Pestovanie pšenice v meniacom sa Grónsku a jej význam
Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť.
V súčasnosti sa však mení aj prístup k pestovaniu pšenice, a to aj v kontexte klimatických zmien. Jedným z takýchto miest je Grónsko, ktoré prechádza výraznými transformáciami, otvárajúcimi nové možnosti aj pre poľnohospodárstvo.
Grónsko: Krajina meniacich sa podmienok
Zmena klímy v Grónsku mení aj podmienky pre poľnohospodárstvo. Na rozdiel od toho, čo naznačuje všeobecný obraz Grónska, juh je domovom zelených lúk s bujnou trávou a dlhou tradíciou chovu hospodárskych zvierat - chovajú sa tu najmä ovce. Arte uvádza, že za posledných 40 rokov sa Arktída otepľovala štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Výsledkom je výrazný ústup ľadovej plochy a ľahšia dostupnosť vzácnych nerastných zdrojov.
V súvislosti s tým vzniká možný konflikt - zahraniční investori sľubujú nielen vysokú finančnú odmenu, ale aj nové pracovné miesta v súvislosti s ťažobnými právami. Grónsko bolo doteraz závislé najmä od finančnej podpory dánskej vlády. Spolupráca s investormi, ktorí požadujú zodpovedajúce ťažobné práva, by mohla tento finančný podiel kompenzovať. Grónsko by sa tak mohlo stať nezávislým od Dánska, naznačuje Arte.
Okrem toho baníctvo vytvára nové pracovné miesta v regiónoch s menším množstvom pracovných príležitostí pre miestnych obyvateľov. Mnohí obyvatelia Grónska si však nie sú istí. Ťažba by vytvorila pracovné miesta, ale zmluvné podmienky sú len 30 rokov, opisuje miestny obyvateľ. Toto nie je dlhodobé riešenie. Ďalší obyvateľ sa obáva, že fjordy a krajina by mohli byť natrvalo zničené ťažbou.
K dnešnému dňu v Grónsku pracuje a žije celkovo 37 chovateľov hospodárskych zvierat. Všetci žijú na juhu ostrova. V miestnych obchodoch s potravinami nájdete hlavne dovážané potraviny z Dánska. Skutočnosť, že Grónsko ponúka obzvlášť dobré podmienky pre pestovateľov zeleniny, dokazuje miestny poľnohospodár. Juh Grónska ponúka aj potenciál ornej pôdy pre pestovanie zeleniny, pričom úrodu ohrozuje len málo chorôb a škodcov. Chýba tu však stále dostatok vyškolených pracovníkov v poľnohospodárstve, čo výrazne komplikuje jeho rozvoj na ostrove a existujúci chovatelia hospodárskych zvierat to výrazne pociťujú, keďže si sami často nedokážu poradiť.
Pšenica dvojzrnová ako dôležitý genetický zdroj
Historické kultúrne pestované rastliny môžeme zaraďovať medzi skvosty genetických zdrojov, pretože mnohé z nich sú nosičmi dôležitých génov, ktoré je možné využívať na vytvorenie, vyvinutie alebo objavenie nových odrôd rastlín s odolnosťou k nepriaznivým faktorom prostredia. Medzi významné genetické zdroje patrí pšenica dvojzrnová (T. dicoccum SCHRANK), ktorá patrí spolu s jačmeňom medzi najstaršie pestované plodiny v Európe.
Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccum) je plevnatý druh pšenice. V porovnaní so pšenicou letnou prináša pšenica dvojzrnová špecifickú kvalitu zrna so špecifickými vlastnosťami a možnosťami uplatnenia. Jej hlavná výhoda spočíva v jej schopnosti dobrých úrod na chudobných pôdach a odolnosti voči plesňovým ochoreniam, ako napr. hrdza trávová vo vlhkých oblastiach. Niektoré populácie pšenice dvojzrnovej sa tiež ukázali ako zvlášť tolerantné voči suchu a teplotnému stresu. Z hľadiska agronomického má pšenica dvojzrnová vyššiu odolnosť voči vonkajším nepriaznivým podmienkam prostredia a voči chorobám v porovnaní s pšenicou letnou.
Adaptabilita pšenice dvojzrnovej voči prostrediu jej umožňuje rásť takmer na celej výmere pôdy určenej pre pestovanie pšenice, aj keď jej úrodové charakteristiky sú nižšie ako pri pšenici letnej. Pšenica dvojzrnová patrí k menej náročným obilninám a vyznačuje sa odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a dlho trvajúcim snehovým pokrývkam, je odolná voči chorobám a škodcom a vyhovujúce sú stredne ťažké až ťažké pôdy. V osevnom postupe pšenicu dvojzrnovú zaraďujeme po okopaninách, najmä zemiakoch ale vhodnou predplodinou je aj ovos. V priaznivých podmienkach sa výsevok pohybuje od 300 do 350 klíčivých obiliek na 1 m2, v horších podmienkach 350-400 obiliek na 1 m2, v suchom období po sejbe odporúčame valcovanie ryhovanými valcami a bránením pred vzídením zničíme viac než 80% burín.
Výživové vlastnosti pšenice dvojzrnovej
Z dietetického hľadiska je dôležité, že pšenica dvojzrnová je ľahko stráviteľná, neobsahuje antinutritívne zložky, pôsobí priaznivo aj na tráviaci trakt a má aj pozitívny účinok na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Múka zo pšenice dvojzrnovej patrí z hľadiska nutričnej úrovne spoločne s pohánkovou múkou medzi najkvalitnejšie. Vyniká hlavne najvyšším obsahom bielkovín, P, Zn a Cu, ale tiež K, Mg a Mn. Je výborným zdrojom kyseliny pantoténovej, niacínu a vitamínu B2. Oproti pšeničnej a špaldovej múke má aj vyšší obsah lyzínu, ale menej vlákniny.
Skúsenosti z Talianska naznačujú, že z múky pšenice dvojzrnovej je možné vyrábať cestoviny. Ďalej je možné vyrábať širokú paletu nekysnutých pečivárenských výrobkov ako sú sušienky, mandľové sušienky, venčeky a pod., charakteristické špecifickou a často veľmi vysokou senzorickú akosťou (vôňa, krehkosť a pod.) v porovnaní s výrobkami z múky z pšenice letnej.
| Nutrient | Pšenica dvojzrnová | Pšeničná múka | Špaldová múka |
|---|---|---|---|
| Bielkoviny | Vysoké | Stredné | Stredné |
| Fosfor (P) | Vysoký | Stredný | Stredný |
| Zinok (Zn) | Vysoký | Nízky | Nízky |
| Meď (Cu) | Vysoká | Nízka | Nízka |
| Lyzín | Vyšší | Nízky | Nízky |
| Vláknina | Nižšia | Vyššia | Vyššia |
Typy pšenice a ich pestovanie
Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu. Tvrdá pšenica (Triticum durum) má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín. Mäkká pšenica (Triticum aestivum) je najrozšírenejší druh a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky. Špalda (Triticum spelta) je starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.
Pšenica sa vo svete pestuje v troch základných formách - jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice je bežné a tradične sa vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje. Pšenica jarná, ako názov napovedá, je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách, ktoré zažívajú mierne zimy, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike, na Strednom východe.
Ozimná pšenica
Ozimná pšenica sa začína sadiť od jesene a približne tak do mája. Ozimnú pšenicu je najlepšie vysádzať na jeseň, aby prečkala zimu a začala rásť na jar. Pšenica ozimná je na Slovensku najvýznamnejšou obilninou a v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje. Dôvodom takého nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase).
Jarná pšenica
Ak chcete sadiť v inom období, je potrebné si zadovážiť pšenicu jarnú, ktorá sa sadí na jar. Jarná pšenica sa pestuje na jar a zberá sa v lete. Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pri tejto jarine sa nemusíme ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa).
Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles.
Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave.
Požiadavky na pestovanie pšenice
K tomu aby ste vypestovali pšenicu nepotrebuje nič špeciálne, potrebujete osivo na sadenie a kvalitnú pôdu, ktorá pripomína kompost, teda pôdu, ktorá je riadne a kvalitne pohnojená. Myslíte si, že na pestovanie pšenice je potrebné aby vás pozemok disponoval obrovskými rozmermi? Nie je to pravda, pšenica sa dá pestovať aj na omnoho menších políčkach alebo len v kvetináči. Chvíľku to však potrvá ale na druhej strane výsledok je nezameniteľný.
Príprava pôdy a výsev
Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby si zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom. Sadenie pšenice vyzerá potom nasledovne, osivo pšenice porozhadzujete rovnomerne po priestore, kde idete pšenicu zasadiť a následnej ju opatrne a jemne prehrabete tak, aby sa zakryla pôdou.
Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechaj vzdialenosť 15-20 cm. Hlavné je, aby semiačka pšenice majú dostatočný prísun vody. Počas obdobia sucha sa snažte aspoň raz denne jemne poliať políčko. Ak prší, nechajte to na prírodu, ona si s tým poradí sama.
Zavlažovanie a hnojenie
Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká. Pšenica potrebuje polievanie hlavne počas klíčenia a tvorby klasov. Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať hnojivo bohaté na dusík. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice. Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium.
Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii.
Zber a spracovanie
Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Žatva je obdobie, kedy sa zbiera úroda, ktorá nám vyrástla, teda prichádza obdobie, vďaka ktorému uvidíme, akú máme úrodu a ako sme sa o naše obilniny starali. Pšenica dozrieva počas jesene a vtedy prichádza na rad aj žatva. Žatva prebieha v rôznych intervaloch a je pri nej veľmi dôležité dbať na to, aby sa zbieraná úroda nepoškodila.
Po zbere musíš pšenicu dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná pšenice môžeš uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov. Po celom procese opatrne pozbierajte svoju úrodu a môžete začať chystať vašu vlastnú pšeničnú múku.
tags: #pestovanie #psenice #gronsko