Pestovanie paradajok na čiernej fólii: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Paradajky sú azda najobľúbenejší druh plodovej zeleniny, ktorú pestuje prakticky každý záhradkár. Aj tak sa však občas vynoria dôležité otázky. Nazrite na 45 najčastejších otázok o pestovaní paradajok - od výberu odrody až po zber posledných plodov. Pestovanie paradajok je v zeleninových záhradách veľmi obľúbené, pretože rajčiny majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie.

Paradajky sú mimoriadne obľúbenou plodinou v záhradách aj kuchyniach po celom svete. Ich rozmanitosť v farbe, tvare a chuti umožňuje pestovateľom objavovať stále nové a zaujímavé odrody. Medzi ne patria aj tzv. čierne paradajky, ktoré si získavajú čoraz väčšiu popularitu vďaka svojmu unikátnemu vzhľadu a výnimočnej chuti.

Typy paradajok a ich charakteristika

Základný rozdiel je charakter rastu, s ktorým následne súvisí odlišná starostlivosť. Každý pestovateľ preferuje inú skupinu paradajok a každý má na to svoje dôvody.

Kolíkové (indeterminantné) paradajky: Pri kolíkových paradajkách je naším cieľom zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou. Sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny.
Kríčkové (determinantné) paradajky: V prípade kríčkových odrôd ju necháme rozvetviť. V porovnaní s nimi sú kríčkové paradajky o dosť nižšie a oporu nepotrebujú. Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Pre začiatočníkov je jednoduchšie pestovať kríčkové, ktoré sa nepriväzujú a nevyštipujú.
Hybridy: Ide väčšinou o hybridné rajčiaky. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám a uniformnosť plodov. V prípade paradajok kúpených v obchode ide väčšinou o takzvané F1 hybridy. Zo semena by ste síce sadenice vypestovali, ale plody z nich by mohli byť výrazne iné, neraz nižšej kvality. Používať semená získané z kúpených paradajok sa oplatí len v prípade starých a pôvodných odrôd, ktoré neprešli krížením. Dobrým príkladom je divoká drobnoplodá alebo, naopak, veľká mäsitá vinohradnícka paradajka.
Vrúbľované paradajky: Zaujímavú a málo známu možnosť predstavujú vrúbľované paradajky, vďaka ktorým sa dočkáte skoršej a bohatej úrody.

Čierne paradajky

Tmavá, niekedy až fialovo čierna šupka s odleskami zelenej či hnedej ich odlišuje od klasických červených odrôd. Táto charakteristická farba je spôsobená najmä antokyanmi, prírodnými farbivami, ktoré majú priaznivé účinky na ľudské zdravie.

Čierne paradajky nie sú nijako náročnejšie na pestovanie ako bežné odrody. Niektoré čierne odrody, ako napríklad Indigo Rose, boli vyšľachtené s cieľom zvýšiť ich odolnosť voči chorobám a škodcom, najmä voči plesniam. Jednou z výhod čiernych paradajok je aj ich lepšia skladovateľnosť. Zatiaľ čo niektoré červené odrody rýchlo podliehajú skaze, tmavšie plody často vydržia dlhšie vďaka pevnejšej šupke.

Obľúbené čierne odrody:

Čierna Zebra: je známa svojimi guľatými plodmi s tmavofialovou farbou. Táto odroda je obľúbená nielen pre svoj vzhľad, ale aj pre obsah antokyanov, ktoré pôsobia ako prevencia voči mnohým civilizačným chorobám. Plody sú približne 4-6 cm veľké, vážia okolo 100 g a majú pikantnú chuť.
Truffle Black: je prémiová odroda paradajky s unikátnymi hruškovitými plodmi tmavofialovej až mahagónovej farby. Dužina je šťavnatá, mäsitá a vynikajúco vyvážená medzi sladkosťou a kyslosťou. Plody vážia približne 120-200 g a dozrievajú 75-85 dní po výsadbe.

Predpestovanie sadeníc

Domáce pestovanie sadeníc je výhodné z niekoľkých dôvodov. Tým najdôležitejším je azda možnosť vypestovať si odrody, ktoré si sami zvolíte vrátane atraktívnych noviniek či starých odrôd. Tie by ste v podobe predpestovaných sadeníc ani nezohnali. Predpestovanie zo semien sa oplatí tiež v prípade, keď plánujete pestovať väčšie množstvo rastlín, je to finančne výhodnejšie. Naopak, ak plánujete vysadiť len niekoľko rastlín, celkom postačí zaobstarať si hotové zdravé sadeničky v prvej polovici mája.

S výsevom paradajok sa príliš neponáhľajte, najlepším termínom je druhá polovica marca. Ešte aj z aprílových výsevov, keď je už oveľa viac svetla, sa dočkáte dobrej úrody. Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm. Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C.

Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.

Príprava priesad pre úspešné spojenie (dvojitý koreňový systém)

Celý proces začína už pri samotnom výseve, kedy musíme myslieť o krok vpred. Do jedného výsadbového kvetináča vysejeme súčasne dve semienka paradajok v tesnej blízkosti. Ideálna vzdialenosť medzi budúcimi stonkami by sa mala pohybovať v rozmedzí od jedného do troch centimetrov. Ak ste semená vysiali samostatne, môžete mladé priesady neskôr opatrne presadiť k sebe. Dôležité je, aby obe rastliny rástli rovnomerne a mali približne rovnakú hrúbku hlavnej stonky. Iba tak dosiahneme dokonalé symetrické spojenie, ktoré bude v budúcnosti pevne držať.

S „operáciou“ musíte počkať do momentu, kedy stonky priesad zosilnejú a nadobudnú pružnosť. Príliš mladé a krehké pletivá by sa mohli pri manipulácii nenávratne zlomiť. Vhodný moment nastáva, keď je hrúbka stonky porovnateľná s hrúbkou bežnej ceruzky. Vtedy sú bunky kambia najaktívnejšie a majú schopnosť rýchlo zrastať s novým tkanivom. Stonky k sebe opatrne priblížte a určte si presný bod, v ktorom sa budú dotýkať. Tento bod sa zvyčajne nachádza približne desať centimetrov nad úrovňou pôdy v kvetináči.

Spojenie stoniek pre dvojitý koreňový systém

Spôsoby spojenia:

Pomocou žiletky: Na tento zákrok budete potrebovať ostrú čepeľ žiletky a kúsok bežnej potravinovej fólie. Čepeľou jemne očistíme vrchnú vrstvu pokožky stoniek presne v mieste ich budúceho kontaktu. Škrabeme pokožku v dĺžke približne dva až tri centimetre tak, aby sme odhalili svetlozelené kambium. Musíte pracovať citlivo, aby ste stonku nerezali príliš hlboko a neporušili stredový kanálik. Tieto odhalené miesta na oboch stonkách k sebe priložíme a pevne zafixujeme kúskom fólie. Fólia udrží potrebnú vlhkosť v rane a zabráni prístupu vzduchu, čo urýchľuje proces hojenia.
Metóda jazykov: Ak si trúfate na jemnejšiu prácu, môžete vyskúšať metódu takzvaných jazykov. Tento postup vyžaduje presné umiestnenie rezov, ale ponúka oveľa pevnejšie a rýchlejšie spojenie. Na jednej stonke urobíte šikmý rez zhora nadol a na druhej stonke presne opačný rez zdola nahor. Vzniknuté jazyky tkaniva do seba jednoducho zaklesnete ako kúsky skladačky. Miesto opäť dôkladne zabalíme fóliou, aby sme pletivá ochránili pred vyschnutím a infekciou. Táto metóda zabezpečuje väčšiu kontaktnú plochu, vďaka čomu sa živiny začnú prelievať medzi rastlinami oveľa skôr.

Po spojení stoniek potrebujú rastliny pokoj a špecifické mikroklíma pre bezproblémové zrastenie. Na minimálne jeden týždeň ich umiestnite mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Približne po dvoch týždňoch môžete pozorovať, ako sa miesto spojenia začína zväčšovať a pletivá sa sceľujú. Akonáhle stonky viditeľne hrubnú, môžete fixačnú fóliu opatrne odstrániť.

Easily Propagate Tomatoes 🍅 |3 Simple Steps|

Tesne pred tým, ako pôjdete s paradajkami na ich trvalé miesto v záhrade, musíte urobiť dôležité rozhodnutie. Musíme vybrať jednu z dvoch rastlín, ktorej odstránime hornú časť. Pozorne si prezrite obe koruny a identifikujte tú, ktorá sa vyvíja o niečo horšie alebo má slabšie listy. Túto hornú časť nad miestom zrastu jednoducho odrežte alebo zaštipnite. V pôde nám tak ostanú dva plnohodnotné koreňové systémy, ktoré budú svoju spoločnú energiu posielať do jedinej hlavnej stonky. Práve v tomto momente vzniká ten povestný dvojitý motor pre vaše pestovanie paradajok.

Výsadba paradajok do záhonu

Paradajky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla. Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája.

Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Príprava pôdy

V prípade paradajok sa vždy oplatí premýšľať, kam túto na živiny a svetlo náročnú plodinu vysadíte. Nemali by ste ich pestovať viac rokov na rovnakom mieste, ale ani na záhone, kde ste minulý rok pestovali zemiaky, baklažány, papriky či jahody. Po týchto plodinách by totiž mohli byť ohrozené chorobami i škodcami. Opakovaná výsadba na rovnaké miesto sa neodporúča pri žiadnej zelenine. Pôda sa totiž jednostranne vyčerpáva. Preto je vhodné pestovateľské záhony striedať a na rovnaké miesto danú rastlinu vrátiť až o niekoľko rokov. Druhým vážnym rizikom opakovaného pestovania sú choroby a škodce.

Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Ideálne je, ak na jeseň pôdu vyhnojíte hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia. Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“.

Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Pôda: Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody.

Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny. Avšak pozor, v prípade drevitej vlny i slamy počítajte s nutnosťou prihnojenia pôdy dusíkatým hnojivom. Pri ich rozklade totiž dochádza k dočasnej spotrebe dusíka baktériami. Textíliu je nutné na záhon umiestniť pred výsadbou, prírodný mulč rozmiestnite až po výsadbe. Počítajte s tým, že ho bude nutné do konca sezóny priebežne dopĺňať.

Výsadba a rozstupy

Predpestované sadenice paradajok sa do skleníka alebo fóliovníka vysádzajú oveľa skôr ako na vonkajší záhon. Steny z fólie, polykarbonátu alebo zo skla mladé rastliny ochránia pred nepriazňou počasia, ktoré býva v tomto období ešte stále vrtkavé.

Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.

Pri sadeniciach paradajok sa odporúča zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato. Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm.

Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.

Pestovanie paradajok vo fóliovníku

Záhradný fóliovník je ideálny na pestovanie paradajok a prináša mnoho výhod oproti ich pestovaniu vonku. Hlavným dôvodom prečo si zaobstarať záhradný fóliovník je ochrana rastlín pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami - prudkým dažďom, krupobitím či silným vetrom. Ďalšou výhodou je možnosť začať pestovať skoršie ako sa pri jednotlivých odrodách odporúča, vďaka čomu si dokážete predĺžiť sezónu. Kým vonku sa dá sadiť najskôr v máji, v záhradnom fóliovníku môžeme začať sadiť už v marci. V neposlednom rade záhradný fóliovník vytvára priaznivejšie prostredie pre rastliny - teplejšie a sú chránené pred vetrom. Paradajky tak lepšie prospievajú a prinášajú väčšiu úrodu.

Veľkosť záhradného fóliovníka závisí od množstva rastlín, ktoré v ňom chcete pestovať. Pre 5-10 rastlín postačí fóliovník s rozmermi 2 x 3 metre. Záhradné fóliovníky môžu mať kovovú alebo plastovú konštrukciu. Kovové konštrukcie sú stabilnejšie a odolnejšie voči vetru. Plastové konštrukcie sú ľahšie a jednoduchšie na montáž. Záhradné fóliovníky môžu byť z PVC fólie alebo polyetylénu. PVC fólia je lacnejšia, ale menej odolná. Polyetylén je odolnejší voči poškodeniu a má dlhšiu životnosť.

Umiestnenie a príprava

Záhradný fóliovník by mal byť umiestnený na slnečnom a bezveternom mieste. Paradajky potrebujú veľa slnečného svetla na rast a dozrievanie plodov. Ideálne je umiestniť fóliovník na južnej strane záhrady. Záhradný fóliovník je potrebné umiestniť na rovnom povrchu bez tienenia, pretože tieň od stromov alebo budov môže obmedziť prístup k slnečnému svetlu. Je dôležité chrániť záhradný fóliovník pred silným vetrom, pretože ten môže poškodiť konštrukciu a rastliny. Ak je to možné, umiestnite ho za budovu alebo plot, ktorý poskytne zábranu pred vetrom.

Odporúča sa zmes záhradnej zeminy, kompostu a piesku v pomere 2:1:1. Kompost dodá živiny a humus. Pred vysadením paradajok je dôležité pôdu dobre pohnojiť, aby mali rastliny dostatok živín. Použite organické alebo minerálne hnojivo bohaté na dusík, fosfor a draslík. Fosfor podporí kvitnutie a tvorbu plodov. Draslík posilní odolnosť voči suchu a chorobám. Pôdu na dne záhradného fóliovníka mierne podkopnite, aby sa voda nezadržiavala pri koreňoch rastlín.

Výber odrôd pre fóliovník

Vyberajte odrody, ktoré sú odolné voči plesniam a iným chorobám. Niektoré odporúčané odrody sú napríklad Roterno, Larma, Matina, Atlanta. Zvoľte odrody vhodné pre podnebie a teploty vo vašej oblasti. Ak máte teplejšie a suchšie leto, hodia sa skôr odrody ako je Maranello. Ak chcete paradajky najmä na varenie, zvoľte odrody s mäsitými plodmi ako je Bohemia. Na šaláty sa hodia skôr odrody s malými plodmi ako je Piccolo.

Výsadba a starostlivosť vo fóliovníku

Správna výsadba je kľúčom k úspešnej úrode paradajok. Paradajky by mali byť vysadené hlboko tak, aby prvé listy úplne nepresahovali zem. Odporúčaná hĺbka je 5-10 cm. Hlbšie vysadené rastliny lepšie zakoreňujú a sú stabilnejšie. Správna vzdialenosť medzi rastlinami zabezpečí optimálny rast a úrodu. Odporúčaná vzdialenosť je 40-60 cm medzi rastlinami v rade a 60-100 cm medzi radmi. Pri menších vzdialenostiach sa rastliny budú vzájomne tieniť a stláčať. Paradajky vo fóliovníku potrebujú oporu, aby neležali na zemi. Najvhodnejšie sú kovové tyče či konáre, poprípade špagát natiahnutý medzi konštrukciou fóliovníka. Opora by mala byť nainštalovaná hneď po výsadbe.

Správne polievanie je kľúčom k úspešnému pestovaniu paradajok vo fóliovníku. Množstvo vody na zalievanie závisí od veľkosti fóliovníka, štádia rastu paradajok a aktuálnych poveternostných podmienok. Odporúča sa zalievať často, ale zároveň vyhnúť sa preliatiu. Pôda by mala byť vlhká, nie premočená. V období kvitnutia a rastu plodov je potrebné zvýšiť frekvenciu zalievania. Odporúča sa zalievať každý deň, prípadne obdeň.

Pri pestovaní paradajok vo fóliovníku je dôležité zabezpečiť dostatok živín pre silný rast rastlín a bohatú úrodu.

Organické hnojivá ako kompost, maštaľný hnoj alebo rašelina dodajú rastlinám potrebné živiny a zlepšia štruktúru pôdy.
Minerálne hnojivá obsahujú dôležité živiny ako dusík, draslík a fosfor.
Foliárne hnojivá sa aplikujú rozprašovaním na listy rastlín. Obsahujú stopové prvky ako železo, mangán, zinok či magnézium.

Nadmerné hnojenie môže spôsobiť bujný rast rastlín a zníženie kvality plodov.

Všeobecná starostlivosť o paradajky

Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť, ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení, a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu, aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva, ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme. Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú.

Pravidelné odstraňovanie zálistkov u kolíkových paradajok

Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Zálievka a hnojenie

Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť. Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Dôležité je predovšetkým zalievať ráno s prvými lúčmi slnka. Minimalizujte kontakt vody s rastlinou, polievajte iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používajte vlažnú vodu, studená sprcha by pre rastliny bola šokom.

Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Ak sa rozhodnete pre pravidelné hnojenie, odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie, ktoré môžete použiť aj na papriku. Robte z neho kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustite v 10 litroch vody. Nechajte kvasiť 10 dní za občasného premiešania. Vzniknutý koncentrát riedite vodou v pomere 1:10 pred použitím (jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody). Predtým, ako hnojivo nalejete na korene rastliny, ju dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.

Choroby a škodcovia

Pestovanie paradajok vo fóliovníku si vyžaduje starostlivú ochranu proti rôznym škodcom a chorobám. Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.

Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom skleníku/fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie skleníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory.

Príznaky plesne zemiakovej na paradajkách

Bežné problémy a ich riešenia:

Pleseň zemiaková: Dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať, napríklad Alginure, prípadne tiež Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
Praskanie plodov: Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
Suchá hniloba špičiek plodov: Zvyčajne ide o fyziologickú poruchu, ktorá sa vyskytuje vplyvom stresových podmienok pri pestovaní, napríklad vo vysokých horúčavách. Tieto časti paradajok stačí vykrojiť a zvyšok inak zdravého plodu skonzumovať. Niektoré odrody sú na to náchylnejšie.
Čierne fľaky na spodkoch plodov (nedostatok vápnika): Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
Krútenie listov: Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
Bzdocha zeleninová (Nezara viridula): Bohužiaľ, v posledných rokoch sa u nás šíri nebezpečný škodca - bzdocha zeleninová. Je veľmi podobná našej, pre záhradu neškodnej bzdoche zelenej. Škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka, pričom každá je škodlivá. Keďže výskyt môže byť masívny, použite proti nim prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS.
Vošky: Tieto malé hmyzie škodce sa živia cicaním rastlinných štiav. Spôsobujú žltnutie listov a deformácie. Odporúča sa použiť insekticídne mydlo proti voškám. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú.
Molice: Ohryzujú listy a plody paradajok. Pomôže insekticíd na báze Bacillus thuringiensis.
Múčnatka zemiaková a fytoftóra: Najčastejšie plesne. Prejavujú sa škvrnitosťou listov a plodov. Odporúča sa preventívne ošetrovanie prípravkami na báze medi alebo síry.
Vírus mozaiky: Prejavuje sa žltými škvrnami a mozaičnosťou listov. Vírus prenášajú vošky. Odporúča sa použitie rezistentných odrôd a ničenie vošiek.
Roztoče alebo strapky: Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažte dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Zber a skladovanie

Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.

Aj zelené plody stihnú na mieste s teplotou okolo 20 °C dozrieť. Ostrihajte ich spolu so stonkami a zaveste na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dajte do debničky či na tácku a tú položte vnútri za okno.

Keď sa plody paradajok začnú vyfarbovať, je čas na ich zber. Paradajky určené na priame konzumovanie odtrhávajte spolu so stopkou. Pri zbere na uskladnenie alebo spracovanie stopku odstráňte. Pre skladovanie vyberajte iba nepoškodené a zdravé plody bez plesní a hniloby. Umyte ich vlažnou vodou a nechajte osušiť. Skladujte pri teplote 10-15°C a relatívnej vlhkosti vzduchu okolo 85-90%. V takýchto podmienkach vydržia paradajky 2-3 týždne. Vyššia teplota alebo vlhkosť skráti čas skladovania. Nepokladajte viac ako 3-4 vrstvy paradajok na seba. Správny čas zberu a podmienky skladovania sú kľúčom k získaniu maximálnych úrod chutných paradajok.

tags: #pestovanie #rajcin #na #ciernej #folii