Komplexný sprievodca pestovaním rajčiakov na Slovensku: Od semienka po bohatú úrodu

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Rajčiaky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré pestujú záhradkári po celom svete, od začiatočníkov až po pokročilých. Ich pestovanie však prináša aj špecifické výzvy a otázky, ktoré sa často objavujú na rôznych fórach a v záhradkárskych komunitách. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

Výber odrody a načasovanie výsevu

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Klasická odroda Tornádo F1 má vysokú rastlinu, plody veľké, červené a okrúhle.
Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Mirado Red má drobné, oválne plody, ktoré rastú v trsoch.

Výber správnej odrody je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Na trhu existuje široké spektrum odrôd, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou plodov a tiež spôsobom rastu. Pre začiatočníkov sa často odporúčajú menej náročné odrody, ktoré sú odolnejšie voči chorobám a škodcom. Pri výbere semien je dôležité použiť čerstvé alebo aspoň v záruke, ideálne z minuloročného nákupu. Čerstvé semená zaručujú lepšiu klíčivosť. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.

Čo sa týka načasovania výsevu, rajčiaky sú teplomilné rastliny a ich výsev by sa mal prispôsobiť klimatickým podmienkam danej oblasti. Tradične sa na Slovensku odporúča výsev na obdobie okolo 19. marca (na Jozefa), čo je však len orientačný termín. Optimálne obdobie na výsev rajčiakov vo väčšine pestovateľských oblastí je marec. Unáhlený výsev môže viesť k tomu, že rastliny budú príliš predĺžené a oslabené. Pre väčšinu oblastí je možné vysievať rajčiaky pokojne aj koncom marca alebo začiatkom apríla, pričom do polovice mája, kedy sa paradajky vysádzajú na záhony alebo do skleníkov, stihneme vypestovať zdravé rastliny. Dôležité je tiež zohľadniť pestovateľské dni podľa lunárneho kalendára, ktoré môžu pomôcť určiť ideálny čas na výsev, pikírovanie a výsadbu.

Proces výsevu a predpestovanie priesad

Pre samotný výsev potrebujeme výsevnú nádobu, ideálne s hĺbkou do 5 cm, ktorá môže byť vybavená aj priesvitným plastovým krytom na udržanie vlhkosti a stabilnej teploty. Dôležitý je výsevný substrát, ktorý by mal byť jemný a sterilný. Odporúča sa nepoužívať domáce namiešané zeminy, aby sa predišlo zavlečeniu pôdnych patogénov. Klasický záhradný substrát z minuloročných plodín tiež nie je vhodný, pretože obsahuje príliš veľa výživných látok, ktoré mladé rastlinky pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú štruktúru pôdy pre ukotvenie. Paradoxne, paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien.

Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejeme postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývame jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobím dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjem (po cca 1 - 2 týždňoch). Potom už začnem malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom. Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba, ktorá môže v krátkom čase zničiť naše úsilie. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa. Doslova padajú, zakrátko aj hynú.

Po výseve je kľúčová správna teplota pre klíčenie, ktorá by mala byť okolo 25 °C. Umiestnenie výsevov priamo na chladný parapet okna môže klíčenie spomaliť. Vhodnejšie je umiestniť výsevy na poličku nad radiátor. Po vyklíčení, ktoré nastáva zvyčajne za 7 až 10 dní, a po pikírovaní, môžeme teplotu znížiť na približne 20 °C. Počas dňa udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Je dôležité sledovať vývoj rastlín. Prvé vyrastajú klíčne lístky, po ktorých nasledujú pravé listy.

Pikírovanie a otužovanie priesad

Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie. Pikírovanie je proces presádzania mladých rastliniek z výsevnej nádoby do samostatných téglikov alebo malých kvetináčov. Tento úkon podporuje rozvetvenie koreňov a lepšie zakorenenie. Pri pikírovaní rastlinku jemne podoberieme a uchopíme za klíčne lístky, ktoré sú menej citlivé ako stonka. Pikírujeme do klasického záhradného substrátu. Je vhodné sadiť rastlinky po jednej, aby si nekonkurovali. Ponorenie stonky po prvé lístky podporí jej zakorenenie a vytvorenie silnejšieho koreňového systému. Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny.

Otužovanie je nevyhnutný proces, ktorý pripravuje rastlinky na podmienky vonkajšieho prostredia. Počas tohto obdobia, ktoré trvá približne dva týždne pred výsadbou, rastliny postupne privykáme na nižšie teploty a slnečný svit. Ak to počasie umožní, mladé rastlinky čo najviac otužujem vynášaním na balkón, kde sa ich snažím ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu. Otužovanie chráni rastliny pred UV žiarením a náhlymi zmenami teploty. V prípade náhleho ochladenia a poklesu teploty pod bod mrazu môže dôjsť k poškodeniu rastlín, avšak ak rastlina nezmrzne úplne a zachová sa zdravý vegetačný vrchol, dokáže sa zregenerovať.

Ako správne otužovať

Výsadba priesad do záhrady alebo nádob

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Ideálny termín na výsadbu paradajok na vonkajšie záhony je po pominutí rizika neskorých jarných mrazov, teda zvyčajne po 15. máji, po tzv. troch zmrznutých. Rajčiaky sú teplomilné rastliny a potrebujú na rast minimálne 15 °C. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C, pričom teploty pod 12 °C rast spomaľujú a horúčavy nad 35 °C sú tiež nežiaduce. Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať? Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu.

Pri výsadbe je dôležitá voľba vhodného miesta. Rajčiaky preferujú slnečné stanovište s dobrou cirkuláciou vzduchu. Pôda by mala byť priepustná, bohatá na humus a živiny, s pH v rozmedzí 5,5 až 7,0. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Nikdy nevysádzajte paradajky na miesto, kde predtým rástli zemiaky, rajčiaky alebo baklažány, aby ste predišli šíreniu chorôb. Odporúča sa striedanie plodín.

Pri výsadbe dodržiavajte primeraný spon. Pre kolíkové odrody pestované pri oporách sa odporúča spon 60-70 cm, pre kríčkové odrody asi 40 cm. Výsadba do hlbších jamiek ("na vodu") s následným zaliatím a týždňovým obdobím bez zálievky podporuje rozvoj koreňového systému. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Pri výsadbe kolíkových odrôd je nutné hneď umiestniť pevnú oporu. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. opora by mala byť zapichnutá pred sadenicou, aby nepoškodila korene. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Pestovanie v nádobách

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh. Pestovanie v nádobách je skvelou alternatívou pre mestských pestovateľov. Odporúčajú sa nádoby s objemom 30-50 litrov s kvalitným záhradným substrátom a oporou. Pre pestovanie na balkóne sú vhodné špeciálne balkónové odrody, ale aj klasické odrody v adekvátne veľkých nádobách. Dôležité je zabezpečiť dostatok svetla a drenážne otvory na dne nádoby. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Starostlivosť počas vegetačného obdobia

Závlaha

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Vodu rajčiaky vyžadujú v pravidelných dávkach, nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. Jedna rastlina potrebuje asi 10 až 20 litrov na týždeň. Závlaha je kľúčová pre zdravý rast a tvorbu plodov. Rajčiaky by sa mali zalievať ku koreňom, aby sa predišlo listovým chorobám. V posledných rokoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc.

Výživa a hnojenie

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit.

Nezabudnite ani na dostatočnú výživu. Okrem organického hnojiva dodaného do pôdy na jeseň potrebujú aj prístupné živiny v podobe minerálnych látok. Najvhodnejšie je použiť prípravky na plodovú zeleninu, ktoré obsahujú optimálny pomer dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov. Rast a farba listov slúžia ako indikátor dostatočnej výživy - vitálne a zelené listy signalizujú, že rastlina má dostatok živín. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Vylamovanie zálistkov a odstraňovanie listov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Vylamovanie zálistkov (bočných výhonkov) je nevyhnutné u kolíkových odrôd pre dosiahnutie dostatočnej úrody. Zálistky, ktoré vyrastajú v pazuchách listov, odoberajú rastline energiu a znižujú tvorbu plodov. Vylamujú sa, kým sú mladé a krehké, ideálne bez použitia nožníc. U kolíkových odrôd sa rastlina zvyčajne vedie na jeden alebo dva výhonky. Pri pestovaní na dva výhonky sa nevylamuje bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože je zvyčajne najsilnejší.

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Odstraňovanie spodných listov, ktoré sa dotýkajú zeme, je tiež dôležité ako prevencia pred šírením chorôb. Listy, ktoré nie sú poškodené a nedotýkajú sa zeme, nie je nutné odstraňovať, pretože plnia dôležitú funkciu pri fotosyntéze. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Sú záhradkári, ktorí odstraňujú len najspodnejšie listy, ktoré sa dotýkajú zeme. Mohli by totiž prinášať zvýšenie rizika vzniku chorôb na listoch. Je pravda, že na rastlinách vyholených od listov majú plody snahu dozrievať skôr. Ide však o stresovú reakciu, keď sa snažia v ohrození aspoň rýchlo rozmnožiť. Mnohí záhradkári rovnako už koncom leta odstraňujú vrcholky rastlín s tým, že horné plody nestihnú dozrieť. Ak niekto argumentuje tým, že plody, ktoré nedozrejú, odoberajú živiny ostatným, odporúčam konce rastlín nechávať a odstraňovať len vrchné strapce kvetov a nedozretých plodov. Robíme to preto, aby rastliny mali čo najviac zelenej hmoty, ktorá slúži v ich prospech.

Opeľovanie rajčiakov

Opeľovanie je zásadný predpoklad pre tvorbu plodov. V prirodzených podmienkach (v záhrade) k nemu dochádza vďaka vetru a hmyzu. V uzavretých priestoroch, ako sú skleníky alebo fóliovníky, kde chýba dostatočný prievan, je potrebné opeľovanie podporiť. Stačí rastliny pravidelne potriasť, čím sa uvoľní peľ a dôjde k opeleniu. Ak nedôjde k správnemu opeleniu, rastlina nedodá plodom dostatok energie, čo sa prejaví v ich malej veľkosti a menej atraktívnej chuti. Hoci plody pestujeme na konzum a nie na získavanie semien, správne opelenie je nevyhnutné pre ich vývoj.

Choroby a škodcovia paradajok

Rajčiaky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie patrí:

Pleseň zemiaková (fytoftóra): Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková (biela muška): Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

V dnešnej dobe existujú aj rezistentné alebo tolerantné odrody voči niektorým chorobám, avšak ich tolerancia nie je vždy stopercentná. Pestovanie bez chemických postrekov je možné dosiahnuť dodržaním správnej hustoty výsadby, zabezpečením vzdušného a svetlého miesta a použitím biologických ochranných prostriedkov. V prípade potreby je možné siahnuť po prípravkoch ako Polyversum alebo Magnicur Energy, ktoré obsahujú užitočné huby alebo iné biologické zložky. Prevenciou pred škodcami sú aj ochranné siete na ventilačných otvoroch skleníkov a odstraňovanie burín. Pri napadnutí voškami alebo molicami je dôležité rýchlo zasiahnuť vhodnými postrekmi, pričom je potrebné dbať na to, aby sa postrek dostal aj na spodnú stranu listov.

Zber a spracovanie úrody

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Maximálna úroda rajčiakov závisí od dodržania všetkých kľúčových zásad pestovania. Skoršie zbery je možné dosiahnuť v skleníku, zatiaľ čo pestovatelia vo vyšších oblastiach by mali voliť skoršie odrody. Kombinácia rôznych odrôd môže zabezpečiť dlhšie obdobie zberu a odrodovú variabilitu. Zber úrody sa môže predĺžiť až do prvých mrazov, najmä v skleníkoch, kde rastliny môžu zostať až do decembra. V prípade pestovania v nádobách je možné rastliny na zimu presunúť do interiéru.

Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.

tags: #pestovanie #rajcin #na #slovensku