Pestovanie šalátu a pažítky: Kompletný sprievodca pre záhradkárov aj začiatočníkov

Vypestovať si vlastnú čerstvú zeleninu a bylinky priamo na tanier je snom mnohých. Našťastie, pestovanie šalátu a pažítky je prekvapivo jednoduché a zvládnu ho aj úplní začiatočníci. Táto listová zelenina a obľúbená bylinka nielenže obohatí váš jedálniček o vitamíny a minerály, ale zároveň prinesie radosť z vlastnoručne vypestovaných plodov.

Hovorí sa, že po ľadových mužoch (Pankrác, Servác a Bonifác) sa už nemusíte báť vysadiť šaláty do kvetináčov na vašej terase alebo balkóne. Tento rok si môžete užiť čerstvý šalát na tanieri každý deň. Jednou z výhod je, že do seba vďaka listovej zelenine dostanete veľa vitamínov a minerálnych látok. Ak ste úplný začiatočník, skúste na začiatok napríklad 2 - 3 druhy šalátov. Medzi najčastejšie pestované patrí dubolistý šalát, tzv. dubáček, ktorý môžete pestovať a postupne odlamovať jeho jemné listy počas celého roku. Pridať môžete ale aj rukolu, špenát alebo polníček. Váš šalát tak bude pekne rozmanitý.

Pestovanie šalátu: Od semienka po chrumkavé listy

Šalát patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres. Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky. Šalát rastie dobre, rýchlo a bez problémov.

Druhy šalátu vhodné na pestovanie

V záhrade možno okrem klasiky - hlávkového šalátu - úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu. Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.

Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata): Patrí medzi najstaršie pestované rastliny. Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté. Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.
Ľadový šalát: Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg. Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období.
Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia): U nás sa pestuje málo, no konzumovali ho už starí Gréci i Egypťania. Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu.
Endívia (Cichorium endivia): Jej pôvodnou domovinou je India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku. Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom.
Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa): Pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne.

Podmienky pre úspešné pestovanie šalátu

Aby šaláty dobre rástli, rovnako ako ostatné rastliny potrebujú správne stanovisko, zálievku aj ďalšiu starostlivosť. Vyhovujú im hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže majú menší, slabší koreňový systém, vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, i keď celková potreba živín je nízka. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.

Pre šaláty určite nájdite miesto v polotieni - tam budú spokojné. Určite sa vyhnite priamemu slnku, ktoré by uškodilo. Šaláty potrebujú veľa zálievky, musíte si ale dať pozor aj na preliatie. To všetko tiež záleží od miesta, kde sú na balkóne alebo vašej terase umiestnené.

Pestovanie šalátu v kvetináčoch na balkóne

Výsev a výsadba šalátu

Hlávkový šalát:

Predpestovanie priesad: Trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov. Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne.
Priamy výsev: Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku.

Ľadový šalát:

Priesady: Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky.
Priama sejba: Pri priamej sejbe vysievame v priebehu marca až júla do hĺbky cca 1 cm do riadkov vzdialených od seba 40 cm. Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť.

Endívia:

Priesady: Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom.
Priamy výsev: Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné.

Rímsky šalát:

Priesady: Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20.

Rukola:

Priama sejba: Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám.

Starostlivosť o šalát

Šalát zavlažujeme pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer. Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom. Ak už ste šaláty vysadili a nečakane ešte prídu mrazíky, stačí kvetináče len prikryť. Ja na to používam netkanú textíliu alebo kvetináče na noc odnesiem dovnútra. Kto už niekedy šaláty pestoval, určite vie, že slimáky ich doslova milujú. A nie je vôbec jednoduché sa ich zbaviť.

Zber a skladovanie šalátu

Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky. Endíviu zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené. Prvé hlávky rímskeho šalátu zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája. Listy rukoly zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm. Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.

Stalo sa vám, že ste si odtrhli viac listov šalátu, ako naozaj spotrebujete? Stačí ho zabaliť do vlhkej bavlnenej utierky a dať ho do chladničky. Ten je najlepšie trhať úplne čerstvý, ale ak ho potrebujete natrhať dopredu, oplachujte ho až tesne pred podávaním.

Výroba samozavlažovacieho kvetináča

Samozavlažovacie závesné kvetináče sú už viac rokov hitom pestovateľov, ktorí nemajú vlastnú záhradu. Nemusíte ich kupovať - vyrobte si ich doma. Na tento účel odrežte dno fľaše o približne na výšku 10 cm, ako aj hrdlo. Vložte hrdlo fľaše dovnútra. Do štopľa urobte otvor, cez ktorý pretiahnite kúsok látky. Naplňte fľašu zeminou a navlhčite ju. Vysaďte šalátové odrezky. Konštrukciu zaveste na slnečné miesto. Nič viac sa od vás nevyžaduje! Ideálne je kúpiť si kvetináče s podmiskami, do ktorých bude odtekať prebytočná voda.

DOMÁCÍ VEGETA - Jak na to? Zelenina sušená venku na síti + zelené bylinky (libeček, celer, bršlice)

Pestovanie pažítky: Všestranná bylinka do každej kuchyne

Pažítka je obľúbená bylina v mnohých kuchyniach vďaka svojej jemnej cibuľovej chuti, ktorá dokonale dopĺňa rôzne jedlá. Táto trváca rastlina je navyše ľahko pestovateľná a nenáročná, takže si ju môžete vypestovať doma alebo v záhrade bez veľkej námahy. Je vytrvalá mrazuvzdorná rastlina, ktorú nájdeme v takmer každej záhrade. Patrí do skupiny cibulovín a na jar veľmi skoro raší. Poskytuje nám bohatú úrodu jemných trubkovitých listov, ktoré sa dajú opakovane seřezávať. Pažítka je najchutnejšia skoro na jar a potom znovu na jeseň. Dôležitou podmienkou vypestovania chutných natí je pravidelné seřezávání. Ceněná je pre obsah vitamínov a živín. V zime a v predjarí ju môžeme pestovať za oknom - buď si trsy k pestovaniu kúpime alebo použijeme vypestované z vlastnej záhrady.

Zdravotné benefity pažítky

Za malými zelenými stonkami sa ukrýva skutočný poklad. Pažítka obsahuje množstvo vitamínu C, ktorý podporuje imunitu, a taktiež vitamíny skupiny B - B1 a B2, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie nervovej sústavy a energetický metabolizmus. Okrem toho v nej nájdete aj minerály ako draslík, vápnik, fosfor, železo či sodík. Pravidelná konzumácia pažítky prospieva tráveniu, pomáha udržiavať zdravý krvný tlak a je prevenciou srdcovo-cievnych ochorení. V ľudovej medicíne sa využívala aj pri nachladnutí a chorobách dýchacích ciest. Keďže má výraznú arómu, najlepšie chutí čerstvá, priamo po odrezaní.

Odrody pažítky

Existuje niekoľko druhov pažítky, ktoré sa odlišujú vzhľadom a chuťou. Okrem pažítky záhradnej (Allium schoenoprasum) existujú tri ďalšie príbuzné druhy Allium, ktoré sa bežne pestujú ako pažítka:

Pažítka obyčajná (Allium schoenoprasum): Najčastejšie pestovaná pažítka s jemnými, dutými listami a jemnou cibuľovou chuťou. Vytvára tenké, duté listy namiesto čepelí a môže dorásť do výšky 25 až 40 cm.
Pažítka čínska (Allium tuberosum), tiež cesnaková pažítka: Táto pažítka má širšie, plochejšie listy a výraznejšiu cesnakovú chuť. Má podobný vzhľad ako pažítka obyčajná, má však ľahkú cesnakovú príchuť. Cesnaková pažítka býva o niečo vyššia, má plochejšie a zelenšie listy a jej kvety sú vždy biele. Navyše, nie je tak tolerantná voči chladu.
Pažítka cesnaková (Allium lusitanicum): Tento druh má výraznejšiu cesnakovú arómu a chuť.
Pažítka sibírska obrovská (Allium ledebourianum): Má bohatšiu chuť ako ostatné odrody pažítky s výraznou cibuľovo-cesnakovou príchuťou. Je to vyššia rastlina, s veľkými ružovofialovými kvetmi.
Sibírska cesnaková pažítka (Allium nutans): Má výraznú cibuľovo-cesnakovú chuť. Má vzpriamené modrozelené listy a ružové kvety, ktoré kvitnú uprostred leta.

Podmienky pre pestovanie pažítky

Pažítka je na pestovanie nenáročná, pritom má výbornú chuť. Pažítka má rada chladné ročné obdobie, je to mrazuvzdorná trvalka, ktorá sa najlepšie vysádza na začiatku až v polovici jari pre skorý letný zber. Pažítka zaberá málo miesta, takže jej stačí asi 15-30 cm na rastlinu, v závislosti od veľkosti trsu, ktorý budete vysádzať.

Slnečné alebo polotienisté miesto: Pažítka najlepšie rastie na slnečných stanovištiach, kde dostáva minimálne 6 hodín slnečného svetla denne. Viac svetla podporuje silnejší a zdravší rast listov. Aj keď toleruje mierny tieň, na tienistých miestach bude kvetinová expozícia menej pôsobivá. Akonáhle pažítka vyklíči, ocení, keď ju presuniete do polotieňa.
Dobre priepustná pôda bohatá na organické látky: Pažítka potrebuje ľahkú, priepustnú pôdu, aby sa zabránilo premočeniu, ktoré môže spôsobiť hnilobu koreňov. Pažítka vyžaduje ťažšiu, hlinitú a humóznu pôdu dobre zásobenú živinami. Pažítka obľubuje ľahkú piesočitú pôdu, do ktorej môžete pridať kompost. Darí sa jej v pôde, ktorá je zásobovaná dusíkom a draslíkom a pH pôdy je 6 - 7. Ideálne pH pôdy pre pažítku je mierne kyslé až neutrálne (pH 6-7).

Výsev a výsadba pažítky

Existujú dve možnosti: buď si kúpite semienka a vypestujete si pažítku od začiatku, alebo si zadovážite už predpestovanú rastlinu z obchodu. Sadenie semien sa najčastejšie robí na jar. Pažítka môže dosiahnuť výšku 10 až 50 cm. Vajcovité cibuľky pažítky sú pomerne nenápadné. Priemer cibule zvyčajne nikdy nedosiahne viac ako 1 cm. Listy vyrastajú z typickej bielej cibuľky a zvyčajne majú zelenkastú až sivú farbu. Vyzerajú ako steblá trávy, ktoré môžu vytvárať aj individuálne trsy v závislosti od stupňa vegetatívneho rozmnožovania.

Semená: Semená pažítky môžete siať priamo do záhrady na jar, keď pominie nebezpečenstvo mrazov, alebo predpestovať ich v interiéri ešte počas zimy a neskôr presadiť von. Semená vysievajte plytko, do hĺbky asi 0,5 cm. Medzi riadkami nechajte rozostup približne 20 cm, aby rastliny mali dostatok priestoru na rast. Do črepníka je vhodné pripraviť hlinitopiesčitý substrát, ktorý dobre zadržiava vlahu, ale zároveň nezamokruje korene. Do pôdy urobte niekoľko malých jamiek a do každej nasypte pár semienok. Po výseve substrát jemne zavlažte a kvetináč umiestnite na slnečné miesto. Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé výhonky. Nové trsy ľahko vypestujeme aj zo semienok. Vysievame ich skoro na jar buď priamo na záhon alebo najprv do pařeniště. Sejeme ich do hniezd vzdialených asi 10 cm od seba.
Rozmnožovanie delením: Pažítku jednoducho rozdelíte pomocou rýľa alebo malej lopatky. Získate nové trsy tak, že existujúci trs pažítky na jar rozdelíte do niekoľkých menších trsov, ktoré ihneď zasaďte. Nové rastliny získame aj tak, že vysadíme kúpené rýchlené trsy po sklizení zelenej natě do zahrady.
Pestovanie v kvetináčoch: Pažítku môžete jednoducho pestovať aj v kvetináči na balkóne alebo parapete. Uistite sa, že kvetináč má dobrú drenáž, aby voda mohla voľne odtekať. Ak nemáte záhradu alebo vyvýšené záhony, môžete pažítku pestovať aj vo veľkých nádobách (šírka 30 cm alebo viac), ktoré majú na dne drenážny otvor. Nádobu naplňte viacúčelovým kompostom bez rašeliny a umiestnite ju na teplé, slnečné alebo mierne tienené miesto na verande, balkóne či terase. Do zeminy môžete zamiešať aj hrubý piesok a kompost.

Starostlivosť o pažítku

Pažítka obľubuje pravidelnú zálievku, ale pôda by mala byť len mierne vlhká. Má rada vlahu, ale pozor, s polievaním treba zaobchádzať opatrne, je na to mimoriadne citlivá. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Základom starostlivosti je pravidelná zálievka - substrát by mal byť mierne vlhký, nikdy nie úplne suchý. Ak je vlhké počasie, pažítku nie je potrebné zalievať. Pažítka je po usadení sa sucho tolerantný druh. Aby ste dosiahli pôsobivú úrodu, dbajte na to, aby bola pažítka počas vegetačného obdobia neustále vlhká. Ak sa vám ne vždy darí plniť zavlažovacie povinnosti, môžete zvážiť mulčovanie. Keďže cibuľky pažítky sú umiestnené blízko povrchu pôdy, môže to pomôcť zachovať pôdnu vlhkosť. Na druhej strane, nadmerné zalievanie spôsobuje žltnutie stebiel a podporuje tvorbu plesní. Novovysadenú pažítku a mladé rastlinky pravidelne zalievajte aspoň prvé leto. Ak chcete mať dostatok sviežich, šťavnatých listov, uistite sa, že pažítke v teplom a suchom počasí nechýba voda.

Pažítka nevyžaduje časté hnojenie. Počas vegetačného obdobia rastliny niekoľkokrát prihnojte kostnou múčkou a hnojom, alebo dobre vyváženým komerčným hnojivom. K trsům pažítky môžeme na jar aj na jeseň doplniť trochu kompostu, prípadne Cererit alebo NPK. Pažítka roste ve výživné půdě velmi dobře, je silná a má výbornou chuť.

Zber a skladovanie pažítky

Čas zberu pažítky nie je striktne stanovený. Pažítku môžete začať zbierať 30 dní po presadení alebo 60 dní po zasiatí semena, keď sú listy vysoké aspoň 15 cm. Rastlina bude plodiť bohatšie v druhom roku a potom môžete pokračovať v zbere podľa ľubovôle v priebehu leta a v miernom podnebí aj cez zimu. V chladnejších oblastiach rastlina prirodzene odumiera až do jari, kedy je zas možné vidieť jasne zelené čepele vyčnievajúce z pôdy. Zber pažítky nie je žiadna veda. Pomocou ostrých nožníc odstrihnite listy od spodnej časti rastliny na 2,5-5 cm od pôdy. V prvom roku zbierajte 3-4 krát. Odrežte aj stonky kvetov pri pôdnej línii, aby ste zabránili rastline vytvárať semená. To ju povzbudí, aby naďalej produkovala listy a kvety môžete použiť ako ozdobu pokrmov alebo hodiť do šalátov.

Pri strihaní buďte opatrní. Nikdy neodstrihnite celé steblá až po zem, vždy nechajte aspoň 2 cm, aby mala rastlina možnosť znova obrastať. Strihajte len toľko, koľko skutočne spotrebujete, pretože pažítka najlepšie chutí čerstvá. Pažítku nerežte blízko pri zemi, pretože by vyschla. Ak necháte pár centimetrov vňate, bude mať silu opäť dorásť. Pokiaľ nebudete pažítku pravidelne zastrihávať, vykvitne. Má krásne ružové až fialové kvety, vďaka ktorým pôsobí veľmi dekoratívne. Kvietky pažítky dokonca môžete využiť aj vo váze.

Pažítka je najchutnejšia, keď je čerstvo zozbieraná, preto si vezmite len toľko, koľko naraz potrebujete. Nasekané stonky vhoďte do šalátov alebo na polievky, dusené mäso, omelety, pečené zemiaky. Pažítku môžete použiť čerstvá aj sušená, ale sušením dosť stráca na svojej chuti. Najlepšie je použiť ju čerstvú. Ak ste pozbieranú pažítku nepoužili hneď, môžete konce vložiť do vody a uložiť ju na pár dní do chladničky. Ak máte stonky navyše, zabaľte ich do vlhkej papierovej utierky a vložte do nádoby alebo pohára v chladničke. Pažítku môžete zmraziť aj tak, že ju nasekáte a vložíte do mraziacich vrecúšok. Opäť však niečo stráca z chuti takže naozaj je najlepšie používať ju čerstvú. Pažítku môžete po zbere uchovávať v chladničke v plastovom vrecku.

Pažítkové kvety - skrytá delikatesa

Mnohí poznajú pažítku iba vďaka jej zeleným lístkom, no nemali by ste zabúdať ani na jej krásne fialové kvety. Tie sú nielen dekoratívne, ale aj jedlé. Chuťou pripomínajú samotné listy, ale sú o niečo jemnejšie, sladkasté a šťavnatejšie. Kvetmi môžete ozdobiť šaláty, pridávať ich k vareným zemiakom alebo ich zakomponovať do bylinkového masla. Jednoduchý recept je nasledovný: šesť kvetov rozoberte na malé kúsky, zmiešajte s niekoľkými nasekanými stonkami pažítky a vmiešajte do zmäknutého masla. Takto pripravené maslo získa jemne pikantný nádych a zároveň sa stane originálnym spestrením na pečive či grilovanom mäse.

Bežné problémy a škodcovia pažítky

Pažítka je relatívne bezproblémová, ale môže byť náchylná na vošky na nových výhonkoch, najmä na jar. Vošky jednoducho odstráňte z listov prstami alebo nasaďte biologickú kontrolu - nastriekajte neemovým olejom, alebo insekticídnym mydlom. Hrdza póru je plesňové ochorenie, ktoré môže spôsobiť svetložlté škvrny na listoch pažítky. Akonáhle sa rastliny infikujú, neexistuje žiadna liečba, takže je najlepšie rastliny zlikvidovať. Nepridávajte ich do kompostu, pretože by sa choroba mohla rozšíriť. Udržujte rastliny pažítky primerane rozmiestnené, pretože to môže ovplyvniť vývoj choroby. Vlhké počasie tiež môže prispieť k šíreniu hrdze a infekcia spôsobí scvrknutie listov. Ak riešite problém hrdze póru, vyhnite sa pestovaniu póru, cesnaku alebo cibule na rovnakom mieste. Žlté listy nemusia hneď znamenať prítomnosť škodcu. Môže to byť znakom toho, že rastlinka nemá dostatok svetla.

Použitie pažítky v kuchyni

Chuť pažítky je o niečo silnejšia a korenistejšia ako chuť póru, no nie celkom sa zhoduje s chuťou cesnaku či cibule. Medzi najznámejšie recepty na použitie pažítky patria okrem maslového chleba najmä vaječné jedlá - ako omeleta, praženica, vaječný šalát. Pikantný nádych však dostanú aj šaláty z čerstvých listov, kyslá smotana, bylinkové dipy, bylinkové maslo, bylinkový tvaroh, majonéza, zemiakový šalát či zemiakové polievky. Vďaka svojej sviežej zelenej farbe a jemne štipľavej, chrumkavej a cibuľovej chuti je pažítka jedným z najlepších doplnkov takmer každého slaného jedla. A hoci ju najčastejšie používame ako oblohu, rôzne druhy pažítky si môžete vychutnať aj ako varenú zeleninu.

tags: #pestovanie #salaty #a #pazitky