Chryzantémy: Pestovanie, rozmnožovanie a zazimovanie pre krásnu jesennú záhradu

Chryzantémy (Dendranthema indica), známe aj ako „kvet jesene“, patria medzi celosvetovo najobľúbenejšie rastliny. Hoci sa v našich končinách často spájajú predovšetkým s jesennou spomienkou na zosnulých, ich miesto je právom aj pri dome, na dvore, v záhrade či predzáhradke. Tieto príťažlivé, husto olistené trvalky prinášajú do záhrad farebnú explóziu v čase, keď väčšina ostatných rastlín už odpočíva. Pre mnohých sú chryzantémy typicky cintorínske rastliny, no ich miesto je aj pri dome, na dvore, v záhrade či predzáhradke. V minulosti bolo v záhradách oveľa viac chryzantém. Chryzantémy sú krásne a variabilné. Svojou typickou vôňou nám pripomínajú, že prišla naozaj jeseň.

História a symbolika chryzantém

Korene chryzantémy siahajú do starovekej Číny, kde bola pestovaná už pred viac ako 2500 rokmi. Pôvodný názov „kvet zlata“ odkazoval na ich prvé zlaté kvety. Postupom času sa rastlina stala symbolom cisárskej moci, nesmrteľnosti a šľachty. V 8. storočí sa dostala do Japonska, kde pod názvom „kiku“ dodnes figuruje ako národný symbol. Do Európy sa rozšírila v 17. storočí, kde bola spočiatku spájaná najmä s pohrebnými obradmi, čo sa však v modernom záhradníctve výrazne mení. Chryzantéma je úzko prepojená s východnou kultúrou, pretože prvýkrát bola kultivovaná v Číne. Keramika z 15. storočia pred n.l. opisuje kvetinu, ako ju poznáme dnes. Rešpekt k tomuto kvetu bol tak veľký, že po ňom bolo pomenované aj mesto: Chu-Hsien alebo Chrysanthemum City. V starovekej Číne mali takmer všetky časti chryzantémy lekárske využitie. Korene sa varili a používali na úľavu od bolesti, okvetné lístky sa konzumovali a z listov sa varil ceremoniálny nápoj. Legenda hovorí, že kvetina v sebe skrýva silu života. V Japonsku boli tieto krásne živé kvety predstavené v 8. storočí a japonský cisár prijal kvetinu ako svoju oficiálnu pečať. Dodnes sa usporadúva „Festival šťastia“, ktorý oslavuje existenciu tohto úžasného kvetu. Medzi ďalšie plusy týchto rastlín patrí mimoriadna farebná aj tvarová rozmanitosť kvetov a dlhovekosť. Kým v kvetinárstvach sú ako rezané kvety dostupné prakticky celoročne, hlavné obdobie kvitnutia v našich podmienkach je jeseň, keďže tvorba kvetov je podmienená skracovaním dňa. Okrem ozdobenia hrobového miesta sa výborne hodia aj k domu, na dvor, terasu alebo balkón. Pre nás je chryzantéma symbolom spomienky na našich zosnulých. Hoci ich kvety kvitnú na jeseň, chryzantémy znamenajú radosť a krásu aj napriek nadchádzajúcej zime. Chryzantémy mali rôzne významy v rôznych časových obdobiach a kultúrach, a to ako pozitívne, tak negatívne. Viktoriáni používali chryzantémy ako dôkaz priateľstva a priania všetkého dobrého. Budhisti používajú chryzantému ako obetu kvôli jej silnej energii Yang. V Číne sa kytica rezaných chryzantém tradične dáva starším ľuďom, pretože symbolizuje dlhý život a domáce šťastie. V Austrálii sú chryzantémy oficiálnym kvetom pre Deň matiek vďaka ich prezývke „mums“. V Belgicku, Rakúsku a aj u nás sa chryzantéma využíva takmer výlučne ako pamätná kvetina na počesť blízkych a je kvetom, ktorý je vhodný na umiestnenie na hrob.

Druhy a odrody chryzantém

Chryzantémy patria do čeľade astrovitých (Asteraceae) a zahŕňajú približne 40 druhov. Pri výbere do záhrady sa stretnete s bohatým sortimentom, nielen podľa farby kvetov, ale aj ich tvaru či veľkosti. Väčšina ľudí si ju spája so sviatkom všetkých svätých a cintorínom. Väčšie „gule“ umiestňujeme samostatne do dekoratívnych nádob či košov, tie menšie zasa do zmiešaných výsadieb. V záhradách sa viac pestujú drobnokveté kultivary, ktoré sú dostatočne odolné voči zime a nemusia sa na zimu vyberať z pôdy. Chryzantémy môžu mať našuchorené alebo jednoduché kvety v bohatej palete jesennej zlatej, ružovej, fialovej, jednofarebné i s kombináciou viacerých farieb.

• Veľkokveté odrody: Vyžadujú precíznu starostlivosť a vyštipovanie bočných pukov pre dosiahnutie maximálnej veľkosti kvetu. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody.
• Drobnokveté odrody: Obľúbené pre svoju kompaktnosť a tvorbu bohatých zhlukov kvetov. Zvoliť si môžete chryzantémy drobnokveté aj veľkokveté, vzrastovo nižšie aj vyššie.
• Jednoduché (single): Chryzantémy majú kvety podobné sedmikráskam s plochým stredom obkoleseným dlhými kvetnými lupienkami.
• Pom pom: Ich názov je odvodený od kvetov v tvare pom pomov roztliezkavačiek.
• Pavúčie (Spider): Ich kvety s dlhými skrútenými lupienkami pripomínajú pavúkov sediacich na vrchole stonky.
• Quill: Chryzantémy tohto typu sú nápadné dlhými, rovnými okvetnými lupienkami v tvare trubice.

K dispozícii v rôznych tvaroch, veľkostiach a dúhových farbách, tento nádherný kvet je tiež oficiálnym kvetom Chicaga. V ponuke kvetinárstva nájdete aj chryzantémy s kvetmi vo farbe krémovej, žltej, oranžovej, ružovej, karmínovej či béžovej. Dokonca je možné vidieť aj chryzantémy s modrým kvetom, ktoré sa podarilo vyšľachtiť v Japonsku v roku 2017. Ak chcete pestovať novemberky v kvetináčoch, vhodným variantom sú drobnokveté odrody tzv. multiflora, ktoré boli vyšľachtené v Európe.

Pestovateľské zásady chryzantém

Ak chryzantémam doprajete vhodné miesto, budú dlhoročnou súčasťou záhona s minimálnou starostlivosťou. Kľúčom k úspechu je slnečné, teplejšie a chránené stanovište s výživnou a priepustnou pôdou. Vyhnite sa štrkovitým alebo zmáčaným pôdam, ktoré spôsobujú zahnívanie koreňov. Chryzantémam sa najlepšie darí a produkujú najviac kvetov, ak sú vysadené na priamom slnku. Kladne reagujú na množstvo výživy a vlhkosti. Okrem kvetov krášlia túto výrazne aromatickú rastlinu aj sivozelené a na okrajoch tvarované listy. Od kvalitného stanovišťa závisí nielen ich životnosť, ale najmä množstvo a kvalita kvetov. Svedčí im pozadie s kríkmi so zaujímavými plodmi či s vyfarbujúcimi sa listami. Pestovanie je jednoduché. Chryzantémy sú obľúbenou voľbou pre tých, ktorí si chcú oživiť svoju jesennú záhradu farbami. Pestovanie chryzantém nie je komplikované a na to aby vo vašej záhrade prosperovali stačí dodržiavať pár jednoduchých pestovateľských zásad. V prvom rade si však musíme zvoliť vhodný druh chryzantémy. Chryzantémy vo forme trvalky majú rozvinutejšiu koreňovú sústavu a sú v porovnaní s letničkami odolnejšie voči silným mrazom, takže s trochou starostlivosti prežijú aj naše zimy. Na celoročné pestovanie v záhrade v rámci nášho územia sú vhodné najmä chryzantémy so skorším a stredne skorým nástupom kvitnutia, pričom platí že čím chladnejšia lokalita, tým sú vhodnejšie chryzantémy so skorším kvitnutím (od neskorého leta).

Pôda pre chryzantémy

Chryzantémy budú prosperovať v akomkoľvek type pôdy pokiaľ bude obsahovať dostatok organickej hmoty (najlepšie kompostu). Pôda by však mala byť priepustná, pretože inak budú korene chryzantém hniť. Mala by byť zasadená do dobre pripravenej, úrodnej, piesočnej pôdy. Chryzantémy neznášajú „mokré nohy“, takže jama by mala byť vyhĺbená extra hlboko. Dôležité je aj pravidelné kyprenie pôdy, čím zabezpečíte prísun vzduchu ku koreňom. Bohaté kvitnutie podporí pôda s mierne kyslým pH (5,5 - 6). Pri výsadbe zohľadníme fakt, že majú trochu špecifické požiadavky na pH pôdy.

Výsadba chryzantém

Ideálnym obdobím na výsadbu nových jedincov alebo zmladenie starších trsov je jar (po „troch zamrznutých“ v máji). Jarná výsadba umožňuje rastlinám dobre zakoreniť. Skorá jesenná výsadba (september) je možná, ale neskoršie termíny často vedú k vymrznutiu, pretože pôda je príliš chladná. Jarné obdobie je najvhodnejšie na výsadbu nových jedincov. Možná je aj veľmi skorá jesenná výsadba (v septembri). Na zakorenenie potrebujú teplo a vlhko. Neskoršia výsadba na jeseň je z dôvodu chladnejšej pôdy takmer vždy neúspešná. Chryzantémy vysádzajte na jar po posledných mrazoch, ideálne koncom apríla až začiatkom mája. Ak je vaším úmyslom mať chryzantémy na terase, voľte radšej odrody, ktoré odolávajú mrazu. V teplejších regiónoch je možná aj výsadba na jeseň, no takto vysadené rastliny je potrebné dostatočne zatepliť hrubou vrstvou mulču aby sme im pomohli prežiť zimu. Pri výsadbe zohľadníme fakt, že sa zvyknú rozrásť, preto im vyhradíme dostatok miesta. Sadíme ich na vzdialenosť cca 30 cm. Vysádzame predpestované sadenice s koreňovým balom, prípadne rozdelíme staršie trsy.

Zálievka a hnojenie chryzantém

Chryzantémy sú náročné na dostatok vlahy hlavne počas leta a začiatkom jesene. V lete je vhodné rastliny pri­hnojovať až 2-krát za mesiac. Chryzantémy patria k trvalkám, ktoré sú náročné na pravidelný prísun vlahy. Porast preto pravidelne zavlažujte. Zálievka: Chryzantémy sú náročné na vlahu, najmä v lete a začiatkom jesene. Polievajte podmokom, nikdy nie na listy, aby ste predišli hubovým chorobám. Množstvo kvetov a najmä zdravotný stav rastlín je podmienený pravidelným prísunom živín. Od októbra sa už nehnoja. Okrem prísunu vlahy sa musia tieto trvalky prihnojovať, pretože majú vyššie nároky na živiny. Na jar, asi o 3 týždne po vysadení nových jedincov, začíname s aplikáciou hnojiva. Využiť sa dá špecializované hnojivo, ktoré je určené konkrétne pre túto skupinu rastlín. Chryzantémy majú pomerne plytkú koreňovú sústavu, takže počas dlhšieho obdobia bez zrážok si vyžadujú častejšiu zálievku. Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar. Mierne hnojte každé 2 týždne dobre vyváženým univerzálnym hnojivom.

Zaštipovanie a tvarovanie chryzantém

Pre bohaté kvitnutie vyžadujú zaštipovanie. Ak budete chcieť rastliny s väčšími kvetmi, musíte dbať na precízne vyštipovanie bočných pukov. Pri veľkokvetých odrodách už od konca leta postupne vyštipujte všetky bočné výhonky a puky. Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Hnojenie: Pre kompaktný guľovitý tvar a bohaté kvitnutie je nevyhnutné zaštipovanie. Prvýkrát skráťte hlavné výhonky o dve tretiny v polovici júna, druhýkrát koncom júla. Ak chceme získať rozkonárené trsy, zhruba v polovici júna skrátime hlavné výhonky o dve tretiny. Ak chceme docieliť väčšie kvety, myslime na včasný začiatok vyštipovania bočných pukov. Necháme len jeden hlavný na vrchole stonky. Ak chceme mať chryzantémy vo forme trvaliek nižšie, hustejšie a hlavne bohatšie zakvitnuté, môžeme si pomôcť starou známou technikou strihu - tzv. uštipovaním. Je to jednoduchý spôsob skracovania rastlín, kedy rukou uštipneme konce mladých výhonkov. Takéto skrátenie nasmeruje rastovú energiu k nižším častiam rastliny a zamedzí predčasnému kvitnutiu chryzantémy. Skracovanie nových výhonkov môžeme zopakovať viac krát počas sezóny až do júna. Závisí to samozrejme podľa daného kultivaru, no medzi začiatkom kvitnutia a posledným skracovaním chryzantém by mali uplynúť zhruba 3 mesiace. Keď sú rastliny cca 15 cm vysoké, uštipnite asi 2 cm z každej vetvičky na podporu kvitnutia a hustoty. Keď dosiahnu výšku 30 cm, znova ich odštipnite. Chryzantémy potrebujú v noci neprerušovanú tmu na podporu kvitnutia, takže ich nevystavujte umelému svetlu.

Rozmnožovanie chryzantém

Rozmnožovanie je prekvapivo jednoduché. Stačí správne zvoliť čas, zobrať vhodný odrezok, použiť ľahký substrát a udržať stabilnú vlhkosť. Najistejší recept na vlastné chryzantémy: jednoduchý trik s odrezkami, ktorý dá aj začiatočníkovi desiatky silných sadeníc do jari. Chryzantémy sa dajú vypestovať zo semien, množiť delením trsov alebo odrezkami. Semená chryzantémy sú mimoriadne malé (15 000 semien/10 g ), preto buďte opatrní, aby ste zabezpečili ich rovnomerné rozloženie. Semená môžu byť tiež zasadené v interiéri veľmi skoro na jar a neskôr premiestnené do záhrady. Semená chryzantémy sú bežne dostupné a ľahko klíčia, pokiaľ sú udržiavané pri konštantnej teplote 21 až 23 stupňov C. Ich predaj je už bežný aj na internete a cena rovnako dostupná, ako semená samotné.

Rozmnožovanie delením trsov

Ideálne obdobie na rozmnožovanie alebo zmladenie chryzantém nastáva na jar. Rozdeliť a rozsadiť si môžete staršie a slabšie kvitnúce trsy, tým získate kvalitné, životaschopné a bohato kvitnúce jedince. Zároveň sa v tomto období môžeme pokúsiť rozmnožiť chryzantémy aj pomocou bazálnych odrezkov. Delenie trsov funguje výborne na jar, keď sa rastliny prebúdzajú. Na jar vyberte starší trs, korene rozdeľte ostrým nožom na 2-4 diely, každá časť musí mať zdravé očká a koreň. Chryzantémy by sa mali rozdeliť každých tri až päť rokov, aby sa predišlo preplneniu a podporilo sa tak maximálne kvitnutie. Mali by byť rozdelené na jar, keď sa objaví nový rast. Vykopte celé zhluky a oddeľte rastliny ostrým, čistým nožom alebo lopatkou. Odstráňte všetky mŕtve a choré časti rastlín. Presaďte ich čo najskôr do voľnej, dobre odvodnenej, bohatej organickej pôdy. Chryzantémy by sa mali pravidelne premiestňovať na nové miesto, ale ak to nie je možné, pôda by mala byť chemicky sterilizovaná, aby sa znížilo nebezpečenstvo chorôb a problémov s hmyzom.

Rozmnožovanie odrezkami

Postup odoberania a výsadby odrezkov z chryzantémy je jednoduchý. Odstrihnite 10 cm dlhý koncový výhonok s listami a vložte ho do priepustného substrátu bez živín (napr. vermikulit) a takto vysadenú rastlinku umiestnite na slnečné miesto. Substrát udržujte vlhký a po dvoch týždňoch presaďte odrezok (ktorý medzi tým zapustil korienky) do malého kvetináča so záhradným substrátom. Po troch týždňoch môžete chryzantému nasadiť do zahrady. Chryzantémy sa množia najistejšie zelenými odrezkami (5-8 cm) a delením starších trsov. Najlepší čas na odrezky je koniec jesene až zima (z rastlín, ktoré ešte majú svieže výhonky) a skoré jaro, keď začnú rašiť bazálne výhonky. Substrát: veľmi ľahký a priepustný (rašelina/perlit 1:1 alebo kokos/perlit 1:1). Nádoby: nízke multiplaty alebo malé kvetináče s drenážou. Náradie: čisté nožnice/žiletka, rozprašovač s vodou, zakoreňovací prášok (auxíny) - voliteľné. Mikroklíma: priehľadné veko, zip-sáčik alebo miniskleník na udržanie vysokej vlhkosti. Hygiena rozhoduje: Režte čistým nástrojom a pracujte s rukami bez zvyškov zeminy. Znižuje to riziko plesní v citlivej fáze. Vyberte zelený, nezdrevnatený vrchol bez kvetu, dlhý 5-8 cm. Spodné listy odstráňte, ponechajte 2-3 horné (veľké polovicu skráťte - znížite výpar). Rez veďte tesne pod očkom. Koniec namočte do vody a ľahko poprášte zakoreňovačom (neutopte ho v prášku). Ak máte iba stonky z kytice, vyberte čerstvé časti bez žltnutia. Zakorenia, ale s nižšou mrazuvzdornosťou - pestujte ich v kvetináči. Do predvlhčeného substrátu urobte špáradlom otvor, odrezok zasuňte 2-3 cm hlboko a jemne priľahnite. Nádobu zakryte priehľadným vekom. Vetranie 1× denne na 10-15 minút. Svetlo: jasné rozptýlené, nie priame obedné slnko. Teplota: 16-20 °C je ideál. Zálievka: vlhko, nie mokro. Polievajte radšej spodne, povrch iba zľahka roste. Kontrola po 14-21 dňoch: jemným ťukom zistíte odpor. Objavia sa nové lístky - znak zakorenenia. Otužovanie a presadenie do väčšieho: Po zakorenení zvyšujte vetranie, veko po týždni odoberte úplne. Sadenice presaďte do výživnejšieho substrátu (univerzál + perlit 4:1) a doprajte im svetlé miesto pri 12-16 °C, aby sa nevyťahovali. Zaštipovanie pre hustotu: Keď dosiahnu 10-12 cm, vrchol zaštipnite nad 3.-4. párom listov. Podporíte vetvenie a bohaté kvitnutie. Odstráňte spodnú polovicu listov zo zdravého a čerstvého odrezku 10 - 15 cm dlhého pomocou ostrého čistého noža! Ponorte približne 2 cm rezu do koreňového hormónu. Vložte odrezok asi 2,5 centimetra hlboko do sterilného vlhkého piesku, vermikulitu alebo sphagnového machu. Nad črepníkom vytvorte mini skleník pomocou fólie cez drôtený rám a umiestnite ho na svetlé miesto (nie priame slnko), až kým sa nevytvoria korene.

Tabuľka 1: Prehľad ideálneho obdobia pre pestovateľské úkony chryzantém

Zazimovanie chryzantém

V závislosti od odrody znášajú pokles teplôt do -10 až -15 °C, ak sa zakryjú čečinou ešte pred zimou, zvládnu aj hlbší pokles teploty. Suché stonky je lepšie na rastlinách ponechať a odstrániť ich až na jar. Stačí dať preč len zvyšky kvetov. Suché stonky počas zimy poslúžia ako zimná ochrana bázy. Vhodné je zakrytie ihličnatými chvojkami. Kedysi sa využívalo aj suché lístie, lenže pod ním niekedy rastliny zahnívali. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 - 8 °C. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý. Najviac predávané druhy nízkeho kompaktného rastu sú však naozaj len sezónnou záležitosťou, nakoľko boli vypestované v špecifických podmienkach s regulovanou teplotou a upravenou dĺžkou dňa, ošetrované trpasličím hormónom. Pokiaľ sa Vám ich podarí prezimovať, tak v budúcom roku už obyčajne nedosahujú pôvodnú výšku, ale sú vyššie. Zakorenené záhradné chryzantémy odolávajú veľmi dobre mrazom. Napriek tomu mladé porasty zakryjeme prvé zimy ihličnatými chvojkami, ale nikdy nie nazbieraným opadaným lístím zo záhrady, čo by spôsobilo hnilobu bázy rastliny. Odstraňovať celé stonky s odkvitnutými kvetmi na konci sezóny netreba, stačí dať preč len zvyšky kvetov. Pri príchode prvých jesenných mrazíkov by pre vás mal byť signálom, že je potrebné zazimovať chryzantémy. Pri pestovaní chryzantém je najdôležitejšou vecou ich správne zazimovanie aby mali čo najväčšiu šancu prežiť zimu. Najlepším materiálom na zateplenie koreňovej sústavy rastlín je mulč z ihličia, ktorý nakopcujeme okolo základne rastliny. Potom, čo sa vašich rastlín dotkol prvý mráz, odrežte ich až k zemi a doprajte im ľahký vzdušný mulč zo stálezelených vetvičiek alebo podobného materiálu. Najnebezpečnejší hazard pre chryzantémy v zime je neustála vlhkosť alebo ľad. Majoritný problém spôsobuje aj striedanie zamrznutej a rozmrznutej pôdy. Ak chcete vyriešiť tento problém a udržať rastliny ako tak chránené a suché, môžete pôdu okolo každej rastliny nahromadiť, rovnako ako pozdĺžne vytvoriť jednoduchý drenážny príkop.

Prezimovanie chryzantém v kvetináči

Ak ich chcete udržať dlhšie v kvete, sledujte nočné a ranné teploty a prikrývajte ich. Najlepší scenár je nasledujúci: Keď kvety vyblednú, presuňte rastliny na chladné, ale dobre osvetlené miesto. Dbajte o to, aby vaše rastliny boli zalievané, ale nie príliš. Keď zemina zaschne do hĺbky 5 - 8 centimetrov, dôkladne ich polejte, aby voda vytekala cez dieru na dne kvetináča. Tým, že rastlina sa umiestni na chladnom, jasne osvetlenom mieste, udržíte ju pri živote kým pominie najhoršia zima a potom ju môžete vysadiť do záhrady. Ak nedôjde k žiadnemu novému rastu, môže sa vysadiť, aj keď sa v noci ešte očakávajú teploty pod bodom mrazu. Ak je prítomný nový rast, počkajte so sadením, kým pominú aj nočné mrazy. Aklimatizujte ich postupne. Najprv ich umiestnite do chránenej časti záhrady s čiastočným tieňom počas dňa a v noci do vašej najchladnejšej miestnosti. Keď nebezpečenstvo mrazov už nehrozí, doprajte im dávku hnojiva, pre čo najskoršie kvitnutie. Rastliny sa dajú v nádobe pestovať dlhodobo, ak sa potom správne zazimujú. Vtedy je lepšie prezimovať ich v kvetináči vo vlhkej pivnici s nízkou teplotou, môže to byť aj v tme. Po „troch zamrznutých“ v máji kvetináč buď vysadíme na nové stanovište, alebo z neho rastlinu vyberieme a výhony s korienkami oddelíme nožnicami, čím ich vyjednotíme.

Choroby a škodcovia chryzantém

Chryzantémy patria k najlepším priateľom záhradníka, pretože vyžadujú len slnko, dobre odvodnenú pôdu a pravidelné zavlažovanie - sú vo všeobecnosti bezproblémové. Počas daždivého počasia môže rastliny ohrozovať hubová choroba zvaná septóriová škvrnitosť. Ošetrite ich chemickým postrekom už pri prvých príznakoch. Počas vlhkého a daždivého počasia rastliny často ohrozuje septóriová škvrnitosť. Pri prvých príznakoch (hnedé až čierne škvrny na listoch) aplikujte fungicídny postrek. Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Zo škodcov sú najbežnejšie vošky a molice, proti ktorým možno zasiahnuť insekticídmi alebo prírodnými mydlovými roztokmi. Chryzantémy sú veľmi odolné rastliny, ktoré nie sú náchylné na choroby ani škodcov. Proti hubovitým ochoreniam je účinné obmedzenie polievania alebo viaceré fungicídne spreje. V každom prípade napadnuté časti rastlín odstránime a spálime, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy. To isté platí i pri rôznych vírusových ochoreniach (napr. vírus tabakovej mozaiky), ktorých príznakom je spomalený rast a žltnutie rastlín.

Žlté listy

• Nedostatočná drenáž: Ak chryzantéme žltnú listy, venujte pozornosť pôde. Rastliny, ktoré sú vysadené v ťažkej pôde alebo v pôde, ktorá sa zle odvodňuje, nie sú šťastné rastliny. Chryzantémy potrebujú dobre odvodňovanú pôdu, aby sa im darilo. Ak pôda neuvoľní vodu, korene sa utopia a rastlina začne žltnúť. V tomto prípade je potrebné presunúť rastliny na miesto s ľahšou pôdou. Alternatívne môžete vylepšiť pôdu vmiešaním piesku alebo rašeliny, aby sa lepšie odvodňovala.
• Vošky: Ak vidíte, že rastliny sú žlté, skontrolujte, či nie sú prítomné práve vošky. Voška zriedka cestuje sama. Zhromažďuje sa vo veľkom počte na stopkách a púčikoch chryzantém. Našťastie môžete eliminovať problémy vyvolané voškami tým, že odštipnete zamorené a žlté listy chryzantémy a odhodíte ich uzavreté do plastového vrecka do odpadkov. Môžete tiež postriekať púčiky insekticídnym produktom podľa pokynov na etikete. Vošky - zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch.

Vážnejšie problémy chryzantém

Žlté listy chryzantémy môžu tiež naznačovať závažnejší problém s vašou rastlinkou. Môže to byť fusarium oxysporum alebo chloróza. Fusarium často spôsobí vädnutie alebo žltnutie rastlinných tkanív a neexistuje žiadna liečba, ktorá vylieči infikované rastliny. Do určitej miery môžete ochrániť zdravé rastliny postriekaním fungicídom, ale infikované rastliny musia byť zničené. Podobne neexistuje žiadna liečba chlortickej škvrnitosti. Jediné, čo môžete urobiť, je zničiť všetky infikované rastliny so žltými listami. Budete musieť tiež dezinfikovať záhradné náradie, ktoré používate a vyhnite sa dotyku zdravých chryzantém po manipulácii s infikovanými rastlinami. Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Akákoľvek burina musí ísť z porastu von. Zbytočne by odoberala rastlinám vlahu a živiny.

tags: #pestovanie #rozmnozovanie #zazimovaniechrizanten

Populárne príspevky:

• odboj Biela ruža
• Sladké prekvapenie na každú príležitosť
• Služby kvetinárstva v Martine
• Vianočná ruža
• Tetovanie lotosového kvetu medzi prsiami