Pestovanie rastlín v hlinených a umelohmotných nádobách: Podrobný sprievodca

Kvetináče dokážu rozjasniť tmavé kúty alebo upútať pohľady tam, kde je to potrebné. V obchodoch máme na výber mnoho tvarov, veľkostí a materiálov. Niektoré nádoby však na pestovanie rastlín nie sú vôbec vhodné, v iných sa zasa vegetácii darí. Pestovanie v nádobách je vhodným spôsobom, ako rozšíriť pestovateľské možnosti, či už máte k dispozícii záhradu, terasu alebo len balkón. Pri výbere nádob na pestovanie zohľadňujeme niekoľko kritérií. Okrem vizuálnej stránky treba brať do úvahy aj tú praktickú. Teda myslieť na to, akú rastlinu alebo rastliny chceme v konkrétnej nádobe pestovať, a tiež kde presne bude nádoba umiestnená. Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny.

Výber materiálu nádoby

Medzi najčastejšie používané materiály pre výrobu kvetináčov patrí plast a pálená hlina. Oba varianty majú svoje pre i proti. V sortimente však nájdete veľké množstvo materiálov, z ktorého sú pestovateľské nádoby vyrobené.

Hlinené a terakotové nádoby

Hlinené nádoby sú pre rastliny príjemnejšie, ich povrch lepšie dýcha, takže ku koreňom rastlín sa ľahšie dostáva vzduch. Pálená hlina (terakota) je porézny materiál. Celý povrch nádoby je schopný vyparovať, ale takisto prijímať vlhkosť a vzduch. Tým je podporované vysychanie substrátu v kvetináči, ak stojí na voľnom priestranstve. Hlinené a terakotové kvetináče dodajú vášmu skleníku klasický, zemitý vzhľad. Sú pomerne lacné, v rôznych tvaroch a veľkostiach a sú obzvlášť vhodné do exteriéru ako doplnok vo vidieckom alebo vintage štýle. Naopak, ak je nádoba zapustená v pôde, prepúšťa ku koreňom vlhkosť z okolitej pôdy. Rastliny pestované vo voľne stojacich hlinených nádobách je nutné častejšie zalievať. Pri nešetrnej manipulácii sa ľahko rozbijú a pokiaľ nemajú označenie, že sú mrazuvzdorné, často ich zničí mráz. Neglazované terakotové nádoby ponoríme pred vysádzaním na niekoľko hodín do vody. Po nasiaknutí vodou ich vystelieme plastovou fóliou. Nový kvetináč z pálenej hliny by sa mal pred prvým použitím namočiť na niekoľko hodín do vody, aby jeho steny nasiakli vodou a neodoberali ju vysadenej rastline. Pri terakotových nádobách je potrebné overiť si u predajcu ich odolnosť voči mrazu. Hlinené kvetináče sú bohužiaľ pomerne krehké a ťažké, a preto sa pri väčších veľkostiach obtiažne premiestňujú. Dajú sa takisto horšie čistiť.

Plastové nádoby

Plastové kvetináče sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna v interiéri a tiež v exteriéri. Plastové nádoby sa vyrábajú v rôznych tvaroch, veľkostiach, farbách a tiež kvalite. Tie najlacnejšie a najmenej kvalitné sa používajú na sadenice, resp. dočasný „domov“ rastlín. Plastové nádoby sú ľahké a ľahko umývateľné. Ich povrch je nepriepustný pre vodu a vzduch a preto v nich substrát pomalšie vysychá, ale môže dôjsť takisto k jeho ľahšiemu preliatiu. V nádobách z plastov zostáva zemina dlhšie vlhká, lebo cez steny črepníka sa voda neodparuje. Pri týchto nádobách záleží i na farbe. Čierne sa na priamom slnku rýchlo zohrievajú, pričom zvýšená teplota môže poškodiť korene. Slabé steny nádob najmä tmavých farieb sa ľahko zahrievajú a u menších nádob hrozí nebezpečenstvo poškodenia koreňov rastlín. Na výhrevnom stanovišti je užitočné plastové kvetináče umiestniť do vhodného obalu. Ak nádoby plánujete umiestniť v záhrade, teda v exteriéri, využiť možno aj staršie vedrá, starý kuchynský riad.

Drevené nádoby

Drevené nádoby veľmi dobre izolujú korene rastlín a chránia ich tak pred výkyvmi teplôt. Majú rozličný vzhľad, môžu to byť hrantíky, sudy alebo aj tzv. versaillské debny. Drevo je pomerne ľahký a pevný prírodný materiál. Drevené vyzerajú prirodzene a veľmi pekne vyniknú takmer v každom prostredí. Hrubé drevo je navyše vynikajúci tepelný izolátor. Väčšina nádob sa však vyrába z mäkkých typov dreva, preto je dôležité materiál ošetriť konzervačným náterom. Drevo však potrebuje väčšiu starostlivosť ako iné materiály. Jeho životnosť môžeme predĺžiť ochrannými nátermi alebo tým, že nádobu vystelieme plastovou fóliou. Ak nádobu práve nepoužívate, určite ju nikdy nenechajte úplne preschnúť. Drevo nie je dobrým vodičom tepla a preto sú drevené nádoby vhodné pre rastliny umiestnené na extrémne výhrevných stanovištiach (terasy s južnou expozíciou). Drevené nádoby nie je vhodné používať pre rastliny, ktoré sa zapúšťajú do voľnej pôdy. Ak chceme obmedziť pôsobenie vlhkosti na steny nádoby, môžeme ju vyložiť nepriepustnou umelohmotnou fóliou.

Kovové a betónové nádoby

Kovové síce vyzerajú veľmi dobre, moderne a nie sú až také ťažké, ale majú množstvo nevýhod. Substrát sa v nich oveľa rýchlejšie prehrieva, a pokiaľ povrch nie je ošetrený vhodným náterom, čoskoro začnú hrdzavieť alebo stratia lesk, pre ktorý ste si nádobu kúpili. Plechové nádoby majú podobné vlastnosti ako nádoby plastové - nepriepustnosť, nízku hmotnosť, rýchle zahrievanie. Vložením nádoby do obalu by ale došlo k strate estetického pôsobenia nádoby a preto by sa rastliny v plechových nádobách mali umiestňovať radšej do polotieňa alebo na severné strany budov, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu. Betónové sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru, ale myslite na to, že manipulácia s nimi nebude jednoduchá. Nádoba postavená z tehly, kameňa alebo betónu je vlastne vyvýšený záhon, ktorý môže poslúžiť na pestovanie kvetín, byliniek aj ako základ pre skalku. Betónové kvetináče sa dajú ľahko vyrobiť aj svojpomocne.

Keramické glazované kvetináče

Keramické glazované kvetináče majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Ak zvolíte veľký keramický kvetináč myslite na jeho vyššiu váhu. Práve glazúra zabráni vzniku škaredých máp na povrchu kvetináča a tiež ochráni rastliny pred chladom.

Biologicky rozložiteľné kvetináče

Ak je pre vás udržateľnosť dôležitá, biologicky rozložiteľné hrnce stoja za zváženie. Tieto kvetináče sú vyrobené z materiálov, ako sú kokosové vlákna, rašelina alebo recyklovaný papier. Časom sa rozkladajú a do pôdy dodávajú živiny. Môžete ich zasadiť priamo do zeme, čo znižuje odpad a uľahčuje presádzanie. Biologicky odbúrateľné kvetináče sú najlepšie na krátkodobé použitie. Vo vlhkých skleníkových podmienkach nemusia tak dobre vydržať.

Veľkosť a tvar nádoby

Pri výbere kvetináčov musíme brať do úvahy veľkosť rastliny, ktorú chceme pestovať. Rastlina nám vyrastie aj v menšom kvetináči, no vo väčšom sa jej bude dariť oveľa lepšie. Kvetináč by mal mať minimálne 8-10 litrov. Príliš malý kvetináč môže obmedziť vývoj koreňov, čo spomaľuje rast. Na druhej strane, príliš veľký kvetináč môže zadržiavať prebytočnú vodu, čo vedie k hnilobe koreňov. Pre dospelé rastliny vyberte kvetináče, ktoré poskytujú koreňom dostatok priestoru na rozrastanie bez toho, aby ich zahltili. Nádoby s úzkymi hrdlami nie sú vhodné na vysádzanie, pretože jediný spôsob ako presadiť rastlinu, je rozbiť nádobu. Tieto nádoby sú však pekné aj bez rastlín a vytvárajú zaujímavé pohľadové dominanty. Štvorcové alebo obdĺžnikové kvetináče sa do seba efektívnejšie hodia, znižujú nevyužitý priestor medzi nádobami, čo vám umožňuje pestovať viac rastlín na rovnakom mieste.

Ako pripraviť izbové rastliny na chladné obdobie | BIANO.sk + @mini_plante

Drenáž a prevzdušnenie

Drenážne otvory sú nevyhnutnosťou každého kvetináča. Bez nich sa voda hromadí na dne a vytvára premočenú pôdu. To môže viesť k hnilobe koreňov. Preto sú kvetináče s dostatočnými drenážnymi otvormi nevyhnutné. Črepníky určené na použitie vonku by mali mať drenážne otvory. Ak nemá nádoba drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodu urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvíte substrát. Pre lepšiu ochranu umiestnite na dno kvetináča vrstvu malých kameňov alebo sieťoviny. To udrží zeminu na mieste a zároveň umožní vode voľne odtekať. Nádoby musia vysadeným rastlinám umožniť brať si iba toľko vlahy, koľko potrebujú. Na pestovanie sú preto ideálne buď nádoby s drenážnymi otvormi, ktoré postavíte do misiek, alebo samozavlažovacie nádoby s ochranou proti preliatiu. Korene potrebujú na rast vzduch. Bez správneho prevzdušnenia sa môžu udusiť, čo vedie k oslabeniu alebo uhynutiu rastlín. Niektoré materiály, ako napríklad hlinené alebo látkové kvetináče, prirodzene umožňujú prúdenie vzduchu. Ak používate plastové kvetináče, môžete prevzdušnenie zlepšiť kyprením pôdy alebo pridaním perlitu do zmesi.

Samozavlažovacie kvetináče

Samozavlažovacie kvetináče môžu pomôcť k pestovaniu rastlín v optimálnych podmienkach a tiež zvládnu zachrániť rastliny pri vašej dlhšej neprítomnosti. Vždy však musíte vybrať vhodný typ truhlíka, naučiť sa s ním správne zaobchádzať a počítať s vyššou obstarávacou cenou. Na trhu sú dostupné rôzne druhy s odlišnými systémami samozavlažovania. Predávajú sa napríklad hrantíky s prepadom, cez ktorý začne voda odtekať, ak sa jej nahromadí príliš veľa, a tak sú rastliny chránené proti preliatiu. Ďalším variantom sú hrantíky so zavlažovacou miskou, z ktorej voda k rastlinám vzlína cez knôty. Samozavlažovacie črepníky obvykle poznáte podľa dvojitého dna. V spodnej časti nádoby je rezervoár na vodu a v hornej priestor na pestovateľský substrát. Kvalitné výrobky sú navyše vybavené bezpečnostným prepadom, cez ktorý môže prebytočná voda v prípade preplnenia rezervoára odtekať. Výhodou týchto nádob je, že vám ušetria prácu pri zalievaní. Rezervoár stačí väčšinou naplniť raz za niekoľko dní.

Použitie keramzitu pri pestovaní

Keramzit - nenápadné malé hnedé guličky, ktoré dokážu zmeniť spôsob, akým sa staráte o svoje rastliny. Tieto ľahké hlinené guľôčky patria medzi najuniverzálnejšie pomôcky pri pestovaní izbových rastlín. Pomáhajú odvádzať prebytočnú vodu, zlepšujú vzdušnosť substrátu a vytvárajú zdravé prostredie pre korene. Okrem toho majú aj dekoratívnu funkciu - pôsobia esteticky a udržiavajú vlhkosť v kvetináči. Keramzit (ľahčený expandovaný íl) - je prírodný materiál, ktorý vzniká pálením ílovitých zmesí pri veľmi vysokých teplotách (okolo 1 200 °C). Keramzit je 100 % prírodný, sterilný a opakovane použiteľný - neplesnivie, nehnije a neovplyvňuje pH pôdy.

Spôsoby využitia keramzitu:

Na dne kvetináča: Stačí nasypať 2 - 4 cm vrstvu keramzitu a až potom pridať substrát. Týmto spôsobom zabránite preliatiu, pretože prebytočná voda odtečie medzi guľôčky a nevytvára mokré prostredie pre korene.
Prímes do substrátu: Ak miešate vlastný substrát, môžete doň pridať 10 - 20 % keramzitu. Odľahčí pôdu, zlepší priepustnosť a vytvorí ideálne prostredie pre zdravý rast koreňov.
Na povrchu pôdy: Keramzit môžete nasypať aj na povrch pôdy - pomáha udržať vlhkosť, zamedzuje rastu plesní a húb a bráni vyplavovaniu substrátu pri polievaní.
Zakoreňovanie odrezkov: Môžete ho vložiť do priehľadnej nádobky, zaliať vodou a vložiť doň odrezok - korienky sa vytvárajú rýchlo, pretože keramzit drží vlhkosť, no zostáva vzdušný.
V hydropónii: Keramzit úplne nahrádza pôdu. Drží rastlinu na mieste, poskytuje oporu koreňom a zároveň zabezpečuje prístup vzduchu aj vlhkosti.
Na zvýšenie vlhkosti vzduchu: Ak máte doma suchý vzduch, môžete keramzit nasypať do misky s vodou a položiť na ňu rastliny (tak, aby kvetináč nestál priamo vo vode).

Čo pestovať v nádobách

V nádobách možno pestovať izbové rastliny, bylinky, letničky, ovocie aj zeleninu, dokonca menšie stromčeky. Medze sa nekladú, pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky či fazuľu. Zelenina si na rozdiel od kvetov vyžaduje rozličné typy nádob - napr. závesné nádoby, veľké kvetináče, alebo okenné debničky.

Zelenina v nádobách

Na pestovanie v nádobách sú zo zeleniny vhodné trpasličie typy tekvíc a tiež mrkva, cuketa, cvikla, petržlen, paradajky, chilli papričky a papriky. Zo zeleniny sú to paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice, kaleráby, mrkva, cibuľa, cesnak a petržlen. Rukolu a žeruchu možno pestovať aj v podobe klíčkov na vate. Listovému špenátu a šalátu zas stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a tešiť sa z nich pri pravidelnej zálievke môžete naozaj dlho. K paradajkám a paprikám budete pravdepodobne potrebovať väčšie nádoby a dokonca aj drevené tyče alebo pletivo na uchytenie vysokých rastlín. Ak sa rozhodnete pre túto zeleninu, uistite sa, že máte pre ne dostatok priestoru. Na pestovanie paradajok v kvetináči je dôležité najmä správne umiestnenie. Najlepšie na nejaké suché, teplé a záveternej miesto. Počet odrôd, ktoré sa hodia k balkonovému pestovanie je celkom veľký.

Ovocie v nádobách

Z ovocia sú to napríklad popínavé jahody, čučoriedky, brusnice a citrusy. Jahody neodmysliteľne patria k letu a osviežujúcim pochúťkam. Jahody sú ideálnym ovocím na pestovanie v nádobách. Najvhodnejším druhom jahôd na pestovanie v nádobách sú popínavé jahody alebo balkónové previsnuté jahody. Vysadiť si ich môžete na jar alebo aj v lete a vyberajte si len kvalitné sadenice, ktoré zasadíte do kyslého substrátu s dostatočnou závlahou, pozor však na premočenie. Existujú aj špeciálne substráty a hnojivá na jahody. Jahody majú plytké korene, a tak nepotrebujú príliš hlboké hrantíky. Ocenia viac priestoru, pretože z nich rastú šľahúne. Jahody je potrebné dostatočne zalievať. Umiestnite ich na slnečné miesto, aby dozreli až pekne do červena. Čučoriedky sú obľúbenou maškrtou a bohatým zdrojom karoténov, vitamínu C a dokonca vápnika a iných minerálnych látok. Ak chcete zbierať úrodu čučoriedok, zaobstarajte si v prvom rade dostatočne veľkú nádobu s objemom minimálne 40 L. Nádoba by určite mala mať drenážne otvory. Čučoriedky potrebujú kyslý substrát a môžete ho buď kúpiť, alebo si ho namiešať zo záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:3.

Bylinky a kvety v nádobách

Pestovať možno aj rôzne bylinky v kvetináči na balkóne alebo parapete kuchynského okna. Medzi najrozšírenejším druhom letných kvetov v nádobách sú pravdepodobne muškáty a pelargónie. Okrem nich sa však na svojich balkónoch a terasách môžete tešiť z levandule, ruží, rôznych druhov letničiek a kvitnúcich kríkov. Do terakotového črepníka s otvormi môžeme vysadiť jahody, bylinky alebo plazivé rastliny.

Umiestnenie nádob a údržba

Ako prvé si budete musieť premyslieť, kde nádoby umiestniť. Následne vybrať vhodné rastliny na konkrétne stanovištia podľa množstva slnka, vlahy a poveternostných podmienok. Vhodné sú miesta v závetrí a tiež treba vopred premyslieť spôsob zalievania rastlín, napr. využitím kladkového závesu. Závesné nádoby pôsobia pekne iba vtedy, keď sú úplne zaplnené rastlinami. Pri hľadaní miesta pre závesnú nádobu je potrebné zohľadniť okrem estetického a pestovateľského hľadiska aj bezpečnosť. Nádoby plné zeminy a rastlín majú značnú hmotnosť a potrebujú spoľahlivú nosnú konštrukciu a kotvenie. Ak už si zaobstaráte kvalitné hrantíky a naučíte sa s nimi správne zaobchádzať, tak nie je dôvod, aby ste zostávali iba u pestovanie balkónových kvetín. Pestré kvety môžu byť síce krásnou ozdobou, ale nie je na škodu ani pestovať užitočnejšie rastliny.

Výber substrátu

Ďalším bodom je výber vhodného substrátu. Použiť možno aj hlinu zo záhrady, avšak riskujete prítomnosť škodcov alebo nedostatočný obsah živín v pôde. Pred sadením myslite na to, že rastlina v nádobe si bude vyžadovať častejšie zavlažovanie a tiež hnojenie, pretože zdroje v zemine sú obmedzené.

Kombinácie nádob

V mnohých prípadoch je výhodná kombinácia plastový črepník vo vrchnej, dekoratívnej nádobe z prírodného materiálu.

tags: #pestovanie #rastlin #v #hlinenych #alebo #umelohmotnych