Pestovanie plodín na Slovensku: Trendy, výzvy a nové možnosti
Poľnohospodárstvo je základným pilierom každej krajiny a ľudskej spoločnosti, slúži ako zdroj obživy a zohráva významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív. Územie Slovenska je charakteristické pestrými pôdnymi typmi a prírodnými podmienkami, pričom najlepšie podmienky na pestovanie sú v Podunajskej nížine, Juhoslovenskej kotline a Východoslovenskej nížine. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, kde sa pestuje obilie, kukurica a repka.
Celková poľnohospodárska plocha na Slovensku predstavuje približne 2 milióny hektárov, rozdelených na takmer 168 000 polí. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), najmä v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú zamerané na živočíšnu výrobu. Orné plochy sú sústredené v úrodných oblastiach južného Slovenska.
Najpestovanejšie plodiny a ich výmera
V roku 2017 patrilo prvenstvo v pestovaní na Slovensku kukurici, ktorá bola zasiata na 574 000 ha. Nasledovala pšenica a príbuzné plodiny s celkovou plochou 326 000 ha. Na treťom mieste sa umiestnila repka, technická plodina pestovaná na približne 151 300 ha. V tabuľke ju nasledovali sója, jačmeň a slnečnica.
Zaujímavosťou je, že na Slovensku sa pestujú aj plodiny ako koreniny (69,3 ha) a ryža (53,8 ha).
Energetické plodiny: Nová perspektíva
Integračné procesy v Európe priniesli aj fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Tieto plodiny je možné pestovať na sekundárnych pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať aj na výrobu biomasy.
Zámerné pestovanie energetických plodín na tvorbu bioplynu, ako napríklad cirok dvojfarebný ako náhrada kukurice, otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov.
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Názor, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa.
Príčin je viac, jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.
Najviac nevyužitých pôd
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia.
Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Perspektívne energetické plodiny
V rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť (5 %) nový fenomén, a to pestovanie energetických plodín v týchto lokalitách, pretože po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt.
Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermafrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie.
Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku.
Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach.
Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice. Ich výmery sa pohybujú od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou.
Technológia pestovania cirokov cukrových má spoločné znaky, nie však herbicídnu ochranu a niektoré agrotechnické úkony. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Je nutné sa však zamyslieť nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia.
Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom.
Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by táto plodina mohla mať pevné miesto.
V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus)
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň aj nízke vstupné náklady pestovania, počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú.
Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.
Výzvy v poľnohospodárstve Slovenska
Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy na celom území Slovenska pravdepodobne ovplyvní rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Bez funkčných závlahových systémov už niektoré plodiny ani nebude možné dopestovať.
Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima neprispeje ani k likvidácii škodcov.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov.
Na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody.
Podpredseda SPPK Jozef Šumichrast zdôraznil, že bez závlah to jednoducho nepôjde a je potrebné nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať.
Závlahové systémy a ich nedostatok
Na Slovensku pestujeme cukrovú repu na výmere približne 22 500 ha. Pod závlahou máme len 11 percent plôch, teda 2 500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere šesťtisíc ha.
SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
GMO plodiny na Slovensku
Geneticky modifikované (GM) plodiny sa na Slovensku pestujú na pokusné a komerčné účely. Miesta pestovania na pokusné účely zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Informácie o komerčnom pestovaní GM plodín sú však považované za obchodné tajomstvo.
Európska smernica 2001/18/ES však v článku č. 31 ods. 3 ukladá členským štátom za povinnosť oznámiť verejnosti presné miesta pestovania GM plodín umiestnených na trh, teda pestovaných na komerčné účely.
V roku 2013 sa na Slovensku GM plodiny pestovali na komerčné účely na rozlohe 99,9 ha v katastri obce Choňkovce. Jedná sa o GM kukuricu MON 810. Informácie o pestovateľovi však neboli poskytnuté.
V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov. Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby na priemyselné využitie fytomasy je spôsob, ako sa udržať v neustále rastúcej konkurencii zahraničných výrobcov na našom trhu.
tags: #pestovanie #plodin #na #slovensku