Škorica: Všestranné korenie s bohatou históriou a potenciálom pestovania
Škorica, toto neodmysliteľné voňavé korenie, nachádza svoje uplatnenie v kuchyni nielen počas zimných mesiacov, ale po celý rok. Jej prítomnosť cítime vo varenom víne, jablkových koláčoch a rôznych druhoch pečiva. Tvrdé svetlohnedé zvitky, ktoré poznáme ako škoricu, sú v skutočnosti usušenou kôrou vždyzeleného stromu - škoricovníka, patriaceho do čeľade vavrínovitých.
Existujú dva hlavné druhy škoricovníka: škoricovník čínsky (Cinnamomum aromaticum) a škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum). Kvalitatívne vyšším druhom je škoricovník cejlónsky, známy aj ako škoricovník pravý. Jeho vôňa je jemnejšia a pripomína kombináciu škorice s klinčekmi. Tento druh spoznáme podľa toho, že jeho kôra je stočená do charakteristickej dvojrúrky.
Škoricovník čínsky, často označovaný ako nepravá škorica, divo rastie na západnom pobreží Indie a Srí Lanky a je pestovaný v mnohých krajinách s tropickým podnebím. Staršie stromy tohto druhu môžu dorásť až do výšky 10 metrov a celá rastlina intenzívne vonia. Škorica z tohto druhu je tmavšia, pevnejšia a prášková škorica dostupná v obchodoch takmer výlučne pochádza práve z neho. Rozdiely v zložení oboch druhov sú však minimálne.
Zber kôry prebieha pomocou medených nožov a následne sa ručne stáča do zvitkov, ktoré sa sušia v tieni. Najjemnejšia kôra pochádza z tenkých výhonkov rastúcich v strede rastliny.
Historické a liečivé účinky škorice
Škoricovník sa radí medzi najstaršie liečivé a aromatické byliny na svete. Jeho účinky poznali už starí Egypťania a Gréci, ktorí ho využívali pri liečbe rôznych ochorení. V ľudovom liečiteľstve sa dodnes používa škoricový olej, tinktúra a sirup.
Kôra škoricovníka sa podáva pri tráviacich problémoch, pomáha počas chrípky a prechladnutí, odstraňuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla a zlepšuje látkovú výmenu. Má tiež preukázateľné antibakteriálne a antivírusové účinky. Napriek týmto benefitom sa neodporúča jej užívanie pri zvýšenej citlivosti na silice.
Okrem liečivých vlastností nachádza škorica široké uplatnenie aj v potravinárstve, vinárstve a kozmetike.
Pestovanie škoricovníka ako izbovej rastliny
Škoricovník sa môže úspešne pestovať aj ako izbová rastlina. Jeho dekoratívne lesklé listy, ktoré sú v mladosti červenkasté a neskôr zozelenajú, dodávajú interiéru exotický nádych. Mladšie listy sú svetlozelené, staršie tmavozelené a na spodnej strane majú sivkastý nádych.
Keďže rastlina pochádza z tropických oblastí, vyžaduje si celoročne vysokú vzdušnú vlhkosť a teplotu nad 20 °C. Z tohto dôvodu sa neodporúča jej letnenie vonku, nakoľko by nemusela dobre znášať nižšie teploty.
V zimných mesiacoch je dôležité umiestniť škoricovník čo najbližšie k oknu, aby mal dostatok svetla. Rastline vyhovuje priepustný substrát s prímesou piesku, ktorý je potrebné udržiavať stále vlhký.
Počas zimy sa odporúča obmedziť zálievku, avšak časté rosenie listov je naďalej prospešné. Škoricovník dobre znáša rez, čo umožňuje tvarovanie starších exemplárov. Z odrezaných konárikov je možné získať korenie narezaním konárika po dĺžke a odstránením kôry.
Druhy škorice a ich charakteristika
Existujú dva základné druhy škorice: cejlónska a čínska. Cejlónska škorica (Cinnamomum zeylanicum), známa aj ako pravá škorica, je považovaná za kvalitnejšiu. Má jemnejšiu vôňu, ktorá pripomína kombináciu škorice a klinčekov, a jej kôra je stočená do dvojrúrky.
Škoricovník čínsky (Cinnamomum aromaticum) je tmavší, pevnejší a označuje sa ako nepravá škorica. V našich obchodoch sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete práve s týmto druhom, rovnako aj s mletou škoricou, ktorá takmer výlučne pochádza z čínskeho škoricovníka.
Rozdiely v spracovaní sú tiež významné. Pri získavaní pravej cejlónskej škorice sa spracováva len vnútorná vrstva kôry z osemročných stromov, ktorá sa po usušení sama zroluje do typických lastúr. Tieto tyčinky sú tenké, svetlohnedé a krehké. Kôra sa zberá dvakrát ročne, po období dažďov, keď je vlhkosť vyššia a uľahčuje lúpanie.
Pri ostatných druhoch škorice sa zbiera celá vrchná kôra, čo vedie k nižšej kvalite produktov. Usušené zvitky sú tmavohnedé, duté a tvorené jednou hrubšou vrstvou kôry.
| Druh škorice | Strom | Obsah kumarínu (g/kg) |
|---|---|---|
| Cejlónska škorica | Cinnamomum zeylanicum | 0,017 |
| Čínska škorica | Cinnamomum aromaticum | 0,31 |
| Indonézska škorica | Cinnamomum burmanni | 2,15 |
| Vietnamská škorica | Cinnamomum loureiroi | 6,97 |
Je dôležité si uvedomiť obsah kumarínu v škorici, najmä pri jej častom a vo väčšom množstve konzumovaní. Cejlónska škorica obsahuje len minimálne množstvo kumarínu, zatiaľ čo iné druhy, ako napríklad vietnamská alebo indonézska, ho obsahujú podstatne viac. Štúdia z roku 2012 ukázala, že vzorky "nepravej" škorice predávané v slovenských obchodoch mali obsah kumarínu v rozmedzí od 2,650 do 7,017 mg/kg, zatiaľ čo jediná skúmaná vzorka pravej cejlónskej škorice mala len stopy pod úrovňou merateľnosti.
Globálne pestovanie a produkcia
Škorica patrí k celosvetovo najobľúbenejším druhom korenia, pričom jej produkcia neustále rastie. V roku 2018 predstavovala produkcia 230 tisíc ton a odhady na rok 2024 hovoria o 250 000 tonách. K rastúcemu dopytu prispieva aj zvýšené využitie škorice vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Najväčšími producentmi škorice sú Indonézia (40% svetovej produkcie), Čína (približne tretina) a Vietnam (približne 17%). Zatiaľ čo Indonézia a Čína produkujú najmä "nepravú" škoricu (Cinnamomum burmanni a Cinnamomum cassia), Vietnam je významným producentom aj "nepravej" škorice so silnou ostro-sladkou chuťou. Pravá cejlónska škorica (Cinnamomum zeylanicum), ktorá predstavuje len 9% celosvetovej produkcie, sa pestuje najmä na Srí Lanke (historicky známej ako Cejlón), ale aj na Madagaskare, v karibských štátoch a Brazílii. Jej vyššia cena je odrazom vyššej kvality a nižšieho obsahu kumarínu.
Najväčšími importérmi škorice sú India, Spojené štáty americké a Holandsko.
Vedeli ste, že škorica je v skutočnosti kôra stromu? Pozrite si jej fascinujúcu cestu z farmy na stôl.
Spracovanie a využitie škorice
Po zbere a sušení sa zvitky škorice triedia podľa kvality, jemnosti, farby a hrúbky. Následne sa balia do veľkých balení, tzv. fardelí. Kôra zo silných vetiev, zlomky a zvyšky slúžia ako surovina na výrobu silice, zatiaľ čo úlomky kôry bez dreva sa spracovávajú na mletú škoricu.
Z častí kôry a listov sa destiluje esenciálny olej, ktorý je cenený pre svoje stimulačné účinky na telo i myseľ. Vďaka svojej výraznej vôni sa škorica využíva aj na výrobu extraktov, ktoré sú ideálne do pečiva a varenia, kde by jemné korenie mohlo narušiť štruktúru pokrmu.
Škorica je nielen lahodným korením do rôznych jedál, ale má aj priaznivé účinky na zdravie. Môže sa piť vo forme čaju, kde sa odporúča zaliať dve čajové lyžičky škorice 250 ml vriacej vody a nechať lúhovať 5 až 7 minút. Odporúča sa piť 1 až 2 šálky denne počas jedného mesiaca s následnou dvojtýždňovou prestávkou.
Hlavné účinky škorice zahŕňajú:
- Podpora normálneho trávenia, funkcie žalúdka, čriev a chuti do jedla.
- Podpora normálnej funkcie dýchacieho systému.
- Osvieženie organizmu.
- Podpora normálnej hladiny glukózy a cholesterolu v krvi, celková podpora kardiovaskulárneho systému.
- Antioxidačné účinky.
- Podpora normálnej funkcie reprodukčného a močového systému.
Škorica sa skvele kombinuje s medom, čo je známe aj ako škoricový med. Táto kombinácia má nielen vynikajúcu chuť, ale aj priaznivé účinky na zdravie. Vyskúšať môžete aj kakao so škoricou v mede, ktoré ponúka horkosladké potešenie s omamnou vôňou.
Vianoce sú neodmysliteľne spojené so škoricou, ktorá dodáva tú správnu atmosféru varenému vínu, vianočnému pečivu a rôznym dekoráciám. Okrem škorice patria k typickým vianočným koreninám aj badián, klinčeky, vanilka a aníz.
Škoricové hviezdičky, slimáky, jablkový závin, muffinky či medovníky sú len niektoré z nespočetných dezertov, kde škorica hrá kľúčovú úlohu.
tags: #pestovanie #skorice #na #slovensku