Hydroponické pestovanie rastlín: Moderný prístup k pestovaniu bez pôdy

Hydroponické pestovanie rastlín sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako pestovať rastliny efektívne, udržateľne a s minimálnym využitím pôdy. Pre mnohých pestovateľov je to fascinujúci spôsob, ako získať nádherné rastliny bez tradičných nárokov na priestor a pôdu. Hydroponia patrí k moderným spôsobom pestovania zelene bez pôdneho substrátu, pri ktorom rastliny prijímajú všetky potrebné živiny a vlahu zo špeciálneho vodného roztoku, omývajúceho ich korene. Rastliny sú zasadené v nádobách s otvormi v plášti, tvoriacich súčasť systému. Keďže aj ten najjednoduchší set, ktorý je možné dostať aj u nás v špecializovaných obchodoch začína pri cene 200€, rozhodli sme sa ukázať vám, že si ho môžete vyrobiť doma vlastnými rukami a prakticky za „pár drobných“.

Hydroponické pestovanie rastlín nie je len teoretický pojem, ale reálne funkčný spôsob, ako pestovať bylinky, zeleninu aj izbové rastliny bez pôdy. Hydroponické pestovanie je založené na tom, že rastlina neprijíma živiny z pôdy, ale priamo z vody. Korene sú umiestnené v živnom roztoku alebo v inertnom substráte, ktorý slúži len ako opora. V praxi ide vždy o kombináciu nádoby, vody, hnojiva a kontroly základných parametrov. Rastlina má korene buď trvalo ponorené v roztoku, alebo sú pravidelne zavlažované cirkulujúcou živnou vodou.

História a vývoj hydroponického pestovania

Potreba človeka usadiť sa nastala už pred desiatkami tisíc rokov, kedy sa z lovcov a zberačov vyvinula tretia skupina prapôvodných ľudí - pestovatelia (farmári). Tí pestovali zeleninu a ovocie, potrebné k prežitiiu na malých políčkach. Avšak prvé doložené pestovanie rastlín v kvetináči pochádza až z doby cca 2000 rokov p.n.l. Stalo sa tak v Egypte. 600 rokov p.n.l. a legendárne visuté záhrady v Babylone. Po prvýkrát môžeme hovoriť o hydroponickom pestovaní, aj keď z dnešného hľadiska hydropónie je táto definícia nesprávna, pretože rastliny boli zasadené v zemi. Rok 1100 n.l. - Pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky, hlavne Aztékovia rozširujú úrodnú pôdu o *„chinampas“* plávajúce loďky, spletené z rákosia a stoniek kukurice, ktoré ako malé ostrovčeky plávali voľne pri brehoch jazier s nákladom bahnitej pôdy zo sopečných oblastí, v ktorej pestovali plodiny, získavajúce živiny tak z bahna, ako aj cez korene, prerastajúce cez loďku do vody (bohatej na minerály, soli a vynikajúco okysličenej).

Až do konca 17. storočia boli znalosti civilizovaných Európanov o pestovaní rastlín veľmi chabé. Až v roku 1699 dokázal anglický botanik John Woodward, že všetky rastliny získavajú živiny z pôdy pomocou vody a že je pre ne prospešná riečna voda, nie destilovaná (čo tvrdili jeho oponenti). Vo svojom „hydroponickom“ pokuse dokázal, že rastliny si berú z vody „niečo“, čo im pomáha rásť. V rokoch 1920 - 1930 Dr. William F. Gericke metódou pokus - omyl uvádza do praxe samotný výraz hydropónia. Opúšťa laboratórium a začína týmto spôsobom pestovať plodiny komerčne. V roku 1995 komerčná hydropónia zasahuje do domácností - indoorové pestovanie je už dostupné prakticky pre každého a zažíva svoje znovuzrodenie.

Výhody hydroponického pestovania

Výhody hydroponického pestovania sú zrejmé: Hydropónia je určená hlavne pre ľudí, ktorí nemajú čas a možnosť pravidelne zalievať pestované rastliny. Rastliny nevyschnú ani nebudú trpieť hnilobou a plesňami, problémy s burinou, podzemnými aj nadzemnými škodcami sú prakticky eliminované. Ide navyše o ekologické pestovanie, pri ktorom si nebudete špiniť ruky zemou a substrátom a aj keď to možno bude znieť divne, nespotrebujete tak veľké množstvo vody, ako pri bežnom pestovaní. Pracovné náklady sa tak znižujú na minimum a samozrejme sa znižuje i nebezpečenstvo šírenia chorôb z pôdy.

Hydroponický spôsob pestovania je veľmi moderný a praktický, na konci snaženia vás čaká bohatá úroda prekvapivo zdravých, chutných a veľkých plodov. Rastliny pestované hydroponickým spôsobom sú vitálnejšie, bohatšie a rovnomernejšie olistené, krajšie kvitnú aj rýchlejšie rastú. Je to spôsobené tým, že majú neustále optimálny prísun živín aj vlahy a ku koreňom prúdi vzduch, vďaka čomu sa intenzívne rozvíjajú. Ako sme už spomínali: tieto rastliny netrpia ochoreniami koreňov a nie sú napádané chorobami či škodcami v takom rozsahu ako rastliny pestované v klasickom substráte.

• Rýchlejší rast: Rastliny pestované hydroponicky rastú rýchlejšie ako tie pestované v pôde. To je spôsobené tým, že korene rastlín majú priamy prístup k živinám a vode, čo umožňuje efektívnejšie prijímanie živín.
• Efektívne využitie vody: Hydroponické systémy sú známe svojou efektívnosťou pri využívaní vody. Voda v systéme cirkuluje a je recyklovaná, čo minimalizuje straty spôsobené odparovaním alebo odtokom.
• Pestovanie v interiéri: Hydroponické systémy umožňujú pestovanie rastlín aj v interiéri, kde by inak nebolo možné dosiahnuť optimálne podmienky pre rast.
• Kontrola nad výživou: Pri hydroponickom pestovaní má pestovateľ úplnú kontrolu nad tým, čo rastlina prijíma.
• Čistota a údržba: Bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje.
• Ľahká kontrola koreňov: V hydroponických systémoch, najmä pri použití priehľadných kvetináčov alebo nádob, máte jednoduchý prístup ku kontrolovaniu stavu koreňového systému.
• Menej škodcov a chorôb: Problémy s burinou, podzemnými aj nadzemnými škodcami sú prakticky eliminované.

Princípy hydroponického pestovania

Mnohí sa domnievajú, že hydroponicky pestovaná rastlina je ponorená vo vode celým koreňovým systémom. Omyl. Ide len o jeho malú časť, prakticky len o špičky koreňov. Aj to nie sústavne, voda so živinami sa prisúva v pravidelných cykloch. Musíme si uvedomiť, že drvivá väčšina hnojív pre rastliny je určená pre pestovanie v pôdach. Naše živné roztoky tak musia byť trochu iné a dodať rastline prvky, ktoré sa práve v pôde nachádzajú.

Živný roztok je kľúčovým prvkom hydroponického systému. Obsahuje všetky potrebné makro- a mikroživiny, ktoré rastliny potrebujú na svoj rast. Základom sú dusík, fosfor a draslík, ktoré ovplyvňujú rast listov, koreňov a celkovú vitalitu rastliny. Rovnako dôležité sú vápnik a horčík, ktoré zabránia fyziologickým poruchám, napríklad deformáciám listov. Stopové prvky ako železo, mangán alebo zinok sú nevyhnutné pre správnu fotosyntézu. Hnojivo musí byť úplne rozpustné vo vode. Bežné hnojivá do pôdy nie sú vhodné, pretože môžu upchávať systém a spôsobiť nerovnováhu živín.

Živné roztoky a ich príprava

Je viac spôsobov, ako zostaviť živné roztoky. Buď ich pripravíme z jednoduchých minerálnych hnojív, z viaczložkových minerálnych hnojív, alebo najlepšie zo špeciálnych hydroponických prípravkov, ktoré sa predávajú v predajniach pre pestovateľov vo forme ľahko rozpustných tabliet či koncentrovaných roztokov. Pri dávkovaní je dôležité držať sa odporúčaní výrobcu a sledovať reakcie rastlín.

Substráty v hydroponii

Pri hydroponickom pestovaní absentuje substrát či iná zemná zložka. Rastlina však musí byť v nádobe na pestovanie spevnená (korene aj poloha rastlín). Hydroponický substrát sa vyrába z ílu pri vysokej teplote a nazýva sa keramzit. Je to čisto prírodný porézny produkt, ľahký, najčastejšie hnedočervenej farby s drsným povrchom a neutrálnym pH. Nemal by sa drobiť ani lámať. Väčšinou má tvar guľôčok alebo valčekov. Jeho vonkajšia štruktúra sa od vnútornej výrazne líši. Keramzit určený na hydroponické pestovanie je dostupný v rôznych veľkostiach - pre menšie izbové rastliny je vhodný rozmer 4 až 8 mm, pre väčšie rastliny 8 až 16 mm.

Na rozdiel od zeminového substrátu má LECA (Light Expanded Clay Aggregate) viacero výhod. Minerálny substrát LECA je chemicky stály, čím neovplyvňuje pH živného roztoku. Na rozdiel od zeminového substrátu neobsahuje žiadne organické časti, ktoré sú často „živnou pôdou“ pre hniloby a plesne. Z vonku sú granule LECA pokryté drobnými pórmi, čím zabezpečujú lepšiu kapilaritu. Zvnútra má LECA sčasti uzavreté póry.

Typy hydroponických systémov

Hydroponika ponúka viacero rôznych metód pestovania rastlín, ktoré umožňujú efektívne a čisté pestovanie bez pôdy. Medzi najznámejšie patria:

• Metóda živného filmu (NFT - Nutrient Film Technique): Táto metóda zahŕňa neustále prúdenie tenkého filmu živného roztoku cez korene rastlín. Rastliny sú umiestnené v kanáloch, kde živiny prechádzajú okolo koreňov a sú efektívne absorbované.
• Raftový systém (Deep Water Culture - DWC): V tomto systéme sú korene rastlín ponorené priamo v živnom roztoku, ktorý je prevzdušňovaný vzduchovými kameňmi alebo bublinkovými generátormi.
• Aeroponika: Rastliny sú umiestnené v uzavretom priestore a ich korene sú vystavené živnému roztoku, ktorý sa rozprašuje vo forme jemnej hmly. Aeroponika umožňuje maximálny prístup kyslíka k rastlinám a rýchly rast.
• Štýl kvapkového zavlažovania (Drip System): V tomto systéme sa živný roztok aplikuje priamo na korene rastlín prostredníctvom kvapkadiel. Je vhodný pre rastliny s vyššími nárokmi na vodu a živiny, napríklad paradajky a papriky.
• Knôtový systém: Jedna z najjednoduchších metód, kde knôt vedie živný roztok z nádržky k rastline.
• Systém Ebb and Flow: V tomto systéme sa nádoba s rastlinami periodicky zaplavuje živným roztokom a následne sa voda odčerpáva späť do nádrže.

Výroba vlastného hydroponického systému

Pre pestovanie hydroponických rastlín je možné použiť akékoľvek kvetináče z umelej hmoty, ktoré však na svojom plášti musia mať navŕtané množstvo otvorov pre korienky rastlín. Dôležitou nádobou je tiež zásobník na vodu s roztokom živín. Ten by mal byť hlavne stabilný a jeho obsah by nemal byť menší, ako 10 litrov. Ideálne je, ak má nádrž pevné veko.

Na čerpanie vody so živinami použijeme napríklad čerpadlo pre fontánky, alebo pre veľké akváriá. Dôležité však je, aby bolo schopné vytlačiť vodu do výšky, ktorá je nevyhnutná, aby mohla voda cirkulovať- teda do výšky najvyššieho hydroponického valca s nádobkami. Tiež musí mať regulovateľný prietok vody, aby sme príliš veľkým množstvom dodanej tekutiny nevytopili kvetináče. Valce, v ktorých budú osadené kvetináče vyrobíme z PVC rúry vhodných prierezov, do ktorých vyvŕtame špeciálnym vrtákom s kruhovou pílkou otvory pre kvetináče. Konce rúr musia byť vodotesne uzavreté krytmi, ktorými vyvedieme prepadové hadice, či rúrky. Je na nás, koľko valcov použijeme a v koľkých radoch nad sebou budú. Lôžka pre kvetináče musia byť orientované mierne šikmo, aby nasledovná rúra z PVC nebránila rastlinám v raste.

Princíp zavlažovania: Čerpadlo, pevne prichytené k veku nádrže dopraví vodu so živinami do valca s kvetináčmi, premyje korienky rastlín a pôsobením gravitácie sa dostane späť do nádrže. Je preto potrebné, aby valce boli umiestnené spádovo. Postačí len veľmi malý spád, aby sa voda z valca dostala do prepadového potrubia a späť do nádrže či valca, umiestneného po ním k ďalšiemu zavlaženiu.

Výber rastlín pre hydroponické pestovanie

Pomocou hydropónie môžeme pestovať takmer všetky rastliny, ktoré bežne pestujeme v zemi: uhorky, paradajky, rôznu zeleninu, šaláty, kapustu, jahody, papriky, melóny, reďkovky, ale tiež izbové rastliny.

Nie všetky izbové rastliny sú ideálne pre hydroponické alebo semi-hydroponické pestovanie, ale množstvo druhov sa na tieto metódy veľmi dobre adaptuje. Medzi najvhodnejšie rastliny patria:

• Alocasie (Alocasia spp.)
• Potosy (Epipremnum aureum)
• Filodendrony (Philodendron spp.)
• Dracéna (Dracaena spp.)
• Svokrine jazyky (Sansevieria)
• Syngóniá (Syngonium spp.)
• Bylinky (ako bazalka, mäta, koriander)
• Šaláty a listová zelenina
• Paradajky
• Jahody
• Papriky

Pre úplného začiatočníka je takmer nevyhnutné kúpiť si priamo predpestované hydroponické sadenice. Privyknúť na tento druh pestovania však dokážeme takmer každú rastlinu: Keď rastliny vyberieme z črepníka, zbavíme ich zeminy a koreňovú sústavu dôkladne umyjeme. Po rozmiestnení v nádobe pozasypávame keramzitom. Takto spevníme korene i polohu rastlín. Len čo rastliny rozložíme, keramzit zalejeme vodou. Črepníky uložíme do väčšej nádoby s vodou tak, aby boli korienky cca do jednej tretiny v nej ponorené. Asi po dvoch týždňoch, keď sa rastliny prispôsobia prostrediu, vkladáme kvetináče do PVC rúr s otvormi a nahradíme vodu živným roztokom.

Údržba hydroponického systému

Živný roztok v nádobe vystačí i na niekoľko týždňov (v závislosti od jej veľkosti a od množstva rastlín), spočiatku však musíme úbytok vody kontrolovať denne, aby sme zistili straty za určitý čas. Vodu treba pravidelne dopĺňať, aby rastliny nezostali na suchu (v niektorých prípadoch sa veľmi rýchlo odparuje). Živný roztok vymieňame raz za tri až štyri týždne. Medzitým iba dolievame odparenú vodu.

Starostlivosť o hydroponický systém spočíva najmä v kontrole vody, výmene živného roztoku a čistení nádob. Zanesený systém je častou príčinou neúspechu. Pri údržbe a presádzaní rastlín vám pomôže ergonomické náradie do záhrady, ktoré zabezpečí pohodlnú a presnú prácu.

Pri hydroponickom pestovaní musíme dbať na špeciálne požiadavky jednotlivých druhov rastlín. Dávajte však pozor na presné dávkovanie, pretože nedostatok, ale i nadbytok hnojiva môže byť škodlivý.

Udržiavanie pH: Rastliny pestované hydroponicky sú citlivé na pH živného roztoku. Ideálne pH je v rozmedzí 5,5 - 6,5.

Prevzdušňovanie: Kyslík je pre rastliny kľúčový.

Monitorovanie teploty: Teplota živného roztoku by mala byť v rozmedzí 18 - 22 °C.

tags: #pestovanie #rastlin #na #pokusy

Populárne príspevky:

• Bio pestovanie podrobnejšie
• Zbavte sa púpav efektívne
• Symbolika Vianočnej hviezdy
• Kráľovná zimnej záhrady
• Omaľovánka konvalinky pre vás