Pestovanie paradajok odrody Tornádo F1: Kompletný sprievodca

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd paradajok, potrebujú dobrú starostlivosť.

Paradajka tyčová Tornádo F1 je jedinečná odroda, ktorá prinesie do vašej záhrady nádych profesionálneho pestovania a bohatej úrody. Táto poloskorá tyčová paradajka ponúka vysoký výnos a lahodnú chuť. Poloskorý tyčkový hybrid je vhodný na pestovanie vo fóliových krytoch aj na vonkajšom záhone.

Charakteristika odrody Tornádo F1

Tornádo F1 je poloskorý plastický hybrid s univerzálnym použitím, poskytujúci stabilné úrody. Je šľachtená s dôrazom na odolnosť a vysokú kvalitu plodov. Plody sú stredne veľké, s hmotnosťou okolo 120-140 gramov, a vynikajú svojou pevnou štruktúrou a lahodnou chuťou. Ich sýto červená farba a lesklý povrch priamo lákajú na ochutnanie.

Táto odroda je odolná voči častým chorobám, ako je verticiliové vädnutie alebo fusáriové vädnutie, čo z neho robí ideálnu voľbu pre pestovateľov, ktorí preferujú spoľahlivé a zdravé úrody. Vďaka svojej tyčovej forme je ideálna na vedenie po opore, čo umožňuje efektívne využitie priestoru v záhrade. Plody sú guľovité, väčšie, s hmotnosťou 130 ─ 150 g.

Parametre produktu

Typ odrody: Tyčová, poloskorá
Hmotnosť plodov: 120-140 g
Farba plodov: Sýto červená
Odolnosť: Proti verticiliovému a fusáriovému vädnutiu
Počet semien v balení: 35 kusov
Vhodné pre: Vonkajšie aj skleníkové pestovanie
Pestovanie: Vedenie po opore

Príprava na pestovanie

Paradajky sú náročnou kultúrou, vyžadujú starostlivú agrotechniku. Vyžadujú teplú a chránenú lokalitu. Pôdu na jeseň vyhnojíme.

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá (pH 5,5 - 7,5). Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ak ich na danom mieste žiadne choroby nepostihli, môžete ich tam pestovať opäť (najdlhšie 2 - 3 roky po sebe).

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N, 1 P, 1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Tiež pozor na nadbytok dusíka, hlavne pri hnojení maštaľným hnojom. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Výsev semien a predpestovanie

Na predpestovanie sadby robíme výsev v marci. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.

V štádiu začiatku tvorby pravých listov rastliny prepikýrujeme.

Rajče tyčkovéTORNÁDO F1

Výsadba sadeníc

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky.

Do nevykúrených rýchliarni vysádzame v druhej polovici apríla, von na záhon po 15. máji, 3 - 4 rastliny na m2. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.

Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.

Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.

Starostlivosť počas vegetácie

Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhonky z pazúch listov. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Závlaha

Zaistíme pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame poriadne a tak, aby pôda stihla preschnúť.

Najväčšia spotreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia spotreba vody je počas zretia plodov. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Počas dozrievania zalievame opatrne, a to vždy až po zbere plodov, aby nedochádzalo k ich praskaniu. Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.

Voľne v záhrade: pred vysadením do zeme zapracujte hnojivo na zeleninu, ktoré obsahuje dôležité živiny. Počas vegetačného obdobia pohnojte 2 - 3 krát. Vysadené v črepníku: akonáhle sa rastlina zakorení a začne poriadne rásť, hnojí sa minimálne každé 2 týždne, raz do mesiaca hnojivom na zeleninu.

Choroby a škodcovia

Aj keď je odroda Tornádo F1 odolná voči niektorým chorobám, je dôležité poznať aj ďalšie potenciálne hrozby.

Choroby paradajok

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia paradajok

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber úrody

Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania.

Plody paradajok zberáme postupne, akonáhle začervenajú. Pri poslednom zbere pred mrazíkmi zoberieme aj plne vyvinuté zelené plody, ktoré dáme na teplé a vlhké miesto, kde dozrejú.

Zaujímavosti a ďalšie informácie

Paradajky sú vynikajúcim liečivom na zápal močových ciest, čistia obličky, pomáhajú pri bolestivom močení a nezhubnom zväčšení prostaty. Znižujú cholesterol, preventívne pôsobia proti infarktu, sú vhodné pri kŕčových žilách a ateroskleróze (zvápenatenie tepien). Celkovo detoxikujú telo, upravujú trávenie vrátane zápchy, zvyšujú imunitu. Pri horúčkach je čerstvá šťava skvelým zdrojom tekutín a minerálnych solí, ochladzuje telo a uľavuje od únavy.

Vitamíny obsiahnuté v paradajkách sú pomerne pestré. Predovšetkým sú zastúpené vitamíny skupiny B: B1 (tiamín), B2 (riboflavín), folát (vitamín B9), ďalej vitamíny C, A, beta-karotén a vitamín E. Nechýbajú ani minerálne látky: draslík, fosfor, vápnik, horčík, sodík a železo. Z ďalších cenných látok v paradajkách nájdeme karotenoid lykopén, ktorý je významným antioxidantom. Uvádza sa, že táto látka je významnejšia, keď zeleninu trochu povaríme. Flavonoid naringenín znižuje zápaly.

tags: #pestovanie #rajcin #tornado