Popínavé ruže: Sprievodca výsadbou, starostlivosťou a výberom odrôd
Ak chcete dodať záhrade poetický nádych, teraz je ideálny čas na vysádzanie popínavých ruží. Popínavé ruže dokážu premeniť obyčajnú záhradu na rozkvitnutú oázu. Ich dlhé výhony a množstvo kvetov pôsobia efektne na pergolách, stenách či altánkoch. Táto kráľovná kvetov vám vo svojej pnúcej podobe doslova očaruje. Rastlina skvele dotvorí napríklad vašu pergolu či múrik. Popínavé ruže, známe aj ako climber, majú na rozdiel od ruží rambler krátke výhonky. Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie. Robustné popínavé ruže spoznáte podľa pečate kvality ADR. Popínavé ruže nemajú úponky, preto treba výhonky priviazať.
Výsadba popínavých ruží je základom úspechu. Už na začiatku rozhoduje správny výber miesta a spôsob sadby o tom, ako sa rastlina bude vyvíjať a koľko kvetov prinesie. Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Najlepšie sa popínavým ružiam darí na slnečných, chránených stanovištiach, kde majú dostatok svetla a vzduchu. Popínavé ruže milujú slnečné stanovisko. Ruže obľubujú slnečné stanoviská. Mnohým odrodám sa nedarí na južne orientovaných domových stenách a kamenným múrom, kde sú vystavené veľmi silnému slnečnému žiareniu. Slnečné lúče sa totiž odrážajú od pozadia na citlivú spodnú stranu listov, čo môže zapríčiniť popáleniny a následné napadnutie roztočcami. Pod prečnievajúcimi prístreškami je to horšie, pretože dažďová voda nemá možnosť zavlažovať korene rastlín. Popínavým ružiam sa najlepšie darí na stanovištiach orientovaných na juhovýchod alebo juhozápad. Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných.
Pred samotnou výsadbou je dôležité dôkladne pripraviť pôdu. Odporúča sa ju prekypriť, odstrániť burinu a obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom. Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pôda musí byť hlboká a priepustná. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň, prípadne jar. Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. Sadenice popínavých ruží sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Popínavé ruže s obnaženými koreňmi vysádzajte na jar alebo na jeseň. Kontajnerové ruže môžete vysádzať aj v lete. Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňoch v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.
Pri plánovaní výsadby sa oplatí zvážiť aj ďalšie rastliny, ktoré môžu vytvoriť prirodzenú bariéru alebo tieniť ružiam v horúcich dňoch. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažších pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Na správny rast potrebujete tento typ ruží opornú konštrukciu. Mriežková konštrukcia na stene musí byť predovšetkým silná a stabilná. Zohľadňovať treba najmä hmotnosť ružových výhonkov zaťažených snehom alebo dažďovou vodou. Opornú mriežkovú konštrukciu ukotvite na múr tak, aby od neho mala odstup najmenej osem centimetrov. Medzi murivom a olistením musí byť dostatok miesta na prúdenie vzduchu. Takéto prirodzené vetranie zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Omriežkovaná plocha by mala byť už na začiatku dostatočne veľká, lebo neskoršie zväčšovanie je spravidla problematické. Keď vysádzate popínavé ruže v záhrade, potrebujete oporu na popínavé rastliny. Vďaka nej môžete zeleňou ozdobiť budovu aj iné rastliny. Môžete ju použiť napríklad ako ochranu pred neželanými pohľadmi na plotoch, oblúkoch z ruží, altánkoch, mrežovaných zástenách a obeliskoch. Na to sú ideálne popínavé ruže, ktoré dorastajú do výšky 3 až 5 m a majú hustý a kompaktný rast. Voňavé odrody ako „Jasmina“ sú ideálne na miesta na sedenie a altánky. Na stenu domu, ktorá je chránená pred dažďom, nasaďte odrodu „Elfe“. Tieto popínavé ruže dorastajú do výšky 3 m. Majú nezvyčajné, zeleno-žlté plné kvety, ktoré by sa však nemali udržiavať príliš vlhké, aby sa nezlepili.
Popínavé ruže sa nedokážu samy šplhať, lebo nemajú zodpovedajúce orgány ako prísavné korienky alebo ovíjavé úponky, aké majú napríklad popínavé hortenzie, divý vinič alebo plamienky. Popínavé ruže nemajú úponky, preto treba výhonky priviazať. Starostlivosť o popínavé ruže: Popínavé ruže sú takzvané popínavky. Nemajú žiadne vlastné pridržiavacie orgány a nevinú sa nahor sami od seba. Je preto dôležité, aby ste výhonky rastliny pravidelne viazali. Potiahnite stonky pozdĺž mriežky a voľne ich pripevnite prírodným alebo plastovým lykom, sponami na rastliny alebo pogumovaným drôtom. Tip: Odporúčame smerovať výhonky vodorovne, pretože tak vyrastie viac kvetov. Okrem toho utlmíte silu rastu popínavých ruží. Keď máte špalier, výhonky ťahajte krížom alebo do tvaru vejára. Pri plánovaní výsadby sa oplatí zvážiť aj ďalšie rastliny, ktoré môžu vytvoriť prirodzenú bariéru alebo tieniť ružiam v horúcich dňoch.
Aby mali viac kvetov, nezriedka vidno staršie exempláre popínavých ruží kvitnúť iba na najvrchnejšom „poschodí“, v niekoľkometrovej výške. Je to preto, že ak sa výhonky týchto ruží cielene nesmerujú, majú tendenciu rásť iba do výšky. Usilujú sa ťahať za svetlom a na ceste nahor vytvárajú málo kvitnúcich vedľajších výhonkov. Preto treba prúty popínavých ruží už od začiatku viesť vodorovne. Horizontálne vyväzovanie spôsobí, že v konárikoch sa hromadí miazga a tá podporuje tvorbu vedľajších výhonkov - podobne ako na ovocných stromoch. Vysádzajte preto popínavé ruže, ktoré sa majú ťahať po stenách domu, pod okenné rámy a nie medzi ne. Potom budete môcť smerovať ohybné mladé výhonky tak, aby v neveľkej výške od koreňa rástli šikmo a mali kvitnúce vedľajšie prúty.
Pravidelná starostlivosť je kľúčom k bohatému kvitnutiu popínavých ruží. Každé ročné obdobie prináša iné požiadavky, ktoré nemožno podceniť. Na jar sa začína s odstraňovaním zimnej ochrany a kontrolou zdravotného stavu rastlín. Letné mesiace sú časom intenzívneho kvitnutia. Popínavé ruže potrebujú dostatok vody, najmä počas suchých dní. Zalieva sa ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo šíreniu chorôb. Priebežne sa odstraňujú odkvitnuté kvety, čím sa podporuje tvorba ďalších pukov. Na jeseň sa obmedzuje hnojenie a zalievanie, aby rastlina stihla vyzrieť pred zimou. V období, keď sa záhrada pripravuje na zimu, je vhodné venovať pozornosť aj iným rastlinám.
Správny rez popínavých ruží je nevyhnutný pre ich vitalitu a bohaté kvitnutie. Tento zásah podporuje rast nových výhonkov a zabraňuje zahusťovaniu, ktoré by mohlo viesť k chorobám. Pred samotným rezom je vhodné pripraviť si ostré a čisté nožnice. Odstraňujú sa poškodené, suché a slabé výhonky, pričom sa ponechávajú len tie najsilnejšie. Hlavné výhony sa skracujú o tretinu až polovicu, bočné výhonky sa režú na 2-3 púčiky. Pozor! Príliš radikálny rez môže oslabiť rastlinu a znížiť počet kvetov v nasledujúcej sezóne. Pri strihaní popínavých ruží sa často vyskytujú podobné otázky ako pri iných okrasných kríkoch. Pestovanie popínavých ruží prináša radosť, no aj skúsení záhradkári sa môžu dopustiť chýb, ktoré obmedzujú kvitnutie. Najčastejšie problémy vznikajú z nesprávnej zálievky, nevhodného hnojenia alebo zanedbania rezu. Preliatie koreňov vedie k hnilobe, zatiaľ čo nedostatok vody spôsobuje slabý rast a málo kvetov. Nesprávny rez, najmä v nesprávnom čase alebo príliš hlboký, často spôsobuje slabé kvitnutie alebo dokonca odumretie časti rastliny. Každý z týchto krokov priamo ovplyvňuje, ako bohato popínavé ruže kvitnú. Rez popínavých ruží: Po vysadení vykonajte povýsadbový rez, aby ruža mala dostatok energie na rast. Od tretieho roku vykonávajte na jar udržiavací rez. Popínavé ruže opatrne presvetlite a odstráňte poškodené alebo choré konáriky. Ak ruža kvitne častejšie, zrežte nerozvetvené konáriky, aby ste stimulovali tvorbu výhonkov. Odstrihnite výhonky striedavo v spodnej časti, v strede a na konci starého konára. Potom pretiahnite všetky zostávajúce výhonky cez oporu a tam ich upevnite. Ak je rastlina príliš veľká a už sa nezmestí pod ochranu na zazimovanie, na jeseň ju zrežte. Nerobte žiadne veľké rezy, len odstráňte to, čo je potrebné. Keď vyrastie z podpníka divý výhonok, odstráňte ho ihneď pri koreni. Zabránite tak tomu, aby divý výhonok ušľachtilú ružu udusil.
Čo sa pôdy týka, ruže sa najviac vyžívajú v piesočnatohlinitej pôde s priepustnou spodnou vrstvou. Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (to znamená pH pôdy 6 až 7).
Priebežné odstrihávanie odkvitnutých kvetov napomáha k bohatému kvitnutiu. Frekvencia polievania závisí od klimatických podmienok, pôdy ale aj od veľkosti ruží. Všeobecne platí, že popínavé ruže potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v horúcich letných mesiacoch, aby sa zabránilo vyschnutiu koreňov. Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových.
Áno, popínavé ruže je vhodné pravidelne hnojiť, aby sa podporil ich zdravý rast a kvitnutie. Hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu je ideálne, pretože podporuje tvorbu pukov a kvetov.
Čo sa týka obľúbených druhov popínavých ruží, tých existuje hneď niekoľko. Spomenúť môžeme napríklad popínavú ružu Rosa 'Cairo', ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi ružovými kvetmi. Ruža 'Coral Dawn' je krásna popínavá rastlina, ktorá sa pýši ružovými kvetmi strednej veľkosti (zhruba 8 cm). Z ďalších odrôd stoja za zmienku ruže 'Crimson Glory'. Tie vytvárajú pomerne dlhé výhony pre ľahké upínanie na mreže, ploty či stromy. Pýši sa krásnymi purpurovými kvetmi. Ruža 'Don Juan' kvitne opakovane a vašu záhradu sfarbí do tónov tmavočervenej farby. Ruža 'Kimono' zaujme stredne veľkými kvetmi v ružovej farbe, pričom táto odroda dobre znáša aj polotieň. Ďalšou opakovane kvitnúcou popínavou ružou je ruža 'Parade' s ružovými kvetmi. Hodí sa na tvorbu stien i porastov na oblúky, treláže či pergoly. Atraktívna ruža 'Paul Scarlet' ponúka šarlátovo červené kvety, pričom vytvára veľmi bujný porast. Kvety v tomto prípade kvitnú v rovnakom čase. Ruža 'Sutter's Gold' poteší záplavou pestrých žltých až zlatých kvetov. Z ďalších žltých odrôd možno spomenúť ružu 'Goldenfinger', ktorá vytvára majestátny stĺp plný žiarivých kvetov. Ruža 'Ilse Krohn Superior' vyniká svojimi bohatými bielymi kvetmi. A pokiaľ zatúžite po popínavých ružiach v oranžovej farbe, odporúčame kultivar 'Westerland Orange'. Špeciálnou ružou je ruža „Ghislaine de Féligonde“. Má oranžové puky, z ktorých vznikajú svetlé kvety. „Maria Lisa“ nemá takmer žiadne tŕne a má ružové kvety, ktoré kvitnú raz za rok. Skombinujte ich s plamienkom. Vhodné odrody sú napríklad „Niobe“ a „Blue Belle“. Anglická ruža „Teasing Georgia“ je síce kríková ruža, no vďaka opornému prvku môžete rast smerovať nahor. Existujú aj menšie odrody popínavých ruží, ktoré môžete vysadiť do črepníka.
Ruže ako zelená okrasa stromov: Ak chcete okrášliť vysokú stenu alebo vysoký strom, vyberte si ruže rambler. Majú obzvlášť bohaté kvety a tvoria výhonky dlhé 6 až 10 m. Kvôli ťažkým výhonkom potrebujú silnú oporu, napríklad staré stromy. Ruže rambler sú vhodné aj na fasády domov a veľké pergoly. Na veľké stromy alebo plochy striech je najlepšie použiť intenzívne rastúce ruže ako „Bobbie James“, „Kiftsgate“ alebo „Ayrshire Queen“. Ako partnerské rastliny používajte menej rastúce odrody, ktoré kvitnú celé leto. Patria tu okrem iných aj „Super Excelsa“ a „Brewood Belle“.
Popínavé ruže sú napádané typickými chorobami ruží. Patria sem škvrnitosť listov, múčnatka, sivá pleseň, hrdza ružová a čierna škvrnitosť. Škodcovia, ktorí napádajú popínavé ruže, sú vošky, nosánik ryhovaný a roztoče. Použite proti nim prirodzených nepriateľov, ako sú larvy lienok a hmyz z čeľade zákernicovitých. Neklamným znakom čiernej škvrnitosti sú načernalé škvrny na zažltnutých, neskôr opadaných listoch. Ruže obľubujú slnečné stanoviská. Pôda musí byť hlboká a priepustná. Veľa krát je náchylnosť rastlín na choroby spôsobená zlým stanoviskom. Vošky ružové vysávajú listy, špičky výhonkov a mladé púčiky. Ich výskyt stúpa v období sucha. Pri silnejšom napadnutí postriekať vhodným prostriedkom. Pilatka dreňová spôsobuje pokrútenie výhonkov smerom nadol, čo je dôsledok požierania drene výhonku larvou. Ochrana: Napadnuté výhonky odrežeme až po dutú časť stonky. Pri rozsiahlejšom výskyte použijeme vhodný postrek. Vyrezaním výhonu nájdeme vyžranú chodbičku pilatky. Napadnutý výhon po odrezaní spálime. Múčnatka ružová pravá táto huba vytvára belavé povlaky na listoch, výhonkoch a púčikoch. Jej výskyt podporuje nesprávne hnojenie (vysoký obsah dusíka), studené a vlhké pôdy, tienené stanovištia vo vnútorných dvoroch, ohraničené priestory s nedostatočným prúdením vzduchu. Ochrana: Napadnuté výhonky odstrihnúť a spáliť! Preventívna ochrana - týždenné postreky, ktoré sa musia striedať. V počiatočnom štádiu sa huba nachádza na povrchu listov, neskôr zmenou teploty a vlhkosti prenikne dovnútra. Preventívne postreky vytvoria obal, ktorý zabráni prieniku do listov. Čierna škvrnitosť tvorí na povrchu listu okrúhle hnedé až čierne škvrny, ktoré vedú pri väčšom napadnutí v neskorom lete a na jeseň k úplnému opadávaniu listov. Takto oslabené rastliny trpia ešte v dvoch nasledujúcich rokoch. Postreky proti hubovitému ochoreniu a savým škodcom by mali byť prevádzané preventívne, v apríli až septembri, v 10 - 14 dňových intervaloch počínajúc vyrašením na jar.
Zimná ochrana: Všeobecne nepotrebujú žiadnu zimnú ochranu. Výnimkou je len veľmi tuhá zima alebo mrazom ohrozené stanovištia, napr. pred bielou južnou stenou. Popínavé ruže potrebujú vhodnú zimnú ochranu. Za týmto účelom na jeseň nahrňte zeminu na základni a potom spodnú časť zakryte 2 m rákosovou rohožou. Karimatka chráni nielen pred mrazom, ale aj pred vetrom a slnkom. Zaveste pytlovinu cez dlhé výhonky.
Popínavé ruže možno ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Miesto očkovania musí byť asi jeden centimeter pod zemou. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, existuje jednoduché riešenie. Použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel. Hnojenie: použite hnojivo určené priamo na ruže. Ruže sú potom odolnejšie a kvetnatejšie. Rez: režte ich ako ostatné ruže. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky s ružami postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Srdcom záhradník - Rez popínavej ruže
V tomto článku sa pozrieme na to, ako pestovať a starať sa o popínavé ruže, aké stanovisko a pôdu preferujú, a čo ich robí takými výnimočnými. V tomto článku sa dozviete, ako správne vybrať miesto prepopínavé ruže, akú pôdu uprednostniť a ako sadiť ruže tak, aby skrášlili váš domov. Okrem toho vám poskytneme užitočné rady, ako úspešne pestovať ťahavé ruže v kvetináčoch.
tags: #pestovanie #pokryvnych #ruzi