Pestovanie sliviek na Slovensku: Kompletný sprievodca pre záhradkárov

Slivky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského ovocinárstva a ich pestovanie spája tradíciu s modernými technikami. Ponúkajú možnosť pre každého, kto túži po vlastnej úrode, a to od konzumácie za čerstva, cez tradičné lekváre až po výrobu destilátov. Pestovanie sliviek je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.

Charakteristika sliviek

Slivka, alebo aj slivka domáca, patrí do rodu slivky a do čeľade ružovitej. Je to strom, výnimočne ker, dorastajúci do výšky až 10 metrov. Korunu má vajcovitú a veľmi rozvetvenú. Kmeň je hnedosivý, borka býva popraskaná. Listy sú striedavé a vajcovité. Plody slivky majú fialovú farbu a sú tiež vajcovité, skôr podlhovasté. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej.

Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, slivy, renklódy a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom.

• Slivky: Sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina má tuhšiu konzistenciu, dobre sa oddeľuje od kôstky, je sladkej chuti a má slabšiu arómu.
• Poloslivky: Tieto plody nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami.
• Slivy: Majú nízky až kompaktný vzrast, menšie biele kvety a guľovité, niekedy podlhovasté plody.
• Ringloty: Bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku. Sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke.
• Mirabelky: Zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou.

História a rozšírenie pestovania sliviek na Slovensku

História pestovania tohto ovocia je pomerne stará. Pravdepodobne pochádza z Kaukazu, určite z Ázie. Do Európy sa dostala spolu s rímskymi výbojmi, ale aj so sťahovaním národov. Na slovenskom území sa slivky pestovali už v 5. storočí. Pôvodné slivky boli krížencami rôznych sliviek, vrátane slivky trnky, a tak aj ich plody boli skôr menšie. Slivky sa u nás radia medzi populárne pestované ovocie. Ich pestovanie nie je náročné a darí sa im skoro v každej záhrade.

Pestovaním sliviek sa na Slovensku zaoberá 174 subjektov na výmere 657,02 ha. Intenzívne výsadby sliviek predstavujú výmeru 597 ha (91%) a extenzívne sú na ploche 60,1 ha (9%).

Najväčšie výsadby sú v okrese Myjava (173,8 ha), Nové Zámky (83,4 ha), Topoľčany (68,6 ha), Dunajská Streda (63,9 ha) a Trebišov (33,4 ha). Pri slivkách sa prejavuje tiež nedostatočná obnova sadov, až 47 % sadov je starších ako 20 až 25 rokov. Mladé výsadby a sady produkčné sú na výmere 348 ha (53%).

Slivky sa pestujú v pestovateľskom tvare štvrťkmeň na výmere 210 ha (31,9 %). Polokmenné výsadby predstavujú 198 ha (30,1 %). Výsadby v tvare štíhle vreteno, vreteno a zákrpok tvoria len 80 ha (12,2 %). V rokoch 2007 - 2011 sa vysadilo 42,5 ha nových sadov sliviek. V roku 2011 bola v SR dosiahnutá úroda sliviek 2 144 t. Úroda pochádzala z rodiacich sadov na výmere 602,3 ha. Priemerná úroda dosiahla 3,56 t/ha.

Výber vhodných odrôd a podpníkov

Slivky sú dostupné v rôznych odrodách a ich výber je kľúčový pre úspešné pestovanie. Pri výbere je dôležité zohľadniť odolnosť proti šarke, najvážnejšej chorobe tohto ovocného druhu. Citlivé odrody, ako napríklad ‘Bystrická slivka’, pestujte iba v oblastiach bez výskytu tejto choroby. Väčšina sliviek je cudzoopelivých, čo znamená, že na zabezpečenie bohatej úrody je potrebné vysadiť aspoň dve kompatibilné odrody. Pri výbere výpestka myslite na jeho konečný tvar a rast.

Pokiaľ plánujete konzumovať slivky čerstvé, mraziť alebo spracovávať na lekvár a kompóty, odporúča sa pestovať viacero odrôd s rôznymi termínmi zberu.

Prehľad vybraných odrôd sliviek

• Domáca veľkoplodá: Samosprašná odroda vhodná na využitie v domácnosti. Rast je stredne silný, plodí pomerne skoro (už okolo 4. roku), výnos je vysoký a pravidelný. Slivky sú tmavomodré, sladko navinulé, pecka sa ľahko oddeľuje od dužiny.
• Zimmerova: Vhodná na priamy konzum, dá sa pestovať aj vo vyšších polohách, je čiastočne samosprašná, rastie slabo až silno, je málo náchylná k šarke. Pri dlhšie trvajúcich dažďoch majú plody tendenciu praskať.
• Herman: Skorá odroda, často sa s ňou stretávame v hypermarketoch ako s prvou slivkou.
• Katinka: Odroda stredného vzrastu, plod je strednej veľkosti, tmavofialový až modrý. Dužina je pevná, bielo-žltej farby, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuťou a vôňou pripomína odrodu Domáca slivka - Bystrická.
• Hanita: Stredne skoro dozrievajúca odroda s výbornou chuťou. Strom má zo začiatku silnejší rast, ktorý však s nástupom rodivosti slabne.
• Jojo: Je to prvá odroda slivky, ktorá je úplne rezistentná proti šarke sliviek.
• Topgigant PLUS: Najväčšia odroda, ktorej plody dosahujú hmotnosť až nad 100 g, sú dobrej chuti.
• Bellamira: Zaujímavá mirabelka s plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až 18 g.
• Aprima: Novinka - kríženec mirabelky s marhuľou. Je to cudzoopelivá odroda, plody sú oranžovožlté s pevnou dužinou, majú intenzívnu marhuľovú chuť, sú aromatické, korenisté, oddeliteľné od kôstky. Odroda je vysoko tolerantná proti šarke, nie je náchylná na moniliózu, hrdzu ani vošky.

Podpníky pre slivky

Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník pre Vás. Výber odrôd v optimálnej kombinácii so slabšie rastúcimi podpníkmi má nesmierne veľký význam v dosahovaní slabšieho rastu stromov na trvalom stanovišti. Takéto stromy skôr spomaľujú rast, lepšie sa tvarujú, rýchlejšie vstupujú do obdobia plodnosti a prinášajú aj skôr vysoké a pravidelné úrody.

• Myrobalán: Silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodivosti. Je najčastejšie používaná podnož, má veľkú variabilitu a je veľmi prispôsobivá pôdnym podmienkam.
• Wavit: Slabo rastúci podpník vhodný do každej pôdy, neznáša však vyslovene suché podmienky. Rýchlo nastúpi do rodivosti, prináša dobrú úrodu.
• St. Wagenheimova: Slabo rastúca podnož, vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korení plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu.
• Weiwa: In vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.

Stanovište a pôdne podmienky

Slivkám sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m. n. m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach. PH pôdy by malo byť vyššie ako 5. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu. Slivky nie sú náročné na pôdu, ideálna je teplá, humózna pôda. Preferujú vlhkejšie pôdy, zvládnu však aj vysokú hladinu spodnej vody. Na vegetatívne množených podpníkoch, ktoré rastú o 25 - 40 % slabšie ako myrobalánový semenáč, sa môžu slivky pestovať intenzívne.

Výsadba sliviek

Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Pri jesennej výsadbe rez odložíme na jar. Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň).

Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby sa zemina dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne 20 cm. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe.

Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.

Opeľovanie

Ešte pred výsadbou musíme dávať pozor na opeľovanie stromov a kríkov. Väčšina sliviek je cudzoopelivých, čo znamená, že na zabezpečenie bohatej úrody je potrebné vysadiť aspoň dve kompatibilné odrody. Cudzoopelivé stromy a kríky potrebujú vhodné opeľovače - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase. Existujú aj čiastočne opelivé stromy a kríky, tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu. Samoopelivé stromy a kríky nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady.

Starostlivosť o slivky

Mladé stromčeky vyžadujú oporu, aby ich vietor nevyvrátil, a pri výsadbe je vhodné použiť zásobné hnojivo. V oblastiach s rizikom zimného ohryzenia zverou odporúčame chrániť kmienky. Pre intenzívne pestovanie nízkych tvarov na slabo rastúcich podpníkoch budete potrebovať opornú drôtenku a ideálne aj kvapkovú závlahu.

Hnojenie

Slivka potrebuje k svojmu rastu dusík, môže sa teda hnojiť maštaľným hnojom, dusičnanom amónnym, alebo prírodným hnojivom, ktoré v sebe spája základné prvky pre úspešné hnojenie. Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu.

Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu. Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať.

Rez sliviek

Slivky rastú väčšinou priamo hore, a preto sa môže stať, že plodia neskoro. To najlepšie vyriešite tak, že budete slivone pestovať ako zákrsky alebo vretená. Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol.

• Rez po výsadbe: V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Skrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonu. V ďalších rokoch skracujeme iba vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).
• Letný rez: Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipeme letorasty. Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu.
• Výchovný rez: Vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa. V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne. V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.
• Udržiavací rez: Cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa iba na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvetom, po odkvitnutí, prípadne po zbere, pri skorších odrôd).
• Zmladzovací rez: Vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov. U starších stromov môžeme v marci/apríli vykonať omladzovací rez ešte než slivka vykvitne. Vyrežeme staršie vetvy a mladšie výhony uvedieme do vodorovnej polohy.

Všetky rany ošetríme štepárskym voskom, pretože inak by boli živnou pôdou pre hubovité choroby.

Choroby a škodcovia sliviek

Aj keď sa objavujú stále nové škodce, ako je napríklad Drosophila suzukii, ochrana sliviek je relatívne jednoduchá. Najdôležitejšie je bojovať proti piliarkam, obaľovačom a voškám, ako aj proti monilióze.

Najčastejšie choroby

• Šarka: Je najrozšírenejšia vírusová choroba, ktorá napáda aj broskyne, marhule a trnky. Šarku spoznáte veľmi jednoducho: listy sa vyvíjajú pomaly a sú deformované, plody tiež + majú dužinu bez chuti, gumovú a nekrotickú, kvôli tomu nie sú vhodné na jedlo ani spracovanie, a to dokonca ani na pálenie slivovice. Bohužiaľ, účinná ochrana proti šarke neexistuje. Prevenciou je vysádzať slivky na miestach, kde šarka nebola zatiaľ preukázaná, v dostatočnej vzdialenosti, kupovať zdravé sadivo a odolné odrody.
• Moniliová hniloba: Je hubovitá choroba spôsobovaná hubou Sclerotinia Laxa. Spôsobuje hnilobu plodov, nenapáda ďalšie časti rastliny. Moniliová hniloba sa môže prejaviť až po zbere, keď zhnije všetka uskladnená úroda. Prevenciou je sadiť slivky dostatočne ďaleko od seba, nakupovať odolné odrody, popr. použiť preventívny fungicídny postrek pri kvitnutí a odkvitaní.
• Puchrovitosť sliviek: Spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.

Najčastejšie škodcovia

• Slivkový obaľovač: Je jedným z najčastejších škodcov, ktorí spôsobujú červivosť.
• Vošky: Spôsobujú skrútené listy.

Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou.

Využitie sliviek

Sladké a šťavnaté slivky, ktoré si dopestujeme vo vlastnej záhrade, nekúpime v žiadnom zo supermarketov. Slivky z dovozu sa oberajú ešte pred dozretím a majú tuhú šupku. Slivky sú skvelým zdrojom antioxidantov, najrôznejších vitamínov a minerálnych látok.

Recepty zo sliviek

• Sušené slivky: Aby ste si nemuseli kupovať sušené slivky, ktoré by mohli byť sírené, vyrobte si ich radšej sami. Stačí, keď asi 1 kg sliviek umyjete, vykôstkujete a rozdelíte na polovice. Slivky naskladajte na papierom na pečenie vyložený plech a dajte do rúry na 50 °C, do dvierok dajte varešku, aby mohla unikať para. Slivky sa sušia niekoľko hodín, môžete ich sušiť aj na niekoľkokrát.
• Slivkový lekvár: Výborný je domáci lekvár. Použite iba plne vyzreté slivky. Umyte ich, vykôstkujte a pomeľte na strojčeku. Dajte variť do veľkého hrnca. Je potrebné ich pri varení občas miešať. Asi uprostred varenia môžete pridať cukor - podľa toho, ako sú slivky samé sladké. Varíme do zhustnutia, lekvár musí odkvapkávať po väčších kúskoch z varešky. Plníme ešte horúce do pohárov, zaviečkujeme, na chvíľu otočíme hore dnom, potom obrátime späť a necháme vychladnúť. Uchovávame v chlade a tme.
• Koláč so slivkami: Slivky sa dobre hodia k tvarohu a maku. Recept: 0,5 kg sliviek; 500 g hladkej múky, 1 kocka droždia, 250 ml mlieka, 60 g cukru, štipka soli, 1 vajce, 100 g masla; tuk a múka na vymazanie a vysypanie plechu; 1 vanička tvarohu, 1 vajce a 100 cukru; 20 g mletého maku a 20 g cukru múčka. Z droždia, trošky teplého mlieka a trošky cukru necháme vzísť kvások, pridáme ostatné suroviny na cesto, uhnete a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto rozvaľkáme na tvar plechu + okraje. Vyložíme ním plech. Tvaroh s vajíčkom a cukrom rozmiešame a rozotrieme na cesto. Poukladáme vykôstkovanými polovičkami sliviek - rezom dole. Posypeme makom zmiešaným s práškovým cukrom.
• Slivkové knedle: Sú najlepšie zo zemiakového cesta posypané makom a poliate rozpusteným maslom/sadlom. Na zemiakové cesto budete potrebovať 1 kg zemiakov vopred uvarených, 1 vajce, soľ, cca 500 g hrubej múky. Zemiaky najemno postrúhame a zo surovín vypracujeme zemiakové cesto. Rozdelíme ho na menšie guličky, ktoré splácneme a cestom obalíme polovicu alebo celú vykôstkovanú slivku. Dobre zabalíme. Všetky knedle naraz vložíme do vriacej vody a varíme, kým vyplávajú na povrch.
• Slivkové čatní: Bude výbornou prílohou k pečenému alebo grilovanému mäsu. Budete potrebovať: 1 kg sliviek, 1 až 2 jablká, 200 ml pomarančového džúsu, 100 ml červeného vína, 2 lyžice cukru, 2 lyžice medu, kúsok čerstvého zázvoru (alebo lyžičku mletého), štipku chilli, kúsok celej škorice hrozienok. Slivky umyjeme, vykôstkujeme a nakrájame na menšie kúsky. Rovnako tak jablká. Do hrnca dáme slivky a jablká, zalejeme troškou vody a privedieme do varu. Pridáme nastrúhaný zázvor (alebo mletý), prilejeme pomarančový džús, hrozienka, škoricu, tymián a varíme na miernom plameni. Ku koncu pridáme víno, cukor a med. Zvaríme do tuhšej konzistencie (asi 60 minút dohromady). Ešte horúce plníme do malých pohárov, zaviečkujeme a necháme vychladnúť.

tags: #pestovanie #sliviek #na #slovensku

Populárne príspevky:

• okrasné kultivary buka
• Viac o kráľovnej záhradných rastlín
• Využitie Aloe vera pri chudnutí
• Chov Tetra ohnivá
• Pestovanie mydlice bazalkovitej