovitým pôdam. Tieto pôdy, ktoré tvoria viac ako 97% územia, sa vyznačujú náročnou obradzovaním, výraznými zmenami objemu v závislosti od vlhkosti a komplikovaným zakoreňovaním rastlín.
Charakteristika ťažkých pôd Východoslovenskej nížiny
Ťažké pôdy na Východoslovenskej nížine sa vyznačujú tým, že sú ílovité a ťažko sa obrábajú. Nesúvisí to s ich váhou, ale s tým, že sa ťažko obrábajú. Keď na ne na jar zaprší, nasajú veľa vody a napučia - niekedy sa zväčšia až o tretinu. V lete sa zase ťažké ílovité pôdy vysušujú, zmrašťujú a vzniká sieť puklín. Tieto zmeny spôsobujú, že sa pôda hýbe do všetkých smerov, čo komplikuje zakoreňovanie aj život rastlín. „Povrch pôdy sa po výške zmršťovaním a rozpínaním pohybuje, niekedy je to až 13 centimetrov,“ hovorí Milan Gomboš, vedúci Výskumnej hydrologickej základne Michalovce, ktorá patrí pod Ústav hydrológie SAV. Pri vysokých teplotách sa ťažké pôdy zmršťujú a pukajú.
Každý typ pôdy vo Východoslovenskej nížine pritom viaže iné množstvo vody a každá rastlina z nej dokáže iné množstvo „vycucnúť“ a hospodáriť s ňou. „Častejšie dochádza k takzvanému bodu stresu, v ktorom rastlina prestáva myslieť na svoje rozmnožovanie a sústredí sa len na to, aby prežila. Po prekročení bodu vädnutia pre rastlinu niet návratu a hynie,“ vysvetľuje Gomboš. Toto zistenie je založené na simuláciách z rokov 1970 až 2018.

Výskum a technológie
Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v ťažkých pôdach hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom. Používajú na to lyzimetrickú stanicu, ktorá pozostáva z piatich oceľových valcov s výškou 2,5 metra a plochou 1 m². Valce sú pod povrchom postavené na váhach, ktoré ich vážia s presnosťou na 10 gramov. „Údaje sa každú hodinu prenášajú na server. Okrem váhy sledujeme senzormi aj vlhkosť, teplotu či to, ako pôdami pretekajú rôzne látky, napríklad dusičnany,“ opisuje proces Gomboš.
„Dostať sem ťažkou technikou obrovský a neporušený valec pôdy bol mesiac adrenalínu, ale stálo to za to,“ spomína na náročný proces presunu pôdnych vzoriek hydrológ Branislav Kandra. Valec s pôdou je pokrytý senzormi na sledovanie teploty, tlaku či toho, ako pôdami pretekajú rôzne látky, napríklad dusičnany.

Manažment vody a výber plodín
„V celej oblasti je problém s manažmentom vody,“ konštatuje Gomboš. Závlahový systém, ktorý by umožňoval efektívne hospodárenie s vodou, bol na Východoslovenskej nížine vybudovaný pred desiatkami rokov. „Rúrová sieť je za zenitom, čerpacie stanice sú vykradnuté a zdemolované a odvodňovacie kanály máme zarastené,“ opisuje súčasný stav. Napriek tomu, že vôd je na Zemplíne zatiaľ dostatok, je potrebné ju efektívne priviesť k pôde.
Na ťažkých pôdach sa podľa odborníkov darí takzvaným energetickým plodinám, ako pohánka, proso či amarant. „Každá rastlina vyparí iné množstvo vody,“ dodáva hydrológ Andrej Tall. Vedci z michalovskej hydrologickej základne vedia na základe meraní a klimatologických scenárov predvídať niektoré problémy s vodou v pôde. Napríklad v roku 2030 bude v Medzibodroží chýbať až 24 miliónov kubíkov vody oproti obdobiu 1997 - 2005. V roku 2075 to bude 30 miliónov kubíkov.
„My s klímou neurobíme nič, ale na základe výskumu vieme napríklad odporúčať, ktoré plodiny sú náročné na spotrebu vody či ako nastaviť závlahy a dodať do pôdy len toľko vody, koľko je potrebné,“ vysvetľuje Gomboš.
Efektívne hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve
Budúcnosť poľnohospodárstva na Východoslovenskej nížine
„Pôdu už nezmeníme. No pokiaľ chceme Východoslovenskú nížinu poľnohospodársky využívať aj o tridsať či päťdesiat rokov, bude manažment vody nevyhnutný,“ zdôrazňuje Gomboš. Tieto témy sú podľa neho zaujímavé iba vtedy, keď sú povodne alebo sucho. „Otázka je, či chceme na Východoslovenskej nížine aj o 30 a 50 rokov niečo pestovať,“ dodáva.
Podľa vedcov sa hydropedologické zloženie pôdy mení len veľmi pomaly, v horizonte stáročí. „Za tie roky, čo robíme merania, išla teplota o pár stupňov hore, rovnako ako výpar,“ uvádza Gomboš.
Najväčšiu úrodnosť vykazujú stredne ťažké pôdy, t. j. hlinité v širšom zmysle slova. Tento pôdny druh má najpriaznivejšie fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti. Vyznačuje sa dobrými vodnými pomermi a súčasne dostatočným prevzdušnením. Vhodná pórovitosť umožňuje priaznivú činnosť organizmov, najmä baktérií, rozkladajúcich organické zvyšky, čím sa uvoľňujú rastlinné živiny; pútanie (sorpcia) týchto živín je dobré. Hlinité pôdy sú najvhodnejšie aj na obrábanie: pomerne malou námahou sa dosahuje optimálny stav pôdy pre vývoj poľnohospodárskych plodín. Na Východoslovenskej nížine (s prevahou ťažkých pôd) zrnitostne najpriaznivejšie pôdy súvisia najmä s hlinitými uložinami riek, menej so sprašami, sprašovými hlinami a zvetralinami pevných hornín Zemplínskych vrchov.
| Typ pôdy | Vlastnosti | Vhodnosť pre pestovanie |
|---|---|---|
| Ťažká (ílovitá) | Nasiakavá, zle priepustná pre vodu a vzduch, v lete tvrdne, málo prevzdušnená, pomalý rozklad organických látok. | Náročná na obrábanie, menej úrodná. Vhodná pre energetické plodiny (pohánka, proso, amarant). |
| Stredne ťažká (hlinitá) | Priaznivé fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, dobré vodné pomery, dostatočné prevzdušnenie, dobrá pórovitosť, dobré pútanie živín. | Najúrodnejšia, najvhodnejšia na obrábanie. |
| Ľahká (piesočnatá) | Ľahko sa obrába, málo zadržiava vlahu, silno prevzdušnená, rýchla mineralizácia humusu, malá súdržnosť, sypká za sucha. | Menej úrodná, vyžaduje časté zavlažovanie a hnojenie. |
Poľnohospodárska výroba na Slovensku je zameraná na rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Rastlinná výroba - jej postavenie v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje charakter územia a klímy, produkuje potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Na Slovensku prevažuje %ŽV nad RV. Na ornej pôde sa pestujú najmä obilniny: pšenica - Podunajská a Východoslovenská nížina, jačmeň - hl. okolie Nitry a Trnavy, raž a ovos - rastie produkcia v dôsledku zmeny stravovacích návykov obyvateľstva (ražný chlieb, ovsené vločky), pestujú sa vo vyššie položených oblastiach, kukurica - nížiny a kotliny južného Slovenska, zemiaky - Spiš, Šariš, Orava, Kysuce, Liptov. Z technických plodín vyniká pestovanie cukrovej repy - roviny a pahorkatiny Juhoslovenskej a Košickej kotliny, z olejnín sa pestuje hl. repka a slnečnica , menej mak a sója, chmeľ sa pestuje hlavne v okolí Nového mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian (pokles), rovnomerne rozmiestnenie po celom území sa vyznačuje pestovanie strukovín (nárast), južné Slovensko poskytuje vhodné podmienky na pestovanie zeleniny ( kapusta, rajčiny, cibuľa, paprika, mrkva, petržlen, uhorky). Zelenina sa pestuje hl. v nivách riek teplejších nížin a aj neďaleko veľkých miest.
tags: #pestovanie #plodin #na #nizinach
