Pestovanie slnečnice a zvýšenie jej tukovosti pre výživu a zdravie

Slnečnica (Helianthus) patrí medzi najikonickejšie a najkrajšie kvitnúce rastliny, ktorá dokáže oživiť každú záhradu svojimi veľkými, žiarivými kvetmi. Okrem estetického vzhľadu majú aj praktické využitie - poskytujú chutné a výživné semená, olej a dokonca sa dajú použiť v kuchyni na prípravu rôznych jedál. Pestovanie slnečnice je jednoduché a vďačné, čo z nej robí obľúbenú voľbu nielen pre začiatočníkov, ale aj skúsených záhradníkov.

Podľa dostupných literárnych zdrojov je história pestovania slnečnice veľmi dlhá a je spojená s indiánskymi kmeňmi v Novom Mexiku, ktorým pôvodné divoké rastliny slúžili ako potravina, stavebný materiál i liek. Z oblasti svojho pôvodu v Severnej Amerike sa slnečnica dostala do Európy niekedy v 16. storočí. Prvotne sa začala pestovať ako okrasná rastlina v južných európskych štátoch, následne sa v 17. storočí začala využívať aj na produkciu oleja.

Existuje veľké množstvo foriem a odrôd slnečníc, lebo jej uplatnenie je naozaj široké. V záhradách najčastejšie pestovaná slnečnica ročná sa rozdeľuje do troch skupín: vysoké odrody s jednoduchými kvetmi, vysoké plnokveté a nízke. V každej skupine sa nachádzajú rastliny s rôznym zafarbením kvetov, od svetložltej až po tmavobordovú. Z odrôd určených na rezanie do váz sa napríklad neuvoľňuje peľ, existujú aj odrody vhodné na sušenie. Ak nemáte v záhrade dostatok miesta pre tradičné vysoké slnečnice, skúste pestovať niektoré zo zakrpatených odrôd. Dorastajú do výšky okolo pol metra a rozžiaria záhradu rovnako ako ich vysoké príbuzné.

Výber vhodnej pôdy a podmienok

Najvhodnejšie pôdy pre pestovanie slnečnice sú hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité, pôdny typ černozem alebo hnedozem. Optimálne pH pôdy sa pohybuje v rozmedzí 6,0 až 7,2, avšak slnečnica je tolerantná aj pri kyslosti pôdy do 5,5. Slnečnica má mohutný koreňový systém, preto potrebuje na svoj rast dostatočne hlbokú pôdu, najlepšie s neutrálnym pH alebo mierne alkalickú. Vyhnite sa ťažkým a zamokreným pôdam.

Slnečnica je termofilná rastlina, ktorá potrebuje dostatok tepla. Vyžaduje sumu aktívnych teplôt nad 5 °C v rozpätí 1 600 - 2 000 °C. Minimálna teplota pre klíčenie semien je 4 °C, pričom optimálna teplota na klíčenie je 20 - 25 °C. Semeno vzchádza pri teplote pôdy 8 °C, pričom klíčenie trvá 15 - 20 dní po sejbe. Rastlina sa stáva citlivou na veľmi nízke teploty až 30 dní po sejbe. Slnečnica je náročná aj na dostatok svetla, preto je potrebné uplatňovať optimálne zahustenie porastov. Svetelné podmienky v poraste významným spôsobom ovplyvňujú úroveň fotosyntézy, výraznejšie než teplota a vlaha. Pri pestovaní slnečníc je dôležité zabezpečiť im dostatok slnka - minimálne šesť až osem hodín priameho slnečného žiarenia denne. Dajú sa pestovať aj vo väčších kvetináčoch na balkóne, ak im viete zabezpečiť dostatok slnka a vlahy.

Počas vegetačného obdobia slnečnica vyžaduje 400 - 500 mm zrážok. Jej koreňová sústava dokáže čerpať vodu až z hĺbky 2,0 metra. Najcitlivejšia na nedostatok vlahy je v období od tvorby pukov do kvitnutia. Naopak, v období dozrievania a zberu neznáša výskyt silných zrážok. Slnečnice potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas klíčenia, rastu a v období kvitnutia až do dozrievania semien. Krátkodobé sucho prežijú, ale je lepšie neriskovať. Rastliny vyžadujú veľa vody, neznesú však premokrenie. Opatrnosť s preliatím je potrebná, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov.

Osevný postup a príprava pôdy

Slnečnica nie je náročná na zaradenie v osevnom postupe. Najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny a dobre sa jej darí po strukovinách. Minimálny odstup pestovania po sebe je 5 rokov. Slnečnicu po sebe sa neodporúča pestovať v intervale kratšom ako 4-5 rokov. Pre vysokú úrodu s nadštandardnými kvalitatívnymi parametrami potrebuje slnečnica enormné množstvo živín, zanecháva tak v pôde nízku zásobu pre následnú plodinu. Rastie tak nevyhnutnosť dodatočného zásobenia priemyselnými hnojivami. Pre zachovanie úrodového potenciálu pôdy danej parcely je tak nevyhnutné precízne plánovanie viacročného osevného postupu s presne určeným sledom plodín. Dodržaním správnej agronomickej praxe tak poľnohospodár zabezpečí nielen udržanie živinovej zásoby v pôde, ale aj vhodnú štruktúru a zabráni degradácii pôdy, ktorú by spôsobilo pestovanie slnečnice na jednej parcele v krátkom časovom slede (1-2 roky). Najdôležitejším faktorom, prečo nepestovať slnečnicu po slnečnici, je výrazne nízka efektívnosť regulácie burín v poraste.

Príprava pôdy začína už jesennou podmietkou po obilnine a následnou jesennou orbou do hĺbky 20-25 cm. Pri orbe môžu byť zapravované do pôdy organické hnojivá, odporúča sa najmä jesenné zapravenie fosforečných a draselných hnojív. Po zbere obilnín sa odporúča vykonať podmietku s ošetrením povrchu pôdy. Následne nasleduje orba do hĺbky 0,20 - 0,25 m. Pri väčšom množstve rastlinných zvyškov sa volí hĺbka orby 0,25 - 0,30 m. V ekologickom systéme pestovania je možné orbou zaorávať organické hnojivá, prípadne organické hnojivá s obsahom fosforu a draslíka. Hrubú brázdu je vhodné čiastočne urovnať. Jarná príprava pôdy má udržať dostatok vlahy pre klíčenie a vzchádzanie, zničiť klíčiace buriny. Výsev slnečnice ročnej v požadovanej kvalite predpokladá vytvorenie drobnohrudkovitej štruktúry pôdy, do hĺbky osivového lôžka 50-80 mm.

Výsev a výsadba

Slnečnicu sejeme do hĺbky 40 - 60 mm pri teplote pôdy 8 °C, optimálna teplota pre sejbu je 10 - 12 °C. V našich podmienkach je to približne v polovici apríla. Odporúčaný počet vysievaných jedincov je 55 - 65 tisíc na hektár, čo zodpovedá 4,5 - 6,0 kg na hektár. V závlahových podmienkach je možné počet jedincov zvýšiť až o 10 %. Slnečnicu sejeme do riadkov s vzdialenosťou 0,70 - 0,75 metra. Vzdialenosť medzi rastlinami v riadku sa pohybuje od 220 do 270 mm. Hĺbka sejby závisí od veľkosti nažiek, pôdneho druhu a vlhkostných podmienok. Za predpokladu optimálnych podmienok je hĺbka sejby 50 mm. Riadky v porastoch podľa možnosti zakladáme v smere sever juh. Osivo slnečnice musí byť čisté, triedené, morené, kalibrované, s vysokou čistotou a klíčivosťou vyššou ako 90 %. Veľkosť výsevku by mala rešpektovať odporúčanie šľachtiteľa. Prehustené porasty bývajú viac napádané chorobami a majú sklon k poliehaniu.

Ak plánujete semiačka vysiať priamo do záhrady, počkajte, kým sa mierne oteplí. Medzi jednotlivými semiačkami by ste mali dodržať odstup minimálne 15 centimetrov. Skúsení záhradkári odporúčajú predpestovať si priesady v interiéri, pretože ich je možné vysadiť už hneď po posledných mrazoch. V takomto prípade začnite skôr, už v marci. V máji, po pominutí nebezpečenstva neskorých jarných mrazov, ich môžete vysadiť do záhrady. Pre pestovanie v kvetináči sa hodia menšie odrody slnečníc. Nezabudnite ich zasadiť do dobre odvodnenej, kyprej pôdy. Rovnako ako pri sadení vonku, je potrebné, aby mala slnečnica v kvetináči dostatok miesta pre koreňový systém. Už koncom apríla ju možno vysiať na slnečné miesto. Pozor však, lebo neskoré mrazíky spôsobujú rozkonárenie vrchnej časti stonky, takže namiesto jedného veľkého kvetu sa na nej objaví niekoľko menších.

Výživa a hnojenie

Slnečnica vyžaduje dostatok živín. Normatív potreby živín na jednu tonu semena je: dusík (N) - 50 kg, fosfor (P) - 12,9 kg, draslík (K) - 49,8 kg. V ekologickom pestovaní sa odporúča okrem jesenného organického hnojenia na jar povzbudiť rast koreňovej sústavy (napríklad prípravkami Agriful, Tecamin Raiz) a rast a vývoj malých rastliniek vo fáze 4 - 6 listov prípravkami Fertigrain Foliar a Tecnokel Amino B. V ekologickom systéme pestovania je možné orbou zaorávať organické hnojivá, príp. organické hnojivá s obsahom fosforu a draslíka. Slnečnica je náročná na živiny, preto je dobré do pôdy pridať kompost a počas sezóny jej pravidelne dodávať živiny v podobe hnojivej zálievky.

Starostlivosť počas vegetácie

Hlavnou úlohou počas vegetácie je udržať porast v čistom stave, zabezpečiť rastlinám dostatok vlahy a vzduchu v pôde. Ničením burín vytvárame predpoklady pre menší rozvoj chorôb a škodcov. V ekologickom pestovaní sa na udržiavanie porastu v požadovanom stave používa mechanický spôsob - plečkovanie. Pri hraničnom výskyte škodcov (vošky a i.) sú k dispozícii prípravky povolené v ekologickom poľnohospodárstve (Wetcit, Prev-B2, NeemAzal). Najdôležitejšou časťou pestovania slnečnice je udržať ju bez zaburinenia.

Vysoké odrody slnečníc môžu dosahovať výšku až 3 metre a preto ich môže vietor ľahko polámať. Preto je potrebné im v prípade potreby poskytnúť oporu v podobe kolíka, napríklad z bambusu, ktorý zapichnite do pôdy alebo črepníka. Ak sa chcete vyhnúť problémom s polámaním alebo chcete, aby slnečnica kvitla už na začiatku leta, vypestujte si priesady.

Zber úrody

Slnečnicu zberáme po dozretí nažiek, najčastejšie pri vlhkosti semien 15 %. Na zber sa využívajú kombajny s adaptérmi. Správny čas na zber nastáva vtedy, keď sa začína hlávka slnečnice skláňať k zemi a keď semiačka zhnednú. Vtedy je možné kvet odrezať s niekoľkocentimetrovou stonkou. Pozberové zvyšky je vhodné rozdrviť a zaorať. Nažky je potrebné dosušiť na vlhkosť 8 - 10 %. V prípade potreby sa odporúča použiť desikant už v momente, kedy 80% nažiek dosiahne vlhkosť 20-25%, ktorý zabezpečí nižšiu zberovú vlhkosť a zároveň minimalizuje náklady na prípadné dosúšanie produkcie. U HiOl hybridov sa odporúča uskladnenie pri nižšej vlhkosti, na úrovni 7%.

Aktuálne pestované hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby, v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnmi. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala pohybovať medzi 17 - 19 percent. Desikácia porastu nemusí byť nutným technologickým krokom. V závislosti od klimatických podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá asi 20 percent porastov. Je však ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Úroda sa naopak znižuje každým dňom, kedy slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver.

Využitie slnečnice a jej zdravotné benefity

Význam slnečnice spočíva predovšetkým v poskytovaní vysoko kvalitného, dieteticky hodnotného oleja, využívaného ako technický, ale najmä stolový olej. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov. Repkový olej obsahuje asi 25 % a sójový 45 až 50 % kyseliny linolovej, ktorá má v ľudskom organizme antikarcinogénne účinky, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Najkvalitnejší slnečnicový olej sa využíva v potravinárskom priemysle na výrobu stolových olejov a stužených tukov. Ďalej pri výrobe rybích a zeleninových konzerv a menej kvalitný pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel. Olej zo špeciálnej - vysokoolejnatej slnečnice sa hodí na tepelnú úpravu jedál.

Okrem využitia slnečnice na výrobu oleja, vo veľkom a s obľubou sa konzumujú aj jej semienka. Sú taktiež nabité množstvom zdraviu prospešných látok, ktoré pomáhajú nášmu organizmu vyrovnať sa s viacerými zdravotnými komplikáciami. Sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín, a najmä tieto látky sa postarajú o naše zdravé srdce, o zníženie krvného tlaku, o zdravé cievy a ideálnu hladinu cholesterolu. Slnečnicové semienka obsahujú hlavne vitamíny skupiny B (B1, B3 a B6), z minerálnych látok najmä vápnik, v menšom množstve mangán, selén, meď, železo, horčík, fosfor, antioxidanty (fytosteroly a vitamín E), vyššie spomínané esenciálne mastné kyseliny (najmä kyselinu linolovú) a bielkoviny. Konzumácia slnečnicových semienok zlepšuje navyše aj činnosť štítnej žľazy a pomáha budovať svalovú hmotu. Celkovo pôsobia upokojujúco a antistresovo, priaznivo pôsobia na vlasy a nechty a sú prospešné aj pri kožných problémoch. Odborníci na výživu tvrdia, že stačia dve polievkové lyžice slnečnicových semienok denne. Podľa nich nimi pokryjeme dennú odporúčanú dávku vitamínu E. Ten je silným antioxidantom a pomáha predchádzať vzniku rakoviny. Semienka zo slnečnice sa odporúčajú dokonca aj ľuďom, ktorí trpia alergiou na kravské mlieko. Obsahujú totiž vysoký podiel vápnika, ktorý si takýmto spôsobom môžu alergici doplniť. Aj napriek tomu, koľko pozitív v sebe tieto malé semienka nesú, odborníci neodporúčajú konzumovať ich denne. Nie preto, že by škodili, ale preto, že sú dosť kalorické, aj keď sú dobre stráviteľné. Počas siedmych dní v týždni odporúčajú dodržať krátku, asi jednodňovú prestávku.

Zo surových semien sa môže mlieť chlebová múka a z upražených a pomletých semien sa dá pripraviť nápoj, ktorý pripomína kávu. Pre vysoký obsah tuku sú slnečnicové semená tiež skvelou voľbou pri zimnom dokrmovaní vtákov. Okrem úžitkového využitia majú slnečnice aj okrasnú hodnotu. Existujú odrody rôznych farieb - fialové, oranžové, červené, či farebné zmesi. Okrasné odrody majú zvyčajne kvet menšieho priemeru ako úžitkové.

Zaujímavosti o slnečnici:

• Heliotropizmus: Mladé slnečnice sledujú pohyb slnka od východu na západ. Keď sa puky otvoria, stonky slnečníc stuhnú s kvetmi smerujúcimi na východ po celý deň.
• Botanická stavba: Z botanického hľadiska slnečnicu tvorí tisíc až dvetisíc malých kvetov.
• Pôvod: Slnečnice pochádzajú zo Severnej Ameriky, kde ich pôvodní obyvatelia pestovali už pred viac ako 3000 rokmi.
• Popularita v Rusku: V 18. storočí sa slnečnice stali obľúbenou plodinou v Rusku, kde sa z nich vyrábal olej. Ruská pravoslávna cirkev dokonca povolila používanie slnečnicového oleja počas pôstu, čo prispelo k jeho popularite.
• Ekologické využitie: Slnečnice dokážu čistiť pôdu od ťažkých kovov.

tags: #pestovanie #slnecnice #a #zvysenie #tukovosti

Populárne príspevky:

• účinky Aloe vera pre zdravie a krásu
• Pamiatky na prvé sväté prijímanie pre dievčatá
• Zlepšenie pohodlia pri jazde na bicykli
• ako pomáha kostihoj pri regenerácii tkanív
• ako sa starať o kyticu lúčnych kvetov