Pestovanie ryže na Slovensku: Minulosť, súčasnosť a potenciál

Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente. Možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. Vydajte sa spolu s nami na virtuálny výlet do oblastí s ryžovými poľami a prečítajte si zaujímavosti o pestovaní tejto mimoriadne obľúbenej plodiny.

História pestovania ryže na Slovensku

Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci. Ryžové polia sa nachádzali na niekoľkých dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron. Po ukončení tureckej nadvlády zaniklo aj pestovanie ryže. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla.

S pestovaním ryže sa opäť pokusne začalo po druhej svetovej vojne. V Kolárove mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie ryžoviská boli v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, v Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove, v Strede nad Bodrogom, Kráľovskom Chlmci a i. V roku 1956 sme ju pestovali na 15 ha.

V 50. rokoch 20. storočia sa o pestovanie ryže na Slovensku poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská.

V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha. Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie. Problémy s pestovaním ryže v okolí Želiezoviec nedali na seba dlho čakať. Nebolo to vôbec domyslené. Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia.

O tom, že išlo skutočne o vážny projekt, svedčia aj dobové materiály z roku 1952 pre lokalitu Zalaba pri Želiezovciach. Pestovanie ryže malo veľkú podporu ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva. Ryžové polia sa budovali na viacerých miestach juhozápadného a východného Slovenska. Prví sa do pestovania ryže pustili v Kolárove. V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku. Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára.

Nevídaný projekt sa u nás rozbehol v roku 1948. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády. Boli toho plné noviny. „Slovensko je najsevernejším európskym štátom, v ktorom sa v tomto roku prvý raz skúša vypestovať ryža,“ písali. Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Propaganda však robila svoje. „Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov - na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov.“

Práci česť! Atmosféru vtedajšej doby dokresľuje i vystúpenie poslanca Pavloviča na schôdzi Národného zhromaždenia ČSR z 12. decembra 1952. „Je úlohou vedy, aby pomáhala nášmu poľnohospodárstvu pestovať v našich klimatických podmienkach také plodiny, ktoré u nás doteraz pestované neboli, ale ktoré nesporne majú veľkú dôležitosť pre našu výrobu. Možno tu poukázať na to, ako pestovanie ryže dosiahlo v posledných rokoch u nás veľkých úspechov. Pracovný kolektív odborníkov ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva vydal v roku 1954 príručku o pestovaní ryže. Podľa nej cestu k zabezpečeniu výživy národa ukazuje „mičurinská veda a plánovite uskutočňované veľkorysé sovietske diela, pretvárajúce prírodu.

Príručka uvádza, že prvý raz Slováci, presídlenci z Maďarska, so štátnou podporou zasiali ryžu v roku 1948 na troch miestach - v Kolárove, Lándore a v Zalabe na celkovej výmere 14,75 hektára. „Snahy priekopníkov tejto plodiny a výsledky prvého roku pestovania sa stali predmetom pozornosti a všestrannej podpory vedúcich činiteľov ľudovodemokratickej ČSR, čo zabezpečilo ďalšie rýchle a úspešné rozširovanie tejto plodiny v našej republike. Najúspešnejší bol rok 1950 s priemernou hektárovou výnosnosťou 37,28 metrického centa. V nasledujúcich rokoch sa už nezopakovalo počasie, ktoré by ryži prialo. Napriek tomu, že v roku 1951 výnosy dosiahli priemerne 35,11 metráka na hektár, dvojnásobne ho prekročili v JRD Mýtne Ludany. Vedúcemu ryžiarovi družstva Štefanovi Bérešovi sa podarilo dopestovať až 78,87 metráka z hektára.

Materiály označovali ako dôverné alebo tajné. Ide napríklad o sťažnosť na nedostatok ťažkej mechanizácie z hospodárstva Zalaba z októbra 1952, ktorému nariadili rozšíriť ryžoviská o päť hektárov. V júni 1953 Štátny majetok Želiezovce upozorňuje povereníctvo pôdohospodárstva, že „ryžu napadol neznámy škodca, ktorý má vzhľad žubrienky, je 2 až 6 mm dĺžky“. Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané. Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo.

Novodobé pokusy o pestovanie ryže

V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku. V súčasnosti sa objavujú nové snahy o oživenie pestovania ryže na Slovensku. Číňan Li Ting, ktorý žije na Slovensku 15 rokov, vyskúšal pri Humennom pestovať šesť odrôd ryže. Z troch zozbieral úrodu a plánuje pokračovať v pestovaní aj v budúcnosti. Je presvedčený, že práve Slovensko je po Taliansku druhou krajinou, kde by sa v Európskej únii mohla pestovať ryža.

Li Ting očakáva z polročnej práce vysoký zisk. „Ak sa do vymlátenej slamy z ryže naočkuje ešte hliva ustricovitá, z trojhektárovej úrody ryže a predaja húb by sme mohli zarobiť 15-tisíc eur,“ vyratúva pestovateľ. Podľa neho sú ryžové polia aj šancou pre mnohých nezamestnaných Slovákov.

Podľa neho „súčasné nadmerné zrážky, vysoké spodné vody a zamokrené polia pšenici či kukurici škodia. Ryži to vyhovuje. Na druhej strane jej korene prečisťujú vodu,“ objasňuje výhody netradičného farmárčenia podnikavý Číňan.

Podmienky a výzvy pestovania ryže

Ryža siata (lat. Oryza sativa L., 1753) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej. Horské kultivary pestované na terasovitých políčkach (až do výšky 2 700 m n. m.) sú menej náročné na pestovanie, menej výnosné, ale chutnejšie. Barinné kultivary poskytujú vyššie úrody, ale sú náročnejšie na pestovanie. Je to jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1 - 1,8 m, výnimočne aj viac, s dlhými tenkými listami dlhými 50 - 100 cm a širokými 2 - 2,5 cm.

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu.

Medzi hlavné výzvy patrí nedostatok vody a klimatické zmeny. Voda je pre pestovanie ryže nevyhnutná, ale v mnohých regiónoch je jej nedostatok. Na zavlažovanie sa často používa veľké množstvo vody a miestne zdroje sa môžu vyčerpať. Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy, aby zvýšili produktivitu a dokázali sa vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien.

Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody.

Spôsoby pestovania ryže

Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi: v zaplavených ryžových poliach, na suchých poliach a v terasovitých poliach na svahoch hôr.

Zaplavené ryžové polia - Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku.
Suché pestovanie ryže - Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
Terasové ryžové polia - Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.

Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu. Na terasovitých políčkach sa ryža v Himalájach pestuje aj v polohách s výškou 3 000 metrov.

Ako sme už vyššie spomenuli, ryžu je síce možné pestovať aj v horách či rôznych iných oblastiach, najviac sa jej však darí na tzv. ryžových poliach. Tie vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy. Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka.

Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Týmto spôsobom pestovania ryže sa darí účinne potláčať škodcov a tým dosiahnuť vyššiu úrodnosť.

Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná.

Nie je ryža ako ryža

V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Najmä v ázijských krajinách sa veľmi často využíva aj príjemne chrumkavá červená ryža alebo čierna ryža, ktorá je zas bohatá na antioxidanty a bielkoviny.

Ryža Ribe patrí medzi dlhozrnné odrody ryže. Zrná sú užšie a pevné, majú kompaktnú konzistenciu, ktorá dobre odoláva vareniu. Po uvarení sa ryža pekne oddeľuje, nelepí sa. Preto sa odporúča na viaceré spôsoby rizota a veľmi dobre znáša veľa omáčky.

Spotreba a využitie ryže

Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete. Každý rok sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton ryže. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %. Dopyt po ryži teda nepoľavuje a v najbližších rokoch sa očakáva jeho ďalší nárast.

Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov.

Jak se sází rýže

Mýtus o "plastovej ryži"

Už od roku 2011 sa na internete šíria zvesti o falšovaní ryže. Údajne toxická plastová ryža vyvážaná z Číny mala za lacný peniaz nasýtiť, respektíve oklamať ľudí v niektorých iných krajinách. Ako dôkazy sú však videá, kde vytvárajú z plastového odpadu ryžu. Plastová ryža má byť tak vyrábaná z odpadu. V skutočnosti sú to stroje, ktoré z plastových kúskov, recyklovaných kusov, alebo plátov vytvára rôznymi procesmi tenké línie a tie sa sekajú na drobný granulát. Autorom hoaxu o plastovej toxickej ryži stačilo takéto video, aby z neho spravili údajné dôkazy o výrobe umelej ryže.

V skutočnosti sa však napriek mnohým fámam nepreukázalo, že by niekto vyrábal a umiestňoval na trh plastovú ryžu.

Prehľad vyšetrovaní a reakcií

2015: Indonézska polícia potvrdila, že tvrdenia o plastovej ryži sú hoax.
2017: Generálny riaditeľ Úradu pre potraviny a liečivá v Ghane spochybnil tvrdenia o „plastovej ryži“.
Európsky parlament: Diskusia o plastovej ryži prebehla už v roku 2013 aj v Európskom parlamente (EP) v snahe objasniť, či Európska komisia (EK) vedela o falšovaní ryže, prípadne aké opatrenia mali zamedziť prítomnosti umelej ryže na trhu EÚ.

Napriek pretrvávajúcim fámam neexistujú žiadne, ani nové dôkazy o prítomnosti plastovej ryže na trhu EÚ, a to aj vďaka prísnym kontrolám a regulačným opatreniam, ktoré EÚ a jednotlivé krajiny prijali na ochranu trhu a spotrebiteľov.

tags: #pestovanie #ryze #na #slovensku