Pestovanie pšenice na záhrade: Kompletný sprievodca
Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu. Tvrdá pšenica (Triticum durum) má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín. Mäkká pšenica (Triticum aestivum) je najrozšírenejší druh a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky. Špalda (Triticum spelta) je starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty. Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli.
Typy pšenice a ich charakteristika
Existujú dva hlavné typy pšenice - jarová a ozimná. Ozimnú pšenicu seješ na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Jarná pšenica sa vysieva na jar a zberá sa v lete. V niektorých krajinách, kde sú zimy mierne, je možné vysievať jarnú pšenicu aj na jeseň. Definícia pšenice jarnej podľa Crofta (1989) je v prítomnosti či absencii génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn). Najkomplikovanejšia je definícia presievok, ktoré majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú presievkové pšenice nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie.
Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa). Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári).
V Európe sú šľachtiteľské firmy napr. Strube Gmbh., ktoré sa venujú vo veľkej miere tvorbe presievkových pšeníc. Už v prvorepublikových učebniciach sa pšenice rozdeľovali podľa termínu sejby na ozimné, presievkové a jarné s tým, že „je treba dbať, aby sa ozimka s jarkou nezamenila, lebo ozimka vysiata na jar sa plazí po zemi a nevytvára žiadne steblá, alebo len zriedkavo a neskoro a jarka vysiata na jeseň ľahko vyzimuje“ (Pěstování rostlin, 1940).
Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccum) je plevnatý druh pšenice. V porovnaní so pšenicou letnou prináša pšenica dvojzrnová špecifickú kvalitu zrna so špecifickými vlastnosťami a možnosťami uplatnenia. Neustále sa zvyšuje trend pestovania netradičných foriem pšenice, nakoľko prinášajú v dnešnej dobe zvýšenej záťaže na človeka (viac stresu, vyššia chorobnosť) pridanú hodnotu vo forme vyššieho podielu látok s pozitívnym biologickým a funkčným účinkom. Rovnako sa zvyšuje aj trend zastúpenia ekologického poľnohospodárstva ako „zdravšej“ varianty hospodárenia na pôde. Jej hlavná výhoda spočíva v jej schopnosti dobrých úrod na chudobných pôdach a odolnosti voči plesňovým ochoreniam, ako napr. hrdza trávová vo vlhkých oblastiach. Niektoré populácie pšenice dvojzrnovej sa tiež ukázali ako zvlášť tolerantné voči suchu a teplotnému stresu. Z hľadiska agronomického má pšenica dvojzrnová vyššiu odolnosť voči vonkajším nepriaznivým podmienkach prostredia a voči chorobám v porovnaní s pšenicou letnou. Adaptabilita pšenice dvojzrnovej voči prostrediu jej umožňuje rásť takmer na celej výmere pôdy určenej pre pestovanie pšenice, aj keď jej úrodové charakteristiky sú nižšie ako pri pšenici letnej.
Pestovanie pšenice v záhrade
Pestovanie pšenice nie je nič náročné, v tomto článku vám priblížime kedy by sa pšenica mala sadiť, a to podľa jej druhu a takisto si priblížime aj kedy začína žatva pšenice. Odpoveď na otázku kedy začať so sadením pšenice nebude jednoznačná, pretože existujú dva najznámejšie typy pšenice, a teda každý druh pšenice sa sadí v inom období. Pšenica sa delí na pšenicu ozimnú a jarnú pšenicu. Ozimná pšenica sa začína sadiť od jesene a približne tak do mája. Ak chcete sadiť v inom období, je potrebné si zadovážiť pšenicu jarnú, ktorá sa sadí na jar.
Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby si zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom.
Sadenie nie je žiadna veda. Potrebné je vybaviť sa zemou, ktorá je svojou štruktúrou podobná kompostu, ktorý sa využíva na pestovanie paradajok, uhoriek a iných domácich plodín. Dnes si môžete kúpiť vlastný kompostér, ktorý vám spracuje pokosenú trávu, lístie a zvyšky jedál. Je to maximálne prírodné hnojivo, ktoré máte vyrobené zadarmo a nemusíte míňať zbytočné financie na kúpu drahej zeminy. Nejaký čas to potrvá, kým budete mať dokonalé hnojivo. Keď už máte vybraté miesto a pripravené hnojivo, jemne začnite rozhadzovať resp. rozsýpať semiačka pšenice. Následne sa snažte pomocou hrablí pozakrývať semiačka. Hlavné je, aby semiačka pšenice mali dostatočný prísun vody. Počas obdobia sucha sa snažte aspoň raz denne jemne poliať políčko. Ak prší, nechajte to na prírodu, ona si s tým poradí sama. Po tomto celom období čakania a tešenia sa určite budete vidieť prvé malé výrastky, nazývané výhonky. Zo zelených výrastkov sa postupne stávajú hnedé steblá. Na konci stebielok začnú vznikať hlávky, čo znamená, že ste svoju úrodu perfektne doviedli do úspešného konca. Po celom procese opatrne pozbierajte svoju úrodu a môžete začať chystať vašu vlastnú pšeničnú múku. Nie je nič lepšie ako keď si človek dokáže sám niečo krôčik po krôčiku vypestovať aj napriek tomu, že na začiatok je to len v malom množstve.
Semena vysievaj do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechaj vzdialenosť 15-20 cm. Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká.
Výživa a hnojenie
Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať hnojivo bohaté na dusík. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn.
Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíku 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5.
V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).
Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice.
Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva.
Pšenica je náchylná na rôznych škodcov. Jedným z bežných problémov sú vošky. Napadnutie vošiek spomalí rast pšenice a ovplyvní vzhľad listov. Zvyčajne je účinné ich postriekanie vodou. Neemový olej môžete použiť aj na tvrdohlavejšie napadnutia. Stinkbugs sú ďalším bežným problémom hmyzu s pšenicou. Opatrné odstraňovanie buriny je dobrý spôsob, ako sa vyhnúť ich prilákaniu. Na ich odstránenie môžete použiť aj potravinovú kremelinu primiešanú do povrchu pôdy. Niektoré druhy hmyzu kladú vajíčka na pšenicu, napríklad červce.
V období vysokej vlhkosti sa môže vyskytnúť múčnatka. Predísť tomu môže starostlivé zalievanie; zalievanie v spodnej časti rastliny pomáha znižovať zbytočnú vlhkosť. Námeľová huba sa môže tvoriť aj vo vlhkých podmienkach a pri konzumácii je potenciálne toxická. To sa dá identifikovať podľa čiernej alebo tmavofialovej farby zrna, keď je prítomná táto huba.
Pšenica jarná nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako pšenica ozimná, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po pšenici ozimnej. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri pšenici ozimnej. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii.
Zber a spracovanie
Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber.
Po zbere musíš pšenicu dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná pšenice môžeš uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.
Žatva je obdobie, kedy sa zbiera úroda, ktorá nám vyrástla, teda prichádza obdobie, vďaka ktorému uvidíme, akú máme úrodu a ako sme sa o naše obilniny starali. Pšenica dozrieva počas jesene a vtedy prichádza na rad aj žatva. Žatva prebieha v rôznych intervaloch a je pri nej veľmi dôležité dbať na to, aby sa zbieraná úroda nepoškodila.
Pšenica je pripravená na zber, keď sú jadierka chrumkavé a tvrdé. Môžete si ich otestovať medzi zubami. Mäkké jadrá musia ďalej dozrievať. Ak máte malú úrodu, môžete zberať ručne. Pri väčších plodinách použite kosák alebo kosák. Je potrebné vymlátiť pšenicu, aby sa oddelilo zrno od pliev (plevy okolo semena). Existuje niekoľko spôsobov, ako to urobiť ručne, vrátane pomerne jednoduchej a efektívnej metódy, kde použijete krabicový ventilátor a dve vedrá a nasypete zrno tam a späť.
Odrody pšenice
Čo sa týka odrôd pšenice jarnej, tak historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Uvedené šľachtiteľsko-osivárske firmy sa venujú šľachteniu pšenice jarnej už dlhšie obdobie. Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanej od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary, jednou z posledných privátnych firiem zaoberajúcou sa šľachtením obilnín na Slovensku. V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.
Odroda Slovenka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-4. Slovenka je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostí na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 42,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Má vyšší obsah mokrého lepku. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok má nižší oproti kontrole. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrolná odroda. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6-5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 102,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 96,6 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 100,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč.
Odroda Voskovka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-6. Voskovka je skorá odroda, krátkeho vzrastu. Klas má tvar paralelný, stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 39,3 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a veľmi kvalitného lepku je nižší. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda na úrovni kontroly. Číslo farinografickej kvality je nízke. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5-6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 120,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 105,7 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 109,2 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč.
Odroda Zelenka bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-7. Zelenka je stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 40,7 g. Odroda počas skúšok dosahovala vysokú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Obsah stredne kvalitného lepku je nižší ako má kontrolná odroda. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda vyššiu. Číslo farinografickej kvality má nižšie. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 116,1 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 89,4 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 104,3 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má odroda približne ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč.
Odroda Viera v štátnych odrodových skúškach bola skúšaná v rokoch 2013 - 2014 pod označením PS-8. Viera je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 41,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a lepku môže byť na niektorých lokalitách rizikový. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrola. Objem pečiva má odroda nižší, ale klenutie pečiva je dobré. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 a 2014 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 114,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 106,8 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč.
Existuje niekoľko pomerne bežných odrôd pšenice, ktoré môžete pestovať, a každá odroda má vlastnosti, ktoré ju robia žiadúcou. Tvrdá červená ozimná pšenica sa pestuje ako ozimná pšenica. Tvrdá červená jarná pšenica sa pestuje na jar. Mäkká biela pšenica sa používa na širokú škálu pečiva vrátane kysnutých chlebov a rožkov a táto pšenica sa používa na výrobu komerčnej múky na koláče a pečivo. Tvrdá pšenica sa tiež bežne nazýva "cestovinová pšenica" a má tvrdú hustú štruktúru a vysoký obsah bielkovín. Tvrdá pšenica je tiež zdrojom semolínovej múky, ktorá sa používa na výrobu kuskusu a iných cestovín.
Jarná pšenica vs. Jarná pšenica sa vysádza na jar a zberá sa na jeseň a je to vysoko bielkovinová, silná lepková pšenica, ktorá sa používa na chlieb, rožky, bagely a kôrku na pizzu. Zimná pšenica sa vysádza na jeseň, v zime prespí a je pripravený na zber v lete.
Ako pestovať čučoriedky (NOVÁ ZÁHRADA)
Napriek tomu, že sa pestovanie pšenice ozimnej javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy. Autori: Ing. P. Hozlár, PhD., Ing. K. Matúšková, PhD., Ing. K. Dvončová, PhD., Ing. D. Čermanová, Ing. L.
tags: #pestovanie #psenice #na #zahrade