Pestovanie pšenice v Južnej Kórei: Prehľad a výzvy

Kórejská republika sa rozprestiera na ploche 221 135 km², čo je porovnateľné s veľkosťou Veľkej Británie alebo Rumunska. Asi 65-70% krajiny je hornatá, najmä na severe a východe polostrova. V Južnej Kórei žije 47,9 milióna obyvateľov a jej klíma, podobne ako na Slovensku, je typická štyrmi ročnými obdobiami. Prechody medzi jednotlivými ročnými obdobiami sú však o niečo drsnejšie, s horúcimi, vlhkými a dlhými letami a suchými a studenými zimami.

Poľnohospodárska pôda predstavuje plochu 9,96 milióna hektárov, z čoho obrábaná pôda je 2,02 milióna hektárov. Hoci návšteva Južnej Kórey môže na prvý pohľad vyvolať nedôveru voči nepoznanému poľnohospodárstvu, krajina presviedča svojimi kvalitami, nádherným prírodným bohatstvom a pohostinnými ľuďmi.

Globálny kontext pestovania pšenice

Podiel poľnohospodárstva na svetovom HDP dosahuje 3%, čo z neho robí dôležitú hospodársku podporu. Obilniny sa masívne pestujú po celom svete, pričom pšenica zaujíma vedúce postavenie vo výrobe, pretože je nevyhnutná pre výrobu chleba, pekárenských výrobkov a alkoholu. Globálny trh s obilninami je v potravinárskom priemysle kľúčový. Podľa posledných údajov dosiahol objem výroby všetkých obilnín v roku 2019 2,7 milióna ton. Rast svetovej populácie prispieva k zvýšeniu spotreby obilia, ktoré sa používa aj ako krmivo pre zvieratá.

Oblasti vhodné pre pestovanie pšenice, tzv. „pšeničný pás“, sú kľúčové pre celosvetovú produkciu. V posledných rokoch však plochy vysadené pšenicou na svete klesajú, čo ovplyvnilo najmä Spojené štáty a západnú Európu. Svetové predpovede na roky 2019-2020 sľubujú rast vývozu pšenice. V roku 2018 dosiahol vývoz pšenice 41,1 miliardy dolárov, pričom krajiny EÚ majú najväčší podiel na svetovom vývoze (takmer 35%). Poprednými vývozcami sú Rusko, USA a Kanada, ktorých podiel predstavuje takmer 50% svetovej úrovne. Prognózy naznačujú, že v roku 2020 sa Rusko stane lídrom vo vývoze pšenice kvôli rastúcej úrode. Dovozy do Afriky sa od začiatku 21. storočia zvýšili takmer o 50%, zatiaľ čo tradičné ázijské krajiny pestujúce ryžu vykazujú nárast o viac ako 70%. Dovoz je stále vysoký vo východných krajinách, pričom vedúcimi predstaviteľmi sú Egypt, Indonézia a Alžírsko. Rast objemu predaja je viditeľný aj v krajinách bývalého ZSSR, na Ukrajine a v Kazachstane, ktoré ročne zvyšujú množstvo extrahovaných surovín.

Typy pšenice a ich pestovanie

Pšenica sa vo svete pestuje v troch základných formách: jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Pestuje sa na viac ako 220 miliónoch hektárov, pričom ozimné a presievkové pšenice zaberajú 1/3 tejto plochy (75 mil. ha). Vo svete teda stále prevažujú jarné formy pšenice.

Rozdelenie na jarnú a ozimnú pšenicu sa bežne vzťahuje na obdobie pestovania. Jarná pšenica sa zvyčajne vysieva na jar a dozrieva v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách s miernymi zimami, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike a na Strednom východe. V súčasnom globálnom svete sú označenia niekedy mätúce, pretože jarná pšenica sa seje v mnohých krajinách (Austrália, India, Nový Zéland) aj na jeseň. Definícia jarnej pšenice podľa Crofta (1989) spočíva v prítomnosti či absencii génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn). Presievkové pšenice sú najkomplikovanejšie, majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie. Napríklad vo Veľkej Británii testujú jarnú pšenicu v oboch termínoch sejby - na jar aj na jeseň.

Na Slovensku je jarná pšenica doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach sú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou. Podľa štatistického úradu bolo v roku 2016 na Slovensku osiatych pšenicou 417,7 tis. ha, z toho ozimná mäkká pšenica predstavovala 364,4 tis. ha, ozimná pšenica tvrdá 30,6 tis. ha, jarná mäkká pšenica 12,5 tis. ha a jarná tvrdá pšenica 10,2 tis. ha.

Charakteristika ozimnej pšenice

Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. Pšenica ozimná zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo obmedzuje pôdnu eróziu. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad +5 stupňov Celzia. V neposlednom rade je výhodou pestovania ozimných obilnín ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu. Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica náročné postavenie, keďže zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú aj plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štrukturálnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).

Výber predplodín, najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti, podmieňuje vodný režim. Osevný postup je potrebné upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, repka olejná pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva, kvalitná podmietka a zvýšenie dávky dusíka. Je tiež dôležité dodržať agrotechnický termín sejby a zvážiť zvýšenie výsevku.

Charakteristika jarnej pšenice

Jarná pšenica vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme obávať neskorých jarných mrazov tak ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín. Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín, hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári).

Nevýhodou jarnej pšenice oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na jarnú pšenicu, čo je príčinou kolísania úrod. V priaznivých ročníkoch však jarná pšenica môže dosiahnuť porovnateľné úrody s ozimnou pšenicou, prípadne ju aj prekonať. V priemere rokov však úrody jarnej pšenice oproti ozimnej vykazujú 10-20% pokles. Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech jarnej pšenice je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Neskorá sejba zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné.

Dobré pestovateľské podmienky v našej oblasti sú predovšetkým vo vlhkejšej repárskej oblasti a rovnako v zemiakovej výrobnej oblasti. Pri pestovaní po neskoro pozberaných predplodinách alebo pri nedostatočnej agrotechnike dáva jarná pšenica obvykle vyššie úrody ako ozimná pšenica, ktorá je však úrodnejšia v teplejších oblastiach. Za určitých predpokladov je však možné jarnú pšenicu siať aj v kukuričnej výrobnej oblasti pri zaradení na pozemky s dobrými vlahovými pomermi a pri možnostiach vysievať skoro na jar. Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania. Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm. Optimálne predplodiny pre jarnú pšenicu sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos. Výhodou jarnej pšenice je možnosť jej použitia ako krycej plodiny pre podsevy ďatelinovín a pri znížení výsevu o 30 až 40 %. Rovnako jarná pšenica, ktorá má užšie listy tak poskytuje pre ďatelinoviny viacej svetla ako iné obilniny. Jarná pšenica nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako ozimná pšenica, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po ozimnej pšenici. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri ozimnej pšenici. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie jarnej pšenice miesto ozimnej k ich regulácii.

Optimálne dávky dusíka pre jarnú pšenicu sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíku 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5. Pre zvýšenie počtu odnoží je možné zvýšiť ich počet, ako aj ich vyrovnanosť aplikáciou morforegulátora vo fáze 13 - 14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23 - 31). Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva.

Výskum a rozvoj v Južnej Kórei

Lídrom v organizovaní záhradníckej produkcie a výskumu v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva Južnej Kórei je Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI), ktorý vznikol v roku 1948 a prešiel mnohými zmenami. Dnešnú podobu nadobudol v januári roku 2004 a má tri hlavné areály:

1. Areál Imok-dong: Sídlo Hlavnej riadiacej divízie, Oddelenia výskumu v oblasti zeleniny, Ovocinárskej výskumnej divízie, Oddelenia pozberovej technológie a Prepravnej divízie.
2. Areál Tap-dong: Sídlo Oddelenia pre výskum okrasných drevín a kvetín, Oddelenia biotechnológie a Oddelenia životného prostredia.
3. Regionálne výskumné stanice: Skúšobná stanica pre ochranu záhradníckych rastlín, Skúšobná stanica pre jablone, Skúšobná stanica pre hrušky a Namhae -záložná stanica.

Návšteva Skúšobnej stanice pre jablone v Gunwi, provincii Gyeongbuk, ukázala zameranie na zvýšenie produktivity, kvality a štandardizácie technológií v ovocných sadoch, ako aj na modernizáciu jabloňových sadov s vysokou intenzitou pestovania a minimálnym množstvom ručnej práce. Stanica šľachtí nové odrody jabloní s využitím najnovších genetických a šľachtiteľských techník. Produkcia ovocia je vždy v súlade s integrovanou ochranou a v rámci podmienok správnej farmárskej praxe.

Stanica hospodári na ploche 25 hektárov a má špičkovo vybavené laboratórium, ktoré vykonáva analýzy pôdnych vzoriek a primárne určovanie hubových alebo bakteriálnych chorôb. Ponúka aj kurzy pre farmárov z okolia, kde sa učia využívať osobné počítače a internet na získavanie informácií o šírení chorôb a škodcov. Farmári a konzumenti sa môžu zúčastniť týchto kurzov a sami si vyskúšať pestovanie ovocia alebo zeleniny. Pracovníci skúšobnej stanice ponúkajú svoje služby aj v rámci cestovného ruchu.

Význam genetických zdrojov v poľnohospodárstve

Historické kultúrne pestované rastliny, ako napríklad pšenica dvojzrnová (T. dicoccum SCHRANK), sú skvostmi genetických zdrojov. Mnohé z nich sú nosičmi dôležitých génov, ktoré je možné využívať na vytvorenie, vyvinutie alebo objavenie nových odrôd rastlín s odolnosťou k nepriaznivým faktorom prostredia. V dôsledku ľudskej činnosti sa mnohé kultúrne pestované rastliny postupne vytrácali a v súčasnosti sa vyskytujú v ich prirodzenej lokalite málo. Tým klesá aj biologická diverzita rastlín, ktorá je naším hlavným biologickým bohatstvom.

Preto sa dnes týmto problémom zaoberá mnoho organizácií, vznikali mnohé medzinárodné právne dokumenty a uskutočňujú sa identifikácie, hodnotenia a inventarizácie odrôd v génových bankách. Genetický zdroj rastlín je definovaný ako akýkoľvek materiál súčasnej alebo potenciálnej hodnoty rastlinného pôvodu obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti, ktorý pozostáva z domestikovaných alebo pestovaných druhov rastlín z miesta ich prirodzeného výskytu, ktoré sa využívajú alebo ktoré sa môžu využívať na vytvorenie, vyvinutie alebo objavenie nových odrôd rastlín (Zákon č. 215/2001 Z. z.).

Pšenica dvojzrnová patrí spolu s jačmeňom medzi najstaršie pestované plodiny v Európe. V niektorých európskych krajinách vrátane Slovenska boli nájdené dôkazy pestovania pšenice dvojzrnovej. Dnes sú divorastúce pšenice stále pestované pre ľudskú spotrebu hlavne v rozľahlých lokalitách, ktorých pôdy sú chudobné na živiny. Pšenica dvojzrnová patrí medzi naše reliktné rastliny. U nás sa veľmi intenzívne pestovala od 6. tisícročia pred naším letopočtom až po prelom letopočtov. V niektorých vyšších polohách až po koniec 1. tisícročia n. l. V niektorých oblastiach Slovenska sa výnimočne pestovala aj v 40. až 60. rokoch 20. storočia.

Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccum) je plevnatý druh pšenice. V porovnaní so pšenicou letnou prináša špecifickú kvalitu zrna so špecifickými vlastnosťami a možnosťami uplatnenia. Neustále sa zvyšuje trend pestovania netradičných foriem pšenice, nakoľko prinášajú pridanú hodnotu vo forme vyššieho podielu látok s pozitívnym biologickým a funkčným účinkom. Jej hlavná výhoda spočíva v jej schopnosti dobrých úrod na chudobných pôdach a odolnosti voči plesňovým ochoreniam, ako napr. hrdza trávová vo vlhkých oblastiach. Niektoré populácie pšenice dvojzrnovej sa tiež ukázali ako zvlášť tolerantné voči suchu a teplotnému stresu. Z hľadiska agronomického má vyššiu odolnosť voči vonkajším nepriaznivým podmienkam prostredia a voči chorobám v porovnaní s pšenicou letnou. Adaptabilita pšenice dvojzrnovej voči prostrediu jej umožňuje rásť takmer na celej výmere pôdy určenej pre pestovanie pšenice, aj keď jej úrodové charakteristiky sú nižšie ako pri pšenici letnej. Na 44. ročníku medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex 2017 bola odroda pšenice dvojzrnovej PN-Zirnitra ocenená Zlatým kosákom a je prvou novo registrovanou odrodou pšenice dvojzrnovej na Slovensku. Pšenica dvojzrnová patrí k menej náročným obilninám a vyznačuje sa odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a dlho trvajúcim snehovým pokrývkam, je odolná voči chorobám a škodcom a vyhovujúce sú stredne ťažké až ťažké pôdy. V osevnom postupe pšenicu dvojzrnú zaraďujeme po okopaninách, najmä zemiakoch, ale vhodnou predplodinou je aj ovos.

Z dietetického hľadiska je dôležité, že pšenica dvojzrnová je ľahko stráviteľná, neobsahuje antinutritívne zložky, pôsobí priaznivo aj na tráviaci trakt a má aj pozitívny účinok na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Múka zo pšenice dvojzrnovej patrí z hľadiska nutričnej úrovne spoločne s pohánkovou múkou medzi najkvalitnejšie. Vyniká hlavne najvyšším obsahom bielkovín, P, Zn a Cu, ale tiež K, Mg a Mn. Je výborným zdrojom kyseliny pantoténovej, niacínu a vitamínu B2. Oproti pšeničnej a špaldovej múke má aj vyšší obsah lyzínu, ale menej vlákniny. Skúsenosti z Talianska naznačujú, že z múky pšenice dvojzrnovej je možné vyrábať cestoviny. Ďalej je možné vyrábať širokú paletu nekysnutých pečivárenských výrobkov ako sú sušienky, mandľové sušienky, venčeky a pod., charakteristické špecifickou a často veľmi vysokou senzorickou akosťou (vôňa, krehkosť a pod.) v porovnaní s výrobkami z múky z pšenice letnej.

tags: #pestovanie #psenice #v #juznej #korei

Populárne príspevky:

• Prečítajte si o príčinách čiernych škvŕn na Aloe Vera
• Viac o majestátnom strome s unikátnymi kvetmi
• Ako ďaleko od suseda vysadiť tujový plot
• Tajomstvá pestovania ľalií
• návod na kvetináč z paliet