Predpestovanie priesad na báze rašeliny: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Aj keď vonku stále panuje chlad a záhrada ešte nie je pripravená na pestovanie, od konca januára do konca marca predstavujú ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka tomu budú rastliny silnejšie a odolnejšie, získajú viac času na kvalitný vývoj koreňov a listov. Navyše si vašu úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.

Cieľom správneho predpestovania je rýchly a zdravý rast priesad. Ak zmeškáte príležitosť počas januára a februára, môže sa stať, že vaša úroda nebude kvitnúť alebo plodiť včas. Preto je dôležité sa pripraviť a dopredu zásobiť. Častou chybou môže byť odkladanie výsevu až do chvíle, keď dodávatelia už majú nedostatok tovaru.

Čo je to rašelina a prečo ju používať?

Rašelina je prírodný organický materiál, ktorý vzniká veľmi pomalým rozkladom rastlinných zvyškov (najčastejšie machov, tráv, koreňov) v prostredí s nadbytkom vody a nedostatkom kyslíka. Typicky sa tvorí v rašeliniskách a mokradiach. Rašelina zlepšuje štruktúru pôdy, prevzdušnenie a zadržiavanie vody.

Mnohí, ktorí už majú so záhradkárskymi počinmi skúsenosti, vedia, že rašelina sa vyznačuje vysokou kyslosťou (pH 3±). No žiadne obavy. Rašelinové tablety (JIFFY) obsahujú minerály, ktoré neutralizujú kyslosť. Rašelinové tablety Jiffy sú najobľúbenejším médiom pre predpestovanie a ide o jednorazovú tabletu, ktorá bežne stojí pár centov za kus. Táto metóda má výhodu najmä v tom, že pri presádzaní nerušíte korene, čím predídete tomu, aby rastlina zahynula.

Výhody rašelinových tabliet JIFFY:

S rašelinovými tabletami je manipulácia skutočne jednoduchšia ako s klasickým, niekoľko kilovým substrátom.
JIFFY ocenia ako veľkopestovatelia, tak aj mamičky, ktoré nebudú musieť v byte zametať rozsypaný substrát, ak si niečo budú chcieť vysadiť s dieťaťom.
JIFFY držia svoj tvar. Narozdiel od prípravy jednotlivých nádob pre výsadbu priesad, ich plnenie substrátom a následné zalievanie, JIFFY tablety šetria váš čas.
Veľkou výhodou je kúpa po jednom kuse. Predstavte si, že si chcete pripraviť len dve priesady pod okno a musíte kúpiť niekoľko litrové balenie substrátu, ktorý by tak malú výsadbu zbytočne predražil.

Príprava na predpestovanie priesad

Výber semien a termín výsevu

Pred vysadením rastlín vonku do záhonov, skleníkov alebo fóliovníkov si vyberieme druhy, ktoré chceme predpestovať. Najčastejšie sa na Slovensku rieši predpestovanie paradajok, uhoriek a paprík, preto sa na ne zameriame. Samozrejme, nie sú výnimkou ani okrasné rastliny, ako sú muškáty a podobné.

Nemá zmysel tu uvádzať tabuľku so všetkými rastlinami a ich termínmi výsevu, pretože tieto údaje sú vždy uvedené na obale od výrobcu - držte sa toho. Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Snažte sa nesiať rastliny skôr, než je uvedené na obale, inak by mohol nastať spomalený rast a výsledkom by mohla byť nižšia úroda plodov. V niekoľkých prípadoch priskorý výsev spôsobil častejšie napadnutie rastlín škodcami.

Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.

V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny ako je karfiol, brokolica, hlávkový šalát a kapusta (biela aj červená). V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm. V máji môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo s iných druhov rastlín, ktoré sú určené na neskorší zber.

Vo všeobecnosti sa klíčivosť osív zeleniny pohybuje od 1 do 10 rokov, takže ak nám nejaké balenia zostali z minulého roka, skôr ako sa pustíme do vysievania, je dobré urobiť skúšku klíčivosti. Zopár semien uložíme na navlhčený filtračný papier. Udržiavame ho vlhký niekoľko dní a zistíme, ako semená klíčia. Odoláme ponuke lacného, ale neznámeho osiva, ktoré nemusí mať potrebnú klíčivosť. Rovnaký problém môžu mať akciové balíčky z predchádzajúcich sezón.

Príprava nádob a substrátu

Je dobré vopred zvážiť, kam umiestnite priesady, aby ste vybrali správnu veľkosť kvetináčov alebo iných nádob. Pripravíme si misku/tácku alebo inú nádobu. Ak nemáte nádobky, skúste staré obaly od jogurtov alebo vajíčok. Každá nádoba, v ktorej plánujeme predpestovať priesady, musí mať na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Inak hrozí, že bude substrát trvale premáčaný a priesady budú zahnívať.

Použite kvalitný substrát určený špeciálne na výsevy a množenie rastlín. V ponuke sú dnes rôzne typy substrátov - dokonca aj priamo určené na predpestovanie priesad. Trendom sú supresívne substráty, ktoré môžu pomôcť zamedziť padaniu klíčnych rastlín. Substrát na predpestovanie zeleniny a letničiek by mal mať neutrálne pH, je lepšie, ak má jemnejšiu štruktúru a nižší obsah živín. V takomto prostredí rastliny klíčia rovnomerne a viac-menej spoľahlivo. Nikdy nepoužívajme zeminu zo záhrady alebo z kompostu, nie je na predpestovanie priesad vhodná, pretože určite obsahuje organizmy nežiaduce pre klíčiace rastliny. Dokonca by sme nemali používať ani substrát z minulého roka.

Pre výsev sú vhodné hotové substráty obsahujúce správne zloženie a množstvo stopových prvkov, ktoré klíčiace semienko neodkladne potrebuje pre svoj vývoj, aby sa stalo silnou a zdravou priesadou. Suprasívne substráty vynikajú pridaným obsahom užitočných húb, presnejšie ich spór. Tie sa v optimálnych podmienkach začnú vyvíjať a následne vo výsevoch obmedzujú rozvoj fytopatogénov a drobného škodlivého hmyzu. Najčastejšie tieto užitočné huby chránia klíčiace rastliny pred padaním klíčnych rastlín - veľmi častý problém pri domácom pestovaní priesad.

Inou metódou, ktorú pozná najmä staršia generácia, je predpestovanie zeleniny v plastovom kelímku od jogurtu. Tu odporúčame použiť nejaký špeciálny substrát pre výsev a rozmnožovanie. Skúsenejší záhradkári môžu vyskúšať lisovaný kokos zmiešaný s perlitom; tento mix sa často používa na predpestovanie priesad paprík (a náročnejších rastlín).

Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad:

Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov. Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.

Výsev semien

Pripravte si misku/tácku alebo inú nádobu. Tablety postupne zalejte teplou vodou tak, aby dostatočne napučali, ale nestáli vo vode. Pripravenú nádobu naplníme substrátom v dvoch vrstvách. Do polovice naplnenú misku opatrne utlačíme, v strede aj po bokoch. Ešte pred rozbalením osiva si na etikete overíme hĺbku výsevu a nároky na svetlo. Vysievame buď naširoko, alebo do riadkov. Výsev naširoko je praktický. Semená sejeme rovnomerne a tak, aby sa semená navzájom nedotýkali. Spôsobuje to problémy pri klíčení. Ak sú semená nahusto, môžeme ich v riadku opatrne porozkladať.

Jemnejšie osivá len pritlačíme k substrátu, nezasypávame ich - klíčia na svetle. Väčšie zasypeme tenkou vrstvou substrátu. Semená nikdy nepritláčame k pôde. Po vysiatí semeno zasypeme malou vrstvou preosiateho substrátu, ľahko pritlačíme a opatrne zavlažíme.

Pri vysádzaní priamo do sadbovačov postupujte rovnako, ako pri hromadnom výseve. Akurát semiačka vysejte po 2 - 3 do každej z výsadbových jamiek. Odporúčame však radšej zvoliť prvý spôsob s následným pikírovaním. Priesady budú pevnejšie.

Výsevy si nezabudnite precízne označiť, aby sme presne vedeli, kde čo máme. Podľa toho budeme vedieť, či nám daný druh klíči horšie alebo lepšie a pri ktorej rastline treba výsev zopakovať.

Optimálne podmienky pre rast

Svetlo

Svetlo je pre mladé rastliny určite najdôležitejším faktorom, o tom niet pochýb. Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Priesady počas prvého týždňa svojho života nepotrebujú veľa svetla, pretože sa bunky len vyvíjajú. Avšak s každým dňom a týždňom zvyšuje rastlina svoju potrebu po svetle a jeden zatiahnutý týždeň bez slnečného svetla nám môže vážne skomplikovať život.

Nádoby dajte na teplé a svetlé miesto. Ak sú rastlinky vysoké a tenké, znamená to, že sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom. Ak nemáte k dispozícii dostatočne svetlé miesto, použite LED osvetlenie pre rastliny. Pri slabom osvetlení sa rastliny vyťahujú do výšky. Počas klíčenia nesmie teplota kolísať. Dôležité je aj vetranie počas slnečných zimných dní a svetlo. Ak ho je málo, rastlinky sa vyťahujú, sú krehké a lámu sa. Pri silnom slnečnom žiarení zasa výsevy tienime.

Pri zlých svetelných podmienkach v jesenných, zimných mesiacoch, ale aj na jar treba priesady osvetľovať od 5. hodiny ráno až do úplného rozodnenia a od 16. hodiny do 22. hodiny.

Teplota

Nádoby s vysiatym semenom umiestnime v skleníku, parenisku, či v iných miestnostiach s teplotou okolo 18° C. Kým semená vzídu, môžu byť aj v tme. Keď začnú vzchádzať, premiestnime ich na svetlo, aby sa netvorili slabé, tenké a dlhé rastliny.

Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C. Pri zamračenom počasí a v noci treba udržiavať nižšie teploty. Pri dobrom osvetlení sa vyžadujú vyššie teploty. Teplota však nesmie klesnúť pod kritickú hodnotu. Nachladnutie rastlín spôsobuje pri niektorých druhoch predčasné vybiehanie do kvetu.

Nekvalitnú priesadu najčastejšie záhradkári dopestujú na parapetoch okien, pod ktorým je umiestnený radiátor. Papriky a zeler by sme napríklad mali vysievať vo februári, paradajky stačí vysiať začiatkom alebo v polovici marca. Osvedčilo sa najprv umiestniť nádoby s výsevmi do najteplejšej miestnosti bytu, a keď začnú vyrastať prvé klíčky, premiestniť ich na svetlé a o niečo menej teplé miesto.

Vlhkosť a zavlažovanie

Dôležitým faktorom pri klíčení semien je vlhkosť. V období klíčenia by nám substrát v žiadnom prípade nemal preschnúť. Ideálne je, ak sa udržiava primerane vlhký. V opačnom prípade môže dôjsť k zastaveniu klíčenia a znehodnoteniu semienka. Utužený substrát zavlažíme. Použijeme buď rozprašovač, alebo krhlu s polievacou ružicou. Zálievka má byť pravidelná v menších dávkach a slabým prúdom vody. Voda má mať teplotu ovzdušia. Na studenú vodu sú citlivé hlavne uhorky a paprika.

Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Sledujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu iba podľa potreby. Použite krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. Pozor: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov. Rovnako však nesmieme pripustiť, aby substrát na dlhší čas preschol. Substrát by mal medzi každou ďalšou zálievkou iba mierne preschnúť - je to lepšie, ako keby bol stále premokrený, pretože by hrozila tvorba plesní.

Vetranie

Priestor, kde máme umiestnené mladé rastliny, priebežne vetráme (ale nie v dňoch, keď je mrazivo). Ak sa rozhodnete pre plastové okenné miniskleníky, tieto skleníky dobre udržiavajú vlhkosť a teplotu, čo využívame hlavne v noci, keď necháme priesady zakryté a uzatvorené otvory na vetranie. Počas dňa môžeme otvoriť otvory na vetranie (často ide o plastové otáčavé koliesko na hornej strane skleníka) alebo úplne odstrániť transparentné plastové kryty, aby rastliny mohli dýchať a nadmerná vlhkosť sa nekondenzovala. Vetraním regulujeme pohyb vzduchu, teplotu a vlhkosť. Náš tip: Aby boli naše priesady zdravé a nechytali hubové ochorenia, je dobré, ak majú dostatočnú cirkuláciu vzduchu.

Pestovanie semien v plastovom skleníku - funguje to? #semojohomestead

Pikírovanie a presádzanie

Kedy pikírovať?

Klíčenie trvá pri jednotlivých druhoch rôzne. Niekedy semená vyklíčia prekvapivo rýchlo. Inokedy sa však treba vyzbrojiť trpezlivosťou, klíčenie trvá dlhšie, čo môže spôsobiť obavy, či dané semená vôbec vyklíčia. Vývoj listov: Zo semienka najskôr vyrastú klíčne lístky, potom pravé listy. Keď sa objavia minimálne dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - rozdeliť do väčších črepníkov alebo samostatných nádob. Mnoho záhradkárov zvažuje, kedy začať s pikírovaním, nie vždy zvolia vhodný okamih. Pikírovať by sme mali vtedy, keď majú mladé rastliny dva pravé listy (okrem klíčnych). Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu.

Pikírovanie je veľmi dôležité - rastliny spevnejú, vytvoria si kvalitný koreňový bal a na hriadke sa neskôr ľahšie ujmú. Odporúča sa skracovanie hlavného korienka, aby zmohutnela koreňová sústava. Rastlinky z hustých výsevov v debničkách alebo na záhonoch rozsadíme, keď majú vyvinuté dva pravé listy.

Ako pikírovať?

Pikírujeme veľmi opatrne do menších črepníkov, sadbovačov alebo rašelinových či plastových zakoreňovačov. Naplníme ich kvalitným substrátom, pikírovacím kolíkom opatrne podberieme priesadu z výsevnej misky a prenesieme do pripraveného malého črepníka alebo sadbovača. Vložíme do pripravenej jamky, korienky prihrnieme substrátom a rastlinu zavlažíme. Niektoré druhy sadíme hlbšie, napríklad papriky a rajčiaky, iné takisto, ako boli vo výsevnej debničke.

Prepikírované rastliny si nezabudnite precízne označiť, aby sme vedeli, čo budeme mať pred výsadbou k dispozícii. Tieniť je vhodné po pikírovaní za slnečného počasia, aby sa zabránilo vysychaniu, vädnutiu, alebo spáleniu rastlín.

Presádzanie do pôdy

Priesady vysádzajte podľa typu rastliny v plánovanom termíne. Doba predpestovania priesad je 50 - 60 dní. Čas na presadenie priesad vonku do záhonov alebo do väčších kvetináčov poznáte na rastline ľahko. Prvým indikátorom, že je rastlina dostatočne silná na ďalšie manipulácie, sú dve poschodia skutočných listov. Fázu predpestovania môžete z dôvodu vonkajšieho počasia alebo iných vplyvov predĺžiť, ale odporúčal by som najprv presadiť do väčších kvetináčov, aby mohol koreňový systém ďalej rásť a posilňovať sa.

Pri presádzaní z rašelinových tabliet Jiffy nezabudnite rozstrihnúť sieťku, ktorá zabezpečuje, aby rašelinová tableta udržiavala svoj tvar. Priesady dopestovávame s koreňovým balom. Pred vysadením na záhrade je dôležité, aby ste priesady aklimatizovali. Na pár hodín ich začnite vyberať von, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Začnite s krátkymi časmi a postupne predlžujte pobyt vonku. Keď sú priesady silné a počasie sa zlepší, môžete ich presadiť do záhrady. Termín: v apríli alebo od polovice mája - v závislosti od druhu, alebo od toho či ich sadíte do skleníka alebo fóliovníka. Ale určite až po skončení neskorých jarných mrazov!

Buďte opatrní pri manipulácii s koreňmi, aby ste nepoškodili mladé rastlinky. Ideálne je označiť vysadené druhy sadeníc plastovými menovkami. Nie je veľmi príjemné, keď zmiešame štipľavú papriku so sladkou, alebo keď si nepamätáme, ktorý druh rajčiaka bol najchutnejší alebo najľahšie pestovateľný. Priesady vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.

Hnojenie a ochrana proti chorobám

Hnojenie

Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Rastúce priesady zavlažujeme, môžeme ich dokonca aj prihnojiť slabšou dávkou hnojiva určeného na predpestovanie priesad. Ak je použitá zemina dobre zásobená živinami stačí prihnojovať tekutými hnojivami na list. Prihnojovanie robíme za mierne zamračeného počasia. Do večera majú rastliny obschnúť. Prihnojujeme, čím zabezpečíme rastline dostatok fosforu.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Priesady kontrolujte pravidelne. Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť. Ochrana proti chorobám a škodcom má byť preventívna. Dôležité je morenie osiva pred sejbou a dezinfekcia priestorov a náradia. Najčastejšou chorobou pri pestovaní priesad je padanie klíčiacich rastlín. Skúsení pestovatelia vedia, že zdravá priesada je základ pre výnosnú rastlinu, ktorá prinesie zdravé a chutné plody.

tags: #pestovanie #presad #na #raseline