Hydroponické pestovanie rastlín: revolučná metóda bez pôdy

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónii. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém.

Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v špeciálnom substráte. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná. Pôda alebo bežná zemina slúži „len“ ako skladisko živín. To je aj dôvod, prečo je do zeminy nutné pridať výživné látky napríklad v podobe kompostu.

Slovo hydropónia pochádza z gréčtiny a znamená „dielo vody“. Vychádza z poznatkov, že pre život rastlín sú potrebné iba svetlo, kyslík, voda, teplo a živiny. Zemina potrebná nie je, ak dokážu rastliny prijať živiny z roztoku.

História a vývoj hydroponického pestovania

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia.

Ako funguje hydroponické pestovanie?

Podstatou hydrokultúrneho pestovania izbových rastlín je, že sa vôbec nepoužíva klasický zeminový substrát. Namiesto neho sú rastliny pestované v hydroponickom substráte - "guličkách". V medzerách medzi jednotlivými guličkami je priestor pre vzduch odkiaľ korene čerpajú kyslík na dýchanie. Vďaka tomu, že si keramzit stále zachováva tvar guličiek, je zabezpečená dlhodobá kapilarita i prevzdušnenie. Pri zeminovom pestovaní sa póry vzduchu polievaním vytlačia. Ak sa rastliny pravidelne nepresádzajú, ich korene začnú z nedostatku kyslíka odumierať. V nadzemnej časti sa odhnívanie koreňov prejaví ako vädnutie.

Rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode. Voda slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu.

Typy hydroponických systémov

Existuje niekoľko rôznych typov hydroponických systémov, z ktorých každý má svoje výhody a nevýhody:

• Otvorený systém: K rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebúva alebo odteká preč. Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi.
• Uzavretý alebo recirkulačný systém: Živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.
• Systém DWC (Deep Water Culture): Korene rastlín sú ponorené priamo v živnom roztoku. Rastliny sú zvyčajne umiestnené v sieťových košíkoch, ktoré visia nad nádržou s vodou.
• Systém NFT (Nutrient Film Technique): Živný roztok neustále prúdi okolo koreňov rastlín, ktoré sú umiestnené v plytkých žľaboch. Ide skôr o profesionálne pestovanie, kedy sú rastliny umiestnené v (PVC) trubiciach.
• Wick system: Je najjednoduchší hydroponický systém, ktorý nevyžaduje žiadne pohyblivé časti ani elektrickú energiu. Korene rastlín sú spojené s živným roztokom pomocou knôtov, ktoré nasávajú živiny z nádrže.
• Systém Ebb and Flow: Nádoba s rastlinami sa periodicky zaplavuje živným roztokom a následne sa voda odčerpáva späť do nádrže.
• Aeroponický systém: Korene rastlín sú suspendované vo vzduchu a sú pravidelne postrekované jemnou hmlou živného roztoku.

Materiály a vybavenie pre hydroponické pestovanie

Na hydroponické pestovanie budete potrebovať niekoľko špecifických materiálov a vybavenia:

• Hydroponický substrát: Najčastejšie sa stretnete s pomenovaním keramzit, hydroton alebo LECA (Light Expanded Clay Aggregate). Stále sa jedná o ten istý substrát vyrobený z expandovaného ílu pri vysokej teplote (cca 1150 °C). Keramzit je čisto prírodný produkt, porézny, ľahký, najčastejšie hnedočervenej farby s drsným povrchom a neutrálnym pH. Nemal by sa drobiť ani lámať. Väčšinou má tvar guľôčok alebo valčekov.
• Živný roztok: Pripravuje sa obvykle priamo z hnojív určených pre hydropóniu. Na obale hnojiva je možné nájsť postup na namiešanie. Receptov na domáci živný roztok však na internete nájdete množstvo, avšak často nemožno zaručiť, že bude obsahovať všetky potrebné živiny. Používame len prípravky určené na hydroponické pestovanie. Bežné hnojivá na izbové rastliny nie sú vhodné, neobsahujú napríklad stopové prvky, pretože si ich rastliny čerpajú zo zeminy. Dusík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, síra a železo sú dôležité. V ponuke sú hnojivá do mäkkej aj tvrdej vody. Môžeme si zvoliť tekuté hnojivo (najkratšie pôsobenie), hnojivé tablety (umiestnené na dne vnútornej nádoby) alebo efektívne zásobné hnojivo.
• Kvetináče: Budete potrebovať na každú rastlinu dva - jeden plný (vodotesný bez otvorov) a druhý dierovaný. Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla.
  • Vnútorná nádoba (kultúrna nádoba): Musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti.
  • Vonkajšia nádoba: Slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer. Preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby.
• Hladinomer: Jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina. Pohyblivá časť - plaváčik ukazuje, či v kvetináči je, alebo nie je voda. Ak si nie ste istý, stačí nakloniť kvetináč na stranu hladinomera. Hladinomer má aj ukazovateľ hnojenia.

Postup pri prechode na hydroponické pestovanie

Ak plánujete prejsť na tento druh pestovania, skúsme si najprv pozrieť o hydroponickom pestovaní rastlín video. Postup pre hydroponické pestovanie je nasledovný:

1. Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť“ do hydropónie. Ak sa tak rozhodneme, mali by sme to urobiť hneď na jar - vtedy sú rastliny najschopnejšie adaptovať sa na nové podmienky.
2. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy.
3. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody. Po niekoľkých dňoch je rastlina pripravená na prechod na hydroponický spôsob pestovania.
4. Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstráňte tak prípadné nečistoty.
5. Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodou a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.
6. Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát.
7. Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať. Vodu dolievame tak, aby bol ukazovateľ na optime. Keď hladinomer dosiahne minimum, treba počkať 3 dni a až potom doplniť vodu na optimum. Tak zabránime preliatiu rastliny. Obvykle sa voda spotrebuje približne za 7 dní (závisí od typu rastliny, napríklad veľkolisté druhy majú veľkú spotrebu vody, naopak, kaktusy a orchidey si vystačia s nízkou hladinou vodného stĺpca).

Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách. Rastline trvá približne mesiac, kým sa adaptuje. Prekrytím igelitovým vreckom jej vytvoríme na čas špeciálnu mikroklímu.

Výhody hydroponického pestovania

Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša mnoho výhod:

• Rýchlejší rast a bujnejší vývoj rastlín: Rastliny pestované hydroponickým spôsobom sú vitálnejšie, bohatšie a rovnomernejšie olistené, krajšie kvitnú aj rýchlejšie rastú. Je to spôsobené tým, že majú neustále optimálny prísun živín aj vlahy a ku koreňom prúdi vzduch, vďaka čomu sa intenzívne rozvíjajú.
• Úspora vody: Hydropónia využíva vodu efektívnejšie ako tradičné pestovanie v pôde. Voda v systéme cirkuluje a je recyklovaná, čo minimalizuje straty spôsobené odparovaním alebo odtokom.
• Čistota a hygiena: Bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje. Pri práci s hydroponickou zeleňou, napríklad pri presádzaní, nedochádza k znečisteniu rúk ani okolia ako pri práci so substrátom. Keramzit je čistý, ľahký, nezapácha, nefarbí, možno ho kedykoľvek umyť pod tečúcou vodou a opakovane používať. Zároveň je to materiál priateľský k životnému prostrediu. Ak sa rozhodnete takúto zeleň zrušiť, keramzit (hoci sa nerozloží) možno bez obáv skompostovať. Navyše, na rozdiel od zeminy neobsahuje zárodky chorôb, škodcov, plesní ani semená burín.
• Ideálne pre alergikov: Elimináciou pôdy sa znižuje riziko alergických reakcií, keďže vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní.
• Jednoduchá starostlivosť: Hydropónia je pre ľudí, ktorí nemajú čas a možnosť pravidelne zalievať pestované rastliny. Tie nevyschnú ani nebudú trpieť hnilobou a plesňami. Problémy s burinou, podzemnými aj nadzemnými škodcami sú eliminované. Podľa hladinomera vždy viete, kedy treba poliať a koľko vody rastlina potrebuje. Pohyblivá časť - plaváčik ukazuje, či v kvetináči je, alebo nie je voda. Jednoduché pravidlo hovorí, že hydroponické rastliny polievame raz za 14 dní zvyčajne na optimum. Keď klesne plaváčik hladinomera na dno, treba počkať približne 3 dni. V tomto suchom období korene dýchajú.
• Menej presádzania: Rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich poškodíme.
• Vhodné do špeciálnych priestorov: Vďaka málo náročnému ošetrovaniu a minimálnej možnosti nákazy z pôdy sa tento spôsob pestovania hodí najmä do priestorov, ktoré vyžadujú čistotu a zdravé prostredie, ako sú nemocnice či zdravotnícke zariadenia, ale aj výskumné ústavy, laboratórne zariadenia atď.
• Bohatšia úroda a zdravšie plody: Čaká nás bohatá úroda zdravých, chutných a veľkých plodov. Takto pestované rastliny sú vitálnejšie, bohatšie a rovnomernejšie olistené, krajšie kvitnú aj rýchlejšie rastú.
• Kontrola nad výživou: Pri hydroponickom pestovaní má pestovateľ úplnú kontrolu nad tým, čo rastlina prijíma.

Nevýhody hydroponického pestovania

Hoci pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami:

• Ľahké prehnojenie: Jedným z najbežnejších problémov pri hydroponickom pestovaní je ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín.
• Nesprávne pH: Nesprávne pH živného roztoku. Ak je pH príliš nízke alebo príliš vysoké, rastlina nebude schopná prijímať niektoré živiny, čo môže viesť k problémom s rastom.
• Hniloba koreňov: Je častým problémom v hydroponických systémoch, najmä ak je voda príliš teplá alebo nedostatočne okysličená. Príznaky hniloby koreňov zahŕňajú mäkké, hnijúce korene a spomalený rast rastlín.
• Nedostatok živín: Sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, vrátane žltnutia listov, spomaleného rastu alebo deformácií.
• Riasy: Môžu rýchlo znehodnotiť hydroponický systém, najmä ak je voda vystavená priamemu slnečnému svetlu. Riasy spotrebovávajú živiny a môžu poškodiť korene rastlín. Tomu zabránite použitím tmavej alebo nepriehľadnej vázy.
• Zalievacia voda: Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať guličku na vodoznaku klesnúť na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.

Aké rastliny sú vhodné na hydroponické pestovanie?

Bez pôdy môžeme pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. Hydroponické pestovanie je vhodné nielen pre zeleninu a bylinky, ale aj pre mnohé izbové rastliny, ktoré pestujeme v interiéri.

Izbové rastliny

V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.

Na tento spôsob pestovania sú najvhodnejšie črepníkové rastliny, ktorých ozdobou sú hlavne listy a ktoré na svoj rast nepotrebujú pôdu. Hydroponicky možno pestovať takmer všetky izbové rastliny. Najčastejšie sú to:

• Šeflera
• Dracéna (rôzne druhy)
• Difenbachia
• Syngónium
• Zelenec
• Krotón
• Fikus
• Juka
• Lopatkovec (Spathiphyllum)
• Antúria (Anturium)
• Brečtan (Hedera)
• Potosovec (Epipremnum aureum, Scindapsus)
• Alokásie (Alocasia spp.)
• Filodendrony (Philodendron spp.)
• Svokrine jazyky (Sansevieria)

Z kvitnúcich sa osvedčili niektoré druhy orchideí, africké fialky, kalanchoe aj kaktusy. Hydroponické pestovanie je vhodné aj pre orchidey a niektoré druhy paliem.

Ideálne je, keď máme doma izbové rastliny nenáročné na starostlivosť. Online predajne majú tiež zoradené izbové rastliny katalógovým systémom a my si vieme ľahko vybrať tie, čo nás zaujmú.

Bylinky

Kuchynské bylinky sa nám v hydropónii odvďačia bujným a rýchlym rastom. Pri správnej starostlivosti môžu mať dokonca aj silnejšiu arómu a výraznejšiu chuť. Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy klasických byliniek ako je mäta, bazalka, petržlenová vňať, pažítka a ďalšie. Záhradkári sú tiež presvedčení o tom, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť. Hydroponicky je možné pestovať aj mnoho liečivých rastlín, napríklad nádchovník.

Ovocie a zelenina

Hydroponické ovocie a zelenina sa teší veľkej obľube najmä u ľudí, ktorí nemajú dostatočne veľkú záhradu, alebo obľubujú vertikálne pestovanie plodín. Zelenina ako rajčiny, uhorky a podobne, alebo kvety (karafiáty, gerbery) pre produkciu rezaných kvetov sa v skleníkoch tiež pestujú hydroponicky buď v minerálnej plsti alebo v roztoku na "tenkej vrstve". V týchto systémoch voda cirkuluje, mimo záhonov sa späť vrátený roztok filtruje, doplní sa živinami, upraví pH a teplota.

Asi najbežnejšou zeleninou pestovanou hydroponicky je tá listová - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie sa pestujú iba v roztoku veľmi často nielen u veľkopestovateľov, ale aj v skleníkoch záhradkárov. Zelenina rastie rýchlo, potrebuje menej miesta a netreba ju pravidelne zalievať, čo ušetrí veľa práce. V poslednej dobe je obľúbené aj hydroponické pestovanie paradajok. Ako je známe, táto zelenina vyžaduje dostatok vlahy, zároveň však trpí na plesne, čo sťažuje jej zalievanie. Plesne sa tiež často množia priamo v záhone v substráte. Pri hydropónii tieto problémy odpadajú. Kvetináče jednoducho umiestnite do teplého skleníka. Paradajky môžete týmto spôsobom pokojne pestovať už od semienok.

Semi-hydroponické pestovanie

Semi-hydroponické pestovanie je technika, ktorá kombinuje prvky tradičného pestovania v substráte s prvkami hydropónie. Namiesto klasickej pôdy sa používajú anorganické materiály, ako je keramzit, leca, zeolit, perlit, minerálny substrát Profík. Korene rastlín nie sú neustále ponorené vo vode, ale sú v kontakte so substrátom, ktorý absorbuje a uvoľňuje vodu podľa potreby rastliny. V semihydroponike je živný roztok dodávaný pasívne. Rastlina prijíma vodu a živiny prostredníctvom kapilárneho vzlínania zo zásobníka, čo znamená, že rastlina si “vyberá”, koľko vody a živín potrebuje.

Semi-hydroponické pestovanie je vhodné pre domácich pestovateľov, ktorí chcú jednoduchší a menej náročný spôsob pestovania rastlín.

Výhody semi-hydroponického pestovania

• Čistota a estetika: Bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje.
• Ľahká kontrola koreňov: V hydroponických systémoch, najmä pri použití priehľadných kvetináčov alebo nádob, máte jednoduchý prístup ku kontrolovaniu stavu koreňového systému.

Ako začať so semi-hydroponickým pestovaním

1. Zabezpečte si priehľadné črepníky vhodnej veľkosti na rastliny, ktoré plánujete presadiť.
2. Vyberte si anorganické materiály, ako je keramzit, leca, zeolit, perlit, minerálny substrát Profík, ktoré poskytujú podporu pre rastlinu.
3. Pred presadením rastliny do hydroponického alebo semi-hydroponického systému je veľmi dôležité dôkladne očistiť korene. Opláchnite korene pod tečúcou vodou, aby ste odstránili všetky zvyšky pôdy alebo hliny alebo iných nečistôt. Skontrolujte a odstráňte poškodené korene.
4. Kúpte si hnojivo na hydroponické pestovanie, ktoré obsahuje všetky dôležité živiny, ako sú dusík, fosfor, draslík a stopové prvky. Korene by mali byť neustále čisté a zdravé.

Vhodné rastliny pre hydroponické a semi-hydroponické pestovanie

Nie všetky izbové rastliny sú ideálne pre hydroponické alebo semi-hydroponické pestovanie, ale množstvo druhov sa na tieto metódy veľmi dobre adaptuje. Medzi ne patria:

• Alocasie (Alocasia spp.)
• Potosy (Epipremnum aureum)
• Filodendrony (Philodendron spp.)
• Dracéna (Dracaena spp.)
• Svokrine jazyky (Sansevieria)
• Syngónia (Syngonium spp.)

tags: #pestovanie #rastlin #bez #zemini #s #vola

Populárne príspevky:

• Kvety Námestie osloboditeľov
• Nenáročné izbové rastliny a záhradné klenoty
• Zistite viac o 'Aureus'
• Recenzia: BIO BIONE Dvojfázový odličovač s Aloe Vera
• všestranné využitie ďateliny plazivej