Pestovanie a hnojenie ríbezlí pre bohatú úrodu

Pestovanie drobného bobuľového ovocia, ako sú ríbezle, prináša do záhrady nielen radosť z úrody, ale aj výživné plody bohaté na vitamíny. Ríbezle patria medzi najobľúbenejšie ovocné kry v našich záhradách. Okrem výbornej chuti sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C, antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok. Ich pestovanie je nenáročné, no pri správnej starostlivosti sa vám odvďačia bohatou a kvalitnou úrodou na dlhé roky.

Častým problémom, s ktorým sa záhradkári stretávajú, je postupný pokles úrodnosti napriek pravidelnej starostlivosti. Ak kríky hnojíme a zalievame, no úroda z roka na rok klesá, je potrebné zamerať sa na správnu výživu, rez a prevenciu chorôb. Ríbezle nepatria medzi extrémne náročné plodiny, no majú jednu špecifickú vlastnosť. Keďže zostávajú na tom istom mieste desiatky rokov, ich koreňový systém postupne odčerpá z pôdy všetky kľúčové mikroelementy. Ak pôdu pravidelne neobohacujete, kríky začnú trpieť skrytým hladom.

Oslabená rastlina sa navyše stáva magnetom pre škodcov. Bez dostatku živín nedokáže ríbezľa produkovať dostatok ochrannej živice a látok, ktoré prirodzene odpudzujú hmyz a plesne. Pôda pod kríkmi sa časom zhutňuje. To sťažuje prístup kyslíka ku koreňom a znižuje schopnosť rastliny absorbovať aj tie zvyšky živín, ktoré v zemi zostali.

Výber odrody a stanovišťa

Ríbezle sa pestujú v niekoľkých odrodách. Môžete si vybrať čierne, červené a dokonca aj biele. Majú podobné požiadavky a ich pestovanie nie je najnáročnejšie. Napriek tomu im musíte zabezpečiť optimálne podmienky na rast a bohatú úrodu, aby ste sa mohli tešiť z chutných a zdravých plodov.

Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách. V princípe sú však kríkové formy lepšie - sú odolnejšie, viac sa rozrastú a prinesú bohatšiu úrodu.

Odrody ríbezlí:

Červené ríbezle: Dozrievajú od začiatku júna, až do konca augusta/začiatku septembra. Plody bývajú skôr kyslejšie. Obsahujú vápnik, fosfor, železo, ako aj provitamín A, vitamín B1 a predovšetkým 30-80 mg vitamínu C na 100 g ovocia. Vyšší obsah ovocných pektínov prispieva k dobrému želírovaniu pri príprave džemov a zaváranín, zatiaľ čo organické kyseliny majú baktericídne účinky.
- Detvan - skorá vysokoúrodná kríčková odroda vyšľachtená na Slovensku. Má dlhé strapce, veľké bobule, sýtu červenú farbu a sladko-kyslú chuť.
- Rolan - neskorá holandská kríčková ale aj stromčeková odroda. Má dlhé strapce s množstvom veľkých bobúľ, ktoré sú sladko-kyslé.
- Tatran - neskorá vysokoúrodná slovenská odroda, ktorá sa predáva ako krík aj ako stromček.
Biele ríbezle: Dozrievajú neskôr, v období od polovice júla. Obsahujú rovnaké vitamíny a minerály ako červené ríbezle.
- Lubawa - ružová stromčeková odroda, ktorá má sladkú chuť a príjemnú arómu.
- Blanka - stredne neskorá kríčková ale aj stromčeková odroda, ktorá je vhodná aj do chladnejších oblastí.
- Witte Hollander - skorá holandská kríčková odroda.
Čierne ríbezle: Dozrievajú zhruba od druhého júlového týždňa do polovice augusta. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C (až desaťkrát viac ako citróny), až 300-400 mg na 100 g ovocia. Okrem toho tieto plody obsahujú B vitamíny, karotén, rutín, pektín, ovocné cukry, hlavne kyselinu citrónovú a triesloviny. Čierne ríbezle významne ovplyvňujú metabolizmus.
- Jubilejnaja Kopanja - stredne neskorá vysokoúrodná odroda.
- Titania - stredne skorá švédska stromčeková odroda, ktorá patrí medzi najúrodnejšie čierne odrody.
- Primus - stredne skorá vysokoúrodná slovenská odroda, ktorá sa predáva aj ako krík aj ako stromček.

Stanovište a pôda:

Ríbezle sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok. Ideálnym stanovišťom je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, chránené pred silným vetrom. Ríbezľa preferuje slnečné alebo polotienisté stanovište. Pokiaľ ju umiestnite na plnom slnku, zaistite, aby mala dostatočnú zásobu vody, pretože slnko môže spôsobiť rýchlejšie vysychanie pôdy. Ríbezľa znáša aj polotieň, čo ju robí vhodnou pre miesta s menším slnečným osvitom.

Dobre odvodnená a vlhká pôda je ideálna na pestovanie ríbezlí. Nepreferuje však príliš vlhkú pôdu, ktorá by mohla viesť k problémom s koreňmi. Zemina by mala byť humózna a bohatá na živiny. Ríbezle radšej rastú na pôdach s neutrálnou kyslosťou (pH 5,5-6,8). Nie všetky pôdy však majú také vlastnosti pH. Červené a biele ríbezle sa darí najlepšie v humóznych, živných, vlhších pôdach, s mierne kyslou reakciou. Čierne ríbezle sú trochu náročnejšie, dobre sa im darí skôr v ľahších pôdach. Naopak znesú viac vápenatú pôdu.

Mapa vhodnosti pôdy pre pestovanie ríbezlí

Výsadba ríbezlí

Na výsadbu ríbezlí je najvhodnejšie obdobie jeseň alebo skorá jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Holokorenné rastliny (bez črepníka a pôdy okolo koreňov) sú dostupné aj v období vegetačného pokoja (koniec jesene až skorá jar), najmä u väčších internetových predajcov. Rastliny predávané v kontajneroch sa môžu sadiť celé vegetačné obdobie.

Príprava pôdy pred výsadbou:

Pôdu si vopred vykopte, pričom odstráňte burinu, kamene a iné nečistoty. Súčasne zapracujte do pôdy hnojivo. Na tento účel sa najlepšie hodí kompost a zhnitý hnoj; súčasne sa môže pridať malé množstvo doplnkov fosforu a draslíka. Predtým, než aplikujete akékoľvek hnojivo, musíte pripraviť základy. Okolo kríkov dôkladne vytrhajte burinu, ktorá je pre ríbezle najväčším konkurentom v boji o dusík. Pôdu jemne skyprite, ale postupujte opatrne, pretože ríbezle korenia pomerne plytko pod povrchom.

Samotná výsadba:

Výsadbovú jamu pre sadenicu ríbezlí je lepšie vykopať vopred, 2-3 týždne pred očakávaným časom práce. Jej veľkosť musí byť zaručená, aby vyhovovala celému koreňovému systému kríka. Štandardná veľkosť výsadbovej jamy je 0,5 m v priemere. Hĺbka by nemala byť väčšia ako 0,5 m, pretože koreňový systém ríbezlí má povrchovú štruktúru. Pôda odstránená z jamy sa zmieša s humusom, pre ďalšiu nutričnú hodnotu sa do jej zloženia pridáva superfosfát a síran draselný. Na dno výsadbovej jamy nasypte malý kopec živnej pôdy.

Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém. Pri stromčekových ríbezliach nezabudnite na oporu kmienka. Kríky vysádzame na vzdialenosť 2,5-3m x 1-2m, podľa odrody. Stromčekové formy sa sadia vo vzdialenosti 0,8 až 1,0 m.

Hnojenie ríbezlí

Kľúčovým ošetrením, ktoré priamo ovplyvňuje zdravie kríkov a bohatosť úrody, je správne hnojenie. Ríbezle si vyžadujú vyvážený prísun živín nielen na začiatku vegetácie, ale aj počas obdobia intenzívneho rastu. Hnojenie sa prevádza dvakrát do roka - na začiatku a na konci vegetácie v dávke 40-50 g na 1 m². Hnojivo je potrebné rovnomerne rozhodnúť a jemne zapracovať do pôdy. Drobné ovocie neznáša vápenaté alebo chloridové minerálne hnojivá. Žiadne hnojivo použité pod tieto kry by nemalo obsahovať chlór.

Ivan Hričovský: AKO SA OREZÁVAJÚ STROMČEKOVÉ RÍBEZLE?

Typy hnojív a ich aplikácia:

Organicko-minerálne hnojivá: Výborné výsledky prináša použitie ekologických hnojív, ktorých významnou zložkou je napríklad drvená rohovina. Tá zabezpečuje postupne sa uvoľňujúci dusík, ktorý je nevyhnutný pre rast a fotosyntézu. Kvalitné hnojivá obsahujú mikroelementy v chelátových formách, ktoré sú pre rastliny ľahko prístupné a vstrebateľné.
Domáce zdroje:
- Drevný popol: Skvelým doplnkom v júni je drevný popol, ktorý je bohatý na draslík, fosfor, horčík a vápnik, no neobsahuje dusík. Pre čierne ríbezle sa odporúča 100-150 g popola, pre červené a biele približne 200 g. Popol navyše znižuje kyslosť pôdy, čo ríbezle mimoriadne obľubujú. Musíte si však byť istí, že popol pochádza len z neošetreného dreva bez zvyškov farieb či lakov.
- Horčičné semienka: Jedným z najúčinnejších trikov starých pestovateľov sú obyčajné horčičné semienka. Obsahujú esenciálne oleje a síru, ktoré pôsobia ako prírodný stimulant rastu a zároveň dezinfikujú okolie koreňov. Stačí rozomlieť dve lyžice semienok na jemný prášok a posypať ním zem pod kríkom.
- Zemiakové šupky: Sú doslova nabité škrobom a draslíkom, čo sú dve zložky zodpovedné za veľkosť bobúľ a ich cukornatosť. Kilogram šupiek zalejte desiatimi litrami vriacej vody a nechajte lúhovať do úplného vychladnutia. Týmto výživným extraktom zalievajte ríbezle priamo ku koreňom raz za dva týždne počas kvitnutia. Draslík zo zemiakov pomáha rastline lepšie hospodáriť s vodou počas horúcich dní.
- Zemiakový škrob: Ak túžite po ríbezliach, ktoré budú sladké ako med, stavte na zemiakový škrob z kuchyne. Škrob dodáva rastline rýchlu energiu na tvorbu plodov a zlepšuje ich chuťový profil. Pripravte si slabý roztok z jednej šálky škrobu a troch litrov vody, ktorý po zahriatí a zhustnutí zriedite ďalšími desiatimi litrami vody. Tento roztok aplikujte v období, keď sa začínajú tvoriť prvé malé bobuľky.

Rozdelenie hnojenia počas vegetačného obdobia:

Jar: Na začiatku jari sa spoľahnite na hnojivá bohaté na dusík. Tie podporujú rast ríbezlí. Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka.
Intenzívny rast a kvitnutie: Ďalšie hnojenie sa vykonáva v období intenzívneho rastu a kvitnutia ríbezlí. Hnojivá s vysokým obsahom draslíka a fosforu sú ideálne pre zdravý vývoj kvetov a neskoršie plodenie.
Po zbere úrody: Po zbere úrody sa zasa oplatí použiť draselné hnojivá. Pomôžu vám pripraviť kríky na zimný spánok a prežiť nepriaznivé podmienky prostredia.

Tabuľka ročných dávok draslíka a horčíka:

Druh ovocia	K (kg/100m²)	Mg (kg/100m²)
Ríbezľa	5-8	1-2

Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody). Pri hnojení ríbezlí využívame organické hnojivá ako je kompost (cca 2kg k jednému urastenému kríku - je nutné ho vopred premiešať s pôdou). Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar.

Po hnojení skoro na jar mulčujte koreňovú oblasť okolo ríbezlí organickou hmotou, ako je záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Ideálna je vrstva s hrúbkou asi 5 cm, položená na vlhkú zem a okolo základne stoniek ponechajte medzeru, aby ste predišli hnilobe. Mulč doplňujte každý rok. Mulčovanie udrží vlhkosť v pôde aj počas suchých jarných dní. Použite pokosenú trávu alebo slamu, čím vytvoríte pod kríkom ideálnu mikroklímu pre prospešné pôdne organizmy. Mulč navyše potláča rast novej buriny, čím vám ušetrí hodiny namáhavej práce s motykou. Postupne sa rozkladajúca organická hmota navyše vylepšuje štruktúru vrchnej vrstvy pôdy.

Zálievka a rez ríbezlí

Zálievka:

Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Ríbezle v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia - v horúcom počasí dokonca aj denne. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker.

Rez ríbezlí:

Aby sme udržali rovnováhu medzi rastom a rodivosťou, je nevyhnutný pravidelný rez. Ríbezle a egreše netvoria po reze hojivé pletivo, rezné rany preto prirodzene zasychajú. Technika rezu závisí od druhu ríbezle:

Čierna ríbezľa: Rodí na jednoročnom dreve (vlaňajšie prírastky). Rez robíme po zbere úrody a v čase vegetačného pokoja (najneskôr do 15. marca). Cieľom je udržiavať ker s rôzne starými konármi, pričom pri čiernych ríbezliach by nemali byť staršie ako 3 až 4 roky. Na jeseň, po opade listov, rezom odstránime všetky odrodené výhony. Odstránime aj všetky napadnuté, choré konáriky a všetky bočné výhonky, ktoré vyrastajú nahor pod ostrejším uhlom, ako je 45 stupňový uhol. Neodporúča sa skracovať jednoročné výhony.
Červená/biela ríbezľa: Rodí na kytičkovitých konárikoch; životnosť obrastu je 7-8 rokov. Rez robíme po zbere úrody a v čase vegetačného pokoja (najneskôr do 15. marca). Cieľom je udržiavať ker s rôzne starými konármi.

Zimný rez sa najlepšie vykonáva od januára do polovice marca. Pokiaľ ide o letné prerezávanie, toto ošetrenie by sa malo vykonať bezprostredne po plodení. Kríky by nemali mať viac ako 9-12 výhonov. Najstaršie by malo byť štvorročné drevo a všetky staršie vetvy by sa mali pravidelne odstraňovať. Odporúčame odstrániť štvorročné výhony hneď po zbere úrody a namiesto nich ponechať rovnaký počet najmladších výhonov.

V prvom roku po výsadbe skráťte všetky výhony na 3-4 púčiky. Počas vegetačného obdobia z nich vyrastú nové jednoročné výhony, z ktorých by sa mali ponechať len tie najsilnejšie 3-4 výhony. Každý nasledujúci rok ponechajte opäť tri výhony a za štyri roky budú mať vaše ríbezľové kríky približne rovnaký pomer jednoročných až štvorročných vetiev. Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker pravidelne odstraňujeme (v predjarí).

Ochrana proti chorobám a škodcom

Jar prebúdza aj nepriateľov, ako sú vošky či roztoče, ktoré dokážu zničiť úrodu skôr, než dozreje. Oslabná rastlina sa stáva magnetom pre škodcov. Bez dostatku živín nedokáže ríbezľa produkovať dostatok ochrannej živice a látok, ktoré prirodzene odpudzujú hmyz a plesne.

Najčastejšie choroby:

Antraknóza ríbezlí: Je hubové ochorenie, ktoré spôsobí tmavohnedé alebo čierne bodky na povrchu listov. Táto infekcia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas vegetačného obdobia a škvrny sa zväčšia. Infikované listy môžu zožltnúť a potom opadnúť. Preventívne postreky bio prípravkami či fungicídom Dithane DG Neotec pred kvitnutím a po zbere môžu účinne ochrániť rastliny.
Múčnatka: Spôsobuje biele fľaky na spodných častiach rastliny a tie sa potom vyskytnú na konároch, listoch a plodoch. To môže spôsobiť zakrpatenie a nižšiu produkciu ovocia. Najlepšou prevenciou je výsadba rezistentných odrôd (napr. Invicta, Remarka, Rolonda, Pax).
Hrdza ríbezľová (vejmutkovou): Je hubové ochorenie, kde spóry huby sa na jar dostávajú na listy a za vlhkého počasia vyklíčia. Pokiaľ sú rastliny silne napadnuté, dochádza k hnednutiu, usychaniu a opadávaniu listov. Hrdza vejmutková sa vyskytuje najmä ak sú ríbezle vysadené v blízkosti borovíc. Napadnuté rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.

Najčastejšie škodce:

Voška srstková: Prejavuje sa kučeravými listami na vrcholkoch výhonkov. Malý hmyz, ktorý sa vyciciava tekutiny z nových výhonkov. To oslabí krík ako celok. Vošky tiež vytvárajú lepkavú tekutinu, ktorá pokrýva listy a láka ďalších škodcov a hmyz. Aj keď je zriedkavé, že vošky zničia krík, môžu výrazne znížiť množstvo vyprodukovaného ovocia. Vošky sa zvyčajne vyskytujú na kríkoch od konca apríla do mája. V prípade vošiek odporúčame ošetrenie napr. mydlovým roztokom alebo výluhom z pŕhľavy.
Vlnovník ríbezľový: Ak vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
Roztoče: Veľký škodca, ktorý postihuje najmä púčiky ríbezlí, ktoré sa zväčšia a spadnú z rastliny.

Zber plodov

Ríbezle sú pripravené na zber, keď sú plody sýto vyfarbené, pevné a lesklé, zvyčajne od júna v závislosti od odrody. Trhajte radšej celé ovocné strapce ako jednotlivé ríbezle a stopky jednoducho odstráňte v kuchyni. Ríbezle zbierajte v suchý deň, pretože mokré ríbezle môžu rýchlo splesnivieť. Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní.

tags: #pestovanie #ribezli #hnojenie