Komplexný sprievodca pestovaním sóje: Od výberu pozemku po zber

Sója (Glycine max) je jednou z najdôležitejších plodín na svete vďaka svojmu vysokému obsahu bielkovín a olejov. V posledných rokoch si doslova podmanila trh a jej pestovanie na Slovensku získava čoraz väčšie uznanie. Upútala nielen obrovskými možnosťami jej využitia, ale do karát jej hrá aj fakt, že jej pestovanie je sústredené mimo Európsku úniu a sme nútení ju dovážať.

Sója je výživná a nenáročná plodina, ktorá môže priniesť mnoho výhod do vašej záhrady. Je schopná fixovať dusík, čo je prospešné pre pôdu a znižuje potrebu dusíkatých hnojív. Záujem o pestovanie sóje za posledné roky narastá, hnaný rastúcim dopytom, dobrou rentabilitou, vysokou predplodinovou hodnotou a zaradením sóje ako bielkovinovej plodiny do dotačných schém.

Kým v roku 2011 sme sóju pestovali na výmere necelých 20-tisíc ha, dnes sú plochy 2,5x väčšie a sóju pestujeme na zhruba 50-tisíc hektároch. Aj preto sa v roku 2017 Slovensko pridalo k deklarácii o sóji, ktorú podpísalo 13 členských krajín, ide o výzvu k vyššej miere pestovania sóje a ďalších strukovín na území členských krajín EÚ-28.

Využitie sóje:

Kŕmne účely: Vo forme sójových bôbov pre následné šrotovanie a výrobu kŕmnych zmesí. Obsahuje veľa kvalitných bielkovín, ktoré podporujú správny vývoj a rýchly rast hospodárskych zvierat.
Potravinárske účely: Výroba špeciálnych produktov zo sóje (napr. tofu, sójové mlieko, tempeh) alebo priama konzumácia mladých strukov (edamame).
Pôdoochranný a melioračný účinok: Pôsobí na zvyšovanie kvality a produkcie následne pestovaných plodín.

Výber pozemku a príprava pôdy

Pre úspešné pestovanie sóje je kľúčový správny výber pozemku a dôkladná príprava pôdy. Sója je náročná na pôdu a vyžaduje špecifické podmienky.

Výber pozemku

Ideálne sú miesta teplé, pokiaľ možno rovinaté, pozdĺž riek a vodných tokov, ale aj lokality v stredných nadmorských výškach okolo 300 m n. m. Z hľadiska klimatických podmienok je sóju možné úspešne pestovať tam, kde dozrievajú najskoršie zrnové hybridy kukurice. Sója vyžaduje slnečné stanovište, kde má prístup k priamemu slnku aspoň 6-8 hodín denne. Veľmi dôležitým faktorom je tiež vyrovnanosť poľa, čo v neskoršej fáze ovplyvňuje kvalitu zberu.

Typ pôdy

Pôdy by mali byť hlboké, černozeme alebo piesočnato-hlinité, či hlinito-piesočnaté, s dostatkom humusu, zásobené živinami. Významný je aj dostatok vápnika, sóji sa na kyslých pôdach nedarí, a to ani pri zvýšenom hnojení. Reakcia pôdy by preto mala byť neutrálna až slabo kyslá, s pH 6,5 - 7,0. Vyhnite sa ťažkým a zle odvodneným pôdam, ktoré by mohli viesť k hnilobe koreňov. Vyvarujte sa pôd zamokrených a vysušujúcich sa, kyslých, zatienených, utužených a zaburinených. Vo všeobecnosti sa snažíme sóju umiestňovať na ťažšie, vododržnejšie pôdy.

Osevný postup

Sója fazuľová je vhodná na zaradenie do množstva osevných postupov a je tiež vhodnou predplodinou pre väčšinu poľnohospodárskych plodín. Sója sa prevažne pestuje ako následná plodina po pšenici a kukurici. V osevnom postupe zohráva sója svoju úlohu najlepšie ako prerušovač obilných sledov. Pestovanie po slnečnici a repke môže byť riskantné z dôvodu možného prenosu chorôb. Plochy kukurice na zrno sú veľmi vhodné na následné pestovanie sóje vďaka slame, ktorá dusík spotrebúva. Treba však dbať aj na potencionálne zaburinenie.

Príprava pôdy

Kvalita základnej prípravy pôdy určuje kvalitu prípravy osivového lôžka, vlastnej sejby, medziriadkovej kultivácie a zberu. Sója je citlivá na nesprávnu a nedôslednú základnú prípravu pôdy po predplodine, a tiež v systéme celej rotácie plodín. Základná príprava pôdy pre sóju sa má realizovať na jeseň.

Jesenná príprava:
- V prípade, ak boli predplodinou obilniny s malým zrnom ako napríklad pšenica, ovos, jačmeň, tritikale a raž, malo by sa strnisko rozorať do hĺbky 0,15 m alebo by sa mali použiť ťažké brány a nimi by sa mala pôda obrobiť do hĺbky 0,12 m. Tento postup umožní premiešanie zvyškov plodín s pôdou a tiež zabezpečí efektívnejšiu elimináciu burín s neskorším nástupom rastu.
- Orba s obracaním pôdy sa zvyčajne realizuje v neskoršom letnom alebo skorom jesennom období, po zbere predplodiny. Odporúčaná hĺbka obrábania pôdy je 0,30 m, čo umožní, že rastlinné zvyšky dosiahnu hĺbku obrábania pôdy a následne sa dostatočne v pôde rozložia.
- Jesennú prípravu pôdy pod sóju je možné robiť konvenčne pluhom, ale aj rôznymi minimalizačnými metódami. Ak ide orbu urovnať ešte na jeseň, je to lepší postup vďaka spojeniu vláhy vo spodných vrstvách pôdy.
Jarná príprava:
- Zanedbaná, zle urobená základná príprava pôdy zvyšuje riziko pestovania sóje, sťažuje prípravu pôdy na jar a sejbu.
- Ak orbu rovnáme až na jar, je dobré vykonávať prípravu pôdy plytko (do hĺbky setia) z dôvodu, aby sa nemiešala suchá a vlhká pôda.
- Základným cieľom prípravy osivového lôžka by malo byť dosiahnutie 50 - 60 mm vrstvy jemnej, teplej a dostatočne vlhkej pôdy.
- Prvá príprava osivového lôžka by nemala byť realizovaná príliš neskoro, v čase kedy by pôda bola vysušená, nakoľko sa týmto redukuje rovnomernosť prípravy osivového lôžka a obsah vody v pôde. Druhá príprava osivového lôžka sa má uskutočniť tesne pred siatím.
- Kvalitná príprava osivového lôžka vedie k získaniu vrstvy pôdy s drobnohrudkovitou štruktúrou.

Hnojenie a výživa sóje

Sója je náročná plodina z hľadiska čerpania živín a na rozdiel od iných plodín vyžaduje na jednotku úrody viac živín. Výživu porastu sója dokáže veľmi dobre zhodnotiť tiež pre tvorbu hodnotných rastlinných bielkovín.

Potreba živín

Pre optimálnu úrodu okolo 3 t/ha sa udáva odber živín 70 - 90 kgN, 12 - 20 kg P, 30 - 40 kg K, 20 kg Ca a 1 kg Mg na 1 ha. Na úrodu jednej tony semena a príslušného množstva vedľajšej úrody spotrebuje 76 kg dusíka, 21 kg P2O5, 32 kg K2O, 3 - 5 kg MgO a 23 kg CaO.

Dusík

Sója je schopná fixovať dusík z atmosféry pomocou symbiotických baktérií (Bradyrhizobium japonicum), ktoré tvoria hrčky na koreňoch. Preto nevyžaduje intenzívne hnojenie dusíkatými hnojivami. V pôdno-klimatických podmienkach Slovenska si sója prostredníctvom symbiotických baktérií dokáže bežne zabezpečiť až 50 percent svojej potreby dusíka zo vzduchu, zvyšok čerpá z pôdy. V závislosti od vonkajších podmienok je schopná ročne viazať až 40 - 180 kg dusíka na hektár.

Pokiaľ sa na pozemku sója doposiaľ nepestovala, je vždy vhodné osivo inokulovať, prípadne použiť štartovaciu dávku N 20 - 30 kg/ha. Viaceré štúdie poukázali na negatívny vplyv hnojenia nitrátovým dusíkom na početnosť hrčkotvorných baktérií. Na zváženie je preto použitie amidických a amónnych foriem. Vo všeobecnosti sa odporúča štartovacia dávka 20 - 40 kg N/ha. Pri výžive dusíkom treba brať do úvahy čas kvitnutia, kedy sója spotrebováva najviac živín.

Očkovanie osiva: Vzhľadom na to, že druhy rodu Bradyrhizobium, ktoré vstupujú do symbiózy iba so sójou, sa v našich pôdach bežne prirodzene nevyskytujú, je očkovanie osiva dôležité, aby sa hrčky usadili pri koreni a zásobovali rastlinu vzdušným dusíkom. Optimálne je, pokiaľ je očkovanie vykonané rovnomerne a nie je príliš dlho vystavené slnečnému žiareniu, osivo je dobre napustené a baktérie sa ihneď dostanú k vlhkosti. Pokiaľ bolo očkovanie vykonané správne a podmienky v pôde sú dobré, nie je dvojité očkovanie nutné.

Fosfor a draslík

Aj keď majú strukoviny lepšiu osvojovaciu schopnosť fosforu, netreba zabúdať ani na tento prvok spolu s draslíkom, kedy je potrebné vykonať ich aplikáciu na základe analýzy pôd ideálne už na jeseň. Draslík a fosfor sú pre strukoviny všeobecne dôležité a zaznamenali sa pozitívne vplyvy na výnos sóje. Hnojenie PPF (hnojivo umiestnené oddelene od osiva mierne pod ním) viedlo k výrazne lepšiemu (laterálnemu) rozvoju koreňov v guľovom koreni, hoci sa to vo výnose zásadne neprejavilo.

Mikroelementy

Prípadné dohnojenie mikroelementmi použitím vhodného NPK hnojiva nie je na škodu. Sója nepotrebuje dodatočné hnojenie dusíkom, postačujú hnojivá s obsahom fosforu, draslíka, síry a horčíka. Treba sa však vyhnúť používaniu hnojív s bórom, molybdénom, zinkom, meďou a mangánom, pretože môžu negatívne ovplyvniť asimiláciu dusíka. Síra podporuje vývoj koreňov a posilňuje odolnosť rastlín voči chorobám a poškodeniu spôsobenému škodcami. Správne množstvo síry je kľúčové pre udržanie správnej hladiny bielkovín v rastline. Meď je na druhej strane nevyhnutná pre správny metabolizmus rastlín, má pozitívny vplyv na proces fotosyntézy, neutralizuje voľné radikály a podieľa sa na procesoch lignifikácie.

Spracovanie sóje

Sejba sóje

Kvalitný osivový materiál je základom dobrej úrody. Ešte viac to platí u sóje, ktorá je citlivá na poškodenie semena pri zbere, rôzne deformované klíčky a veľkú variabilitu klíčivosti.

Výber odrody

Výber odrody je daný najmä vlastnosťami pestovateľského stanoviska. V južných oblastiach je možné siahnuť po stredne skorých (00) odrodách, akou je napr. odroda Mantra (pre kŕmne využitie). Pre širšie spektrum pestovateľov aj v chladnejších polohách je veľmi dobrou voľbou overená, výnosná a veľmi skorá odroda Viola (000) pre potravinárske využitie. Pri pestovaní sóje je najmä v ročníkoch s vlhkou jeseňou veľmi častým javom jej problematické dozrievanie. Treba mať na pamäti, že pokiaľ sója nedozreje do druhej polovice októbra, už nedozreje vôbec. Voľbou skoršej odrody toto riziko minimalizujeme. Spoločnosť Prograin Zia, s.r.o. má v ponuke 13 odrôd, ktoré sú rozdelené do skupín podľa ranosti. Veľmi rané (000) Mayrika, Marzena a Royka sú vhodné odrody do vyšších, chladnejších i okrajových oblastí pre pestovanie sóji. Sortiment raných odrôd (00) je najpočetnejší.

Termín sejby

Sójasejeme pri teplote 8 - 10 °C, teda zhruba v tretej dekáde apríla, do hĺbky 4 - 6 cm. Sóju vysievajte na jar, keď je pôda zahriata na minimálne 12 °C. Termín sejby sóje závisí od teploty pôdy a zvolenej odrody. Sója sa seje vtedy, keď sa teplota vo vrstve siatia stabilizuje na 10 - 12 °C, čo väčšinou zodpovedá poslednej dekáde marca a začiatku apríla. Minimálne teploty pre klíčenie sa pohybujú od 6 do 8 °C, a optimum v intervale od 18 do 22 °C. S termínom setia nie je treba pospíchať, lebo sója má rada dostatočne prehriatu pôdu podobne ako kukurica. Optimálny termín pre zakladanie porastov sóje je v 3. dekáde apríla až do začiatku mája.

Hĺbka sejby

Optimálna hĺbka sejby sóje je 40 - 50 mm. Hĺbka setia sa pohybuje okolo 5 cm. Je veľmi dôležité, aby umiestnenie semien bolo na celom pozemku v rovnakej hĺbke, aby sa podporilo rovnomerné vzchádzanie a dozrievanie. Pri skorom výseve by sa osivo nemalo ukladať príliš hlboko, pretože potrebuje teplo. Ak bol horizont klíčenia vlhký, umiestnili sa semená sóje do hĺbky 3 cm. Mělce zasetá sója (3 cm) je ohrozená preemergentným herbicídnym postrekom, ktorý vytvára film na povrchu pôdy 1-2 cm. Ďalej je mělce založený porast sóje ohrozený škůdcami, hlavne holubmi, ktorí môžu zdecimovať celé pole pri nerovnomernom vzchádzaní.

Výsevok a rozostup riadkov

Výsevok v závislosti na HTS je 0,6 - 0,8 mil. klíčivých semien, t. j. asi 120 - 140 kg osiva/ha. Výsevok pri pestovaní sóje závisí od pestovanej odrody, vzdialenosti riadkov a veľkosti osiva. Okrem medziriadkovej vzdialenosti, za účelom dosiahnutia optimálnej hustoty porastu, je veľmi dôležité zvoliť správnu vzdialenosť rastlín v riadku. Rozstup medzi rastlinami sóje v riadku môže varírovať od 30 do 50 mm. Podľa sponu sa volí aj výsevok, ktorý v priemere predstavuje 100 - 140 kg/ha.

Sója fazuľová sa zvyčajne seje do riadkov vzdialených od seba 0,45 alebo 0,50 m. Ďalšou možnosťou je sejba pri medziriadkovej vzdialenosti 0,70 m za predpokladu optimálneho počtu rastlín na jednotku plochy. Medziriadková vzdialenosť 0,40 - 0,50 m je najvhodnejšia z hľadiska miestnych pestovateľských podmienok, berúc do úvahy dostupné technické vybavenie, požiadavky na medziriadkovú kultiváciu a ochranu porastov voči burinným spoločenstvám. V praxi sa v Bavorsku používa rozstup riadkov 15 až 50 cm.

Výsevok a medziriadková vzdialenosť sóje
Parameter	Odporúčaná hodnota
Hĺbka sejby	4-6 cm (optimálne 4-5 cm)
Výsevok	100-140 kg/ha (0,6-0,8 mil. klíčivých semien/ha)
Medziriadková vzdialenosť	0,45-0,50 m (prípadne 0,70 m)

Ochrana rastlín a medziriadková kultivácia

Dôležitá je aplikácia integrovanej ochrany s prevahou agrotechnických opatrení. Kvalitne odburinený pozemok je základom úspešného boja proti burinám.

Ochrana pred burinami

Predsejbová úprava: Neskorší termín sejby umožňuje po jarnom urovnaní povrchu počkať na vlnu skorých jarných burín, ktoré zlikvidujeme plytkým obrobením povrchu pred alebo počas sejby.
Herbicídna ochrana: Herbicídna ochrana počas vegetácie je založená na dvoch ošetreniach, kde sa kombinuje preemergentné ošetrenie pôdnym prípravkom s následným postemergentným riešením neskoršieho zaburinenia. Preemergentný herbicíd môže porast udržať čistý v kombinácii s neskorším termínom setia. V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi.
Citlivosť na herbicídy: Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slnečnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie.
Mechanická regulácia: Pestovatelia využívajú najmä prútové a rotačné brány, doplnené prípadne o plečky s prstovými sekciami pracujúcimi v medziriadku.

Medziriadková kultivácia

Medziriadková kultivácia potláča buriny, ktoré sa nachádzajú v priestore medzi jednotlivými riadkami, zabraňuje vyparovaniu vody z pôdy, prekypruje vrchnú vrstvu pôdy, čo má pozitívny efekt na pôdne mikroorganizmy, rovnako ako aj na početnosť a aktivitu dusík fixujúcich baktérií. Pri pestovaní sóje môžeme použiť kultiváciu dva- až trikrát počas vegetačného obdobia.

Prvá kultivácia: Realizuje sa v štádiu V1 (tvorba prvého setu trojpočetných lístkov). Plečky môžu pracovať bližšie pri rastlinách a môžu sa dostať mierne hlbšie do pôdy (50 - 60 mm), pričom treba dbať na to, aby nedošlo k zakrytiu mladých rastlín pôdou.
Druhá kultivácia: Zóna ochrany rastlín musí byť širšia a kultivácia by mala byť plytšia (30 - 40 mm), aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému pestovaných rastlín sóje.
Tretia kultivácia: Uskutočňuje sa pred zapojením porastu sóje. Táto predstavuje relatívne ľahkú operáciu. Pracovné orgány (plečky) musia byť ostré, nastavené tak, aby pracovali v rovnakej hĺbke a poskytovali ochrannú zónu v rozmedzí 0,075 - 0,10 m od jednotlivých rastlín.

Medziriadková kultivácia sa realizuje rovnakým smerom ako sejba. Optimálna rýchlosť riadkových kultivátorov je okolo 6 km/hod. Vynechaním medziriadkovej kultivácie na ťažkých pôdach s nízkym obsahom pôdnej organickej hmoty sa môžu v pôde vyskytnúť anaeróbne podmienky. Po kultivácii by mal byť pozemok vyrovnaný, bez vyvýšenín a terénnych depresií, ktoré by zvyšovali odparovanie vody z pôdy.

Choroby a škodcovia

Sója sa vyznačuje výnimočnou odolnosťou voči suchu a množstvu chorôb, vďaka čomu sa pestuje pomerne ľahko. Vyšší výskyt chorôb je v rokoch bohatých na zrážky. V suchých rokoch sa choroby sóje vyskytujú oveľa zriedkavejšie.

Choroby: Hoci sa niekedy môžu vyskytnúť bakteriálne, vírusové a plesňové choroby (peronospóra, septorióza, mozaika a bakteriálna kiahňa sóje), nepredstavujú vážnu hrozbu pre porasty. Tieto choroby môžu byť niekedy spôsobené siatím infikovaných semien, preto je dôležité získavať semená z dôveryhodných zdrojov.
Škodcovia: Zo škodcov nás môže nepríjemne prekvapiť roztočec chmeľový, ktorý škodí vyciciavaním šťavy z listov a vylučovaním toxických látok. Okrem vošky hrachovej škodí aj voška broskyňová. Obidva druhy prenášajú mozaiku sóje. Medzi škodcov, ktorí sa niekedy objavujú na sójových plantážach, patria vošky, roztoče fazuľové a roztoče hrachové. Zvyčajne však nepredstavujú vážnu hrozbu pre úrodu.
Ochrana: Na podporu rastlín a rýchlu regeneráciu po poškodení spôsobenom chorobami alebo škodcami je najlepším riešením použitie prípravku Naturalny Plon - vynikajúca kombinácia aminokyselín, extraktu z rias a humínových kyselín.

Zber sóje

Zber je jednou z najdôležitejších operácií pestovateľskej technológie. Vegetačná doba býva v závislosti od odrody 120 - 140 dní. Sója dozrieva približne 90 až 120 dní po výseve, v závislosti od druhu a klimatických podmienok.

Optimálna vlhkosť: Ideálna zberová vlhkosť je medzi 14-15 %, optimálna vlhkosť semena v struku je 12 - 15 %. Semeno v struku hrká. Sójové bôby sa sklízejú, jestliže semena chrastí v lusku, když zaklepeme s rostlinou.
Zber edamame: Ak pestujete sóju na konzumáciu v podobe edamame, zberajte struky ešte pred úplnou zrelosťou, keď sú plné a zelené.
Zber zrelých strukov: Pre suché semená nechajte struky na rastline dozrieť, kým nezožltnú a listy nezačnú opadávať.
Termín zberu: Sklizeň probíhá od druhé poloviny září až do poloviny října. Tradičně dozrávají nejdříve velmi rané odrůdy. Rané odrůdy jsou dozrálé nejdříve až ve 3. dekádě září. Termín sklizně ovlivňuje i termín setí sóji a průběh „babího léta“.
Technika zberu: Pre sklizeň sóje je vhodné použiť flexibilné lišty. S pevnými klasickými obilnými lištami nie je istota nízkeho strniska (pod 7 cm), čo môže spôsobiť výrazné zberové straty kvôli nasadeniu prvých strukov.
Desikácia: V prípade, že sa pestovatelia rozhodnú porast nedesikovať a nastane vlhká jeseň, dochádza často k veľmi problematickému dozrievaniu, struky začínajú pukať a semeno vypadávať. Alternatívou k desikácii je používanie prípravkov na báze lepidiel, ktoré zabraňujú pukaniu strukov.

tags: #pestovanie #soje #navod