Pestovanie tekvice pre zvieratá: Komplexný sprievodca od výsevu po zber a skladovanie

Tekvica, symbol jesene, je obľúbená nielen pre svoju chuť a všestrannosť v kuchyni, ale aj pre jej výživové hodnoty, ktoré ju robia ideálnym doplnkom stravy pre mnohé hospodárske aj domáce zvieratá. Pestovanie tekvice pre zvieratá môže byť prospešné pre chovateľov, no má aj svoje úskalia. V tomto článku sa pozrieme na výhody a nevýhody pestovania tekvice pre zvieratá, ako aj na podmienky, ktoré tekvice vyžadujú pre úspešný rast.

Ilustrácia rôznych druhov tekvíc

Výhody pestovania tekvice pre zvieratá

Pestovanie tekvice prináša množstvo výhod pre zvieratá:

  • Výživná hodnota: Tekvica je bohatá na vitamíny (A, C, E), minerály (draslík, železo) a vlákninu. Tieto živiny sú dôležité pre zdravie a vitalitu zvierat. Tekvica obsahuje vysoký podiel vitamínov a minerálnych látok, je bohatá na vitamín A, ktorý je účinným zdrojom pre posilnenie imunity. Obsahuje aj vitamíny C, B, E a kyselinu listovú. Z minerálnych látok v tekvici nájdete draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď.
  • Podpora trávenia: Vláknina v tekvici pomáha zlepšovať trávenie a predchádzať zápche u zvierat.
  • Nízka kalorická hodnota: Tekvica má nízky obsah kalórií, čo ju robí vhodnou pre zvieratá s nadváhou alebo pre tie, ktoré potrebujú diétu. Je vhodná pri diétach, pretože má nízky obsah kalórií.
  • Dostupnosť a nízke náklady: Tekvica je relatívne nenáročná na pestovanie a jej semená sú ľahko dostupné. V porovnaní s inými krmivami môže byť tekvica ekonomicky výhodnejšou voľbou.
  • Všestrannosť: Tekvicu možno podávať zvieratám surovú, varenú alebo pečenú. Semená tekvice sú tiež jedlé a majú antiparazitické účinky.
  • Zlepšenie hydratácie: Tekvica má vysoký obsah vody, čo prispieva k hydratácii zvierat, najmä v teplých mesiacoch.
  • Prírodný odčervovač: Semená tekvice obsahujú cucurbitacín, látku, ktorá pomáha pri odčervovaní zvierat. Ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov.
  • Možnosť dlhodobého skladovania: Celé tekvice sa dajú pomerne dlho skladovať v chlade a suchu, čo zabezpečuje stály prísun krmiva.

Nevýhody pestovania tekvice pre zvieratá

Aj keď má pestovanie tekvice mnoho výhod, existujú aj určité nevýhody:

  • Pracnosť: Pestovanie tekvice si vyžaduje určitú prácu, vrátane prípravy pôdy, siatia, polievania, hnojenia a ochrany pred škodcami.
  • Priestorové nároky: Tekvice potrebujú dostatok priestoru na rast, čo môže byť problém pre chovateľov s obmedzeným priestorom.
  • Sezónnosť: Tekvice sa pestujú len v určitom období roka, čo znamená, že je potrebné zabezpečiť dostatočné zásoby na obdobie mimo sezóny.
  • Náchylnosť na choroby a škodcov: Tekvice sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu zničiť úrodu.
  • Nutričná nevyváženosť: Tekvica by nemala tvoriť jedinú zložku stravy zvierat, pretože neobsahuje všetky potrebné živiny v dostatočnom množstve. Je potrebné ju kombinovať s inými krmivami.
  • Riziko nadmerného kŕmenia: Nadmerné kŕmenie tekvicou môže viesť k hnačke a iným tráviacim problémom u zvierat.

Podmienky pre úspešné pestovanie tekvice

Tekvica patrí k rodu Cucurbita L., ktorý zahŕňa 27 druhov pochádzajúcich z tropickej a subtropickej Ameriky. Prvé pestovanie tekvíc siaha do doby 4 500 rokov pred Kristom. Tekvice sú nenáročná plodina, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Aby ste na jeseň zberali obrie plody, musíte si tekvice už na jar vysiať a predpestovať zo semien.

Výber stanovišťa a pôdy

Pokiaľ ide o vhodné rastové podmienky, tekvice si potrpia na priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Pred pestovaním tekvice je dôležité otestovať pôdu. Hodnota pH pôdy ovplyvňuje, ako dobre sú rastlinám dostupné živiny. Väčšina záhradných rastlín má rada mierne kyslú až neutrálnu pôdu (pH 6 - 7). Ak má pôda príliš nízke pH, teda je kyslá, vápno je ideálnym riešením. Vápnenie pomáha neutralizovať kyslosť, čím sa zlepšuje dostupnosť živín pre rastliny a obmedzuje sa výskyt machov či kyslomilných burín. Ak má pôda príliš vysoké pH a je zásaditá, použite síru.

Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Ešte pred výsevom semien alebo výsadbou sadeníc je vhodné zapracovať na vybraný záhon kompost alebo odležaný maštaľný hnoj. To potom samozrejme platí aj pre ďalšie druhy tekvíc. Kompost tvorí neoddeliteľnú súčasť pre pestovanie tekvice nielen hokkaido, ale aj ostatných druhov. V Čachticiach ju vysádzajú na pole, ktoré bolo v minulom roku na jeseň vyhnojené maštaľným hnojom, kompostom, poprípade bolo na poli vysiate zelené hnojenie. Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov.

Pokiaľ ide o správne stanovište a pestovateľské podmienky, veľmi dôležité je tiež zabezpečiť tekviciam dostatočné množstvo tepla a prísun slnečných lúčov. To však neznamená, že musí byť na mieste, kam celý deň svieti, pretože pokojne vyrastie aj v polotieni. Tekvice majú rady slnko, ale vyrastú aj v polotieni, vyžadujú však veľké množstvo vody. Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Okrem toho by ste nikdy nemali zabúdať na to, že tekvica okolo seba potrebuje veľa priestoru a nemá rada tesné susedstvo iných plodín. Nechajte jej preto dostatok miesta, aby mohla nerušene rásť. Pokiaľ máme dostatok priestoru, môžeme rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujeme obmedziť ich šírenie, môžeme stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Schéma optimálneho rozmiestnenia tekvíc na záhone

Výsev a predpestovanie

Premýšľate, kedy tekvicové semienka zasadiť a ako by mala výsadba tekvíc vlastne prebiehať? Vzhľadom k tomu, že sú tekvice všeobecne považované za teplomilné plodiny, nie je nutné sa s ich výsevom nikam ponáhľať. Počkajte radšej, až bude pôda dostatočne prehriata. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Nízka teplota spôsobuje plesnivenie semien. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Na zvolené stanovište ich vysievajte až v polovici mája. Výsev tekvíc začína v južnejších oblastiach koncom apríla, v stredných a severných polohách je to najskôr až v polovici mája - aby sa vyhlo aj posledným prízemným mrazom. Pre väčšiu istotu sa ešte prekrývajú bielou netkanou textíliou. Ak premýšľate, ako pestovať tekvicu hokaido, ktorá je u nás asi najobľúbenejšia, ešte pred výsevom semien alebo výsadbou sadeníc je vhodné zapracovať na vybraný záhon kompost alebo odležaný maštaľný hnoj.

Ako pestovať tekvice doma zo semien

Pokiaľ ide o správne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami, vzdialenosť by mala byť zhruba 0,5 x 2 metre alebo 1 x 2 metre. Zatiaľ čo u tekvice hokaido pestovanie nie je tak náročné a stačí teda, keď budú mať jednotlivé rastliny k dispozícii 2 m2, niektoré väčšie druhy budú potrebovať priestoru viac. V polovici mája je vhodný priamy výsev do hniezd, v spone 2 x 0,5-1 m podľa vzrastnosti odrody.

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pokiaľ plánujete predpestovanie tekvice doma alebo napríklad pestovanie tekvice hokaido na balkóne, než ju vysadíte na vonkajšie stanovište, mali by ste začať zhruba na začiatku apríla. Do pripravených nádob si pripravte pestovateľský substrát a semená potom zasaďte do hĺbky 2 až 3 centimetrov. Za tri týždne je vhodný čas presadiť rastlinky do väčších kvetináčov, aby mali dostatok priestoru. Keďže ale tekvica presádzanie nemá v obľube, niektorí ľudia ich pred vysadením na vonkajšie záhony nechávajú v pôvodných nádobách, pričom žiadne zaštipovanie tekvíc nie je potrebné. Do pripravených jamiek je vhodné pridať hnojivo a kompost, aby sa tekviciam dobre darilo. Každá sadenica sa potom mulčuje pomocou trávy alebo slamy, čo im zaistí dostatočnú vlhkosť a zároveň ich ochráni pred prípadnými neskorými mrazíkmi. Potom je možné sadenice presadiť do väčších nádob a v polovici mája ich vysadiť na finálne stanovište. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy.

Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov.

Fóliovníky pre pestovanie tekvice

V dnešnej dobe, keď poľnohospodárstvo a pestovanie plodín je závislé od počasia, fóliovníky ponúkajú riešenie na mnohé problémy. Fóliovníky sú jednoduché konštrukcie s pôdou pokryté fóliou, ktoré slúžia na pestovanie rastlín. Fólia chráni rastliny pred nepriaznivým počasím a zvýšenou vlhkosťou, čím sa zabezpečí rýchlejší rast a vyššia výnosnosť. Fóliovníky sú rôznych veľkostí a môžu byť prenosné alebo trvalé.

Fóliovníky majú mnoho výhod, ktoré ich robia skvelou voľbou pre každého záhradkára:

  • Zabezpečujú rýchlejší rast rastlín.
  • Fólia tiež zvyšuje teplotu v fóliovníku, čím sa zabezpečí skorý začiatok sezóny a predĺženie doby pestovania.
  • Chránia rastliny pred škodcami a chorobami, ktoré by mohli inak zničiť celú úrodu.
  • Fólia tiež zabraňuje šíreniu vírusov a húb, čím sa predchádza riziku infekcie a choroby.
  • Znižujú náklady na pestovanie, pretože znižujú potrebu používania pesticídov a herbicídov.
  • Taktiež umožňujú menšie množstvo vody, ktoré sa potrebuje na zavlažovanie, čím sa znižuje spotreba vody.
  • Zvyšujú výnosnosť, pretože rastliny sú chránené pred nepriaznivým počasím a škodcami, čo znižuje straty úrody.
  • Umožňujú pestovanie rastlín po celý rok, čo je veľkou výhodou pre každého záhradkára.

Pri pestovaní zeleniny a ovocia v fóliovníkoch je dôležité zvoliť správne druhy rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v týchto podmienkach. Niektoré druhy rastlín, ako napríklad paradajky, papriky, uhorky, tekvice a cukety, sa dobre pestujú v fóliovníkoch, pretože potrebujú teplé a vlhké prostredie. Pri pestovaní v fóliovníkoch je dôležité tiež dbať na dostatočné zavlažovanie rastlín, pretože v takomto prostredí môže rýchlo vyschnúť pôda.

Nákres fóliovníka s tekvicami

Starostlivosť o tekvice počas rastu

Akonáhle tekvice zasadíte, pestovanie nie je príliš náročné. Počas vegetácie je však vhodné záhony odburiňovať, kým si rastliny nevytvoria súvislý porast. Pôdu stačí párkrát okopať a vyplieť, aby tekviciam burina neodoberala živiny a nedusila ich. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákami a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach.

Vzhľadom k tomu, že tekvica majú bohatú koreňovú sústavu, ktorá zasahuje pomerne hlboko do okolitej pôdy, väčšinu potrebnej vlahy si sú schopné tieto rastliny obstarať samé. Ak však nastane dlhšie obdobie sucha, je nutné pravidelne a výdatne zalievať tekvice ku koreňom. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Doprajte im 2,5 cm zálievky za týždeň. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.

Pokiaľ ide o hnojenie, tekviciam prospieva hlavne kompost alebo maštaľný hnoj. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Akonáhle potom rastliny začnú dosahovať väčšie rozmery, je ideálne pestovanie tekvice na opore. Po tej sa totiž budú môcť v rámci vertikálneho pestovania plaziť a nebudú si tak navzájom tieniť. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť. Vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukcia a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Tekvice sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležitá prevencia a včasná reakcia. Pravidelne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.

Choroby tekvíc

  • Múčnatka tekvice: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scenáru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.
  • Peronospóra: Toto ochorenie sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými.
  • Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plodoch sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.

Medzi najčastejšie ochorenia patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účinné širokospektrálne fungicídy. Vzhľadom na riziko nasledovných hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu, čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov. Ako ochoreniam predchádzať? Udržujte miesto, kde pestujete tekvicu, bez buriny.

Škodcovia tekvíc

  • Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ako zistíte, že bzdochy napadli vašu tekvicu? Odpoveď je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.
  • Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Ako sa nesýtky zbaviť? Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.

Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi.

Dozrievanie a zber tekvíc

Plody sa zvyčajne začínajú zberať koncom augusta, začiatkom septembra alebo zhruba v polovici jesene, teda ešte pred prvými mrazíkmi. Doba zberu sa samozrejme líši podľa pestovanej odrody, ale pohybuje sa od konca augusta zhruba do polovice jesene. Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Záhradkári bežne zberajú tekvice vo chvíli, kedy je ich šupka matná a tvrdá, na stonke sa objavujú praskliny a stopka zasychá. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.

Pokiaľ ide o to, ako spoznať, kedy je zrelá tekvica hokaido alebo akýkoľvek iný pestovaný druh, je nutné zamerať sa na niekoľko hlavných znakov. Ak tekvice zožnete príliš skoro, keď ešte nebudú dostatočne zrelé, môžu sa skrze stopku dostať do plodu baktérie, kvôli ktorým sa rýchlejšie skazia. Nedozretá tekvica navyše nie je tak chutná, zatiaľ čo tá prezretá stráca svoju výživovú hodnotu. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.

Čo pomôže udržať tekvicu čo najdlhšie „dobrú“? Dlhá stopka. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Pamätajte, ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku.

Skladovanie tekvíc

Po zbere je potom vhodné nechať tekvice ešte niekoľko dní dosušiť na slniečku, kde by teplota nemala presiahnuť 30 °C. Nechajte pritom vytvrdnúť šupku, čím predĺžite ich trvanlivosť. Pre skladovanie je potom najlepšie pestovanie hokaido tekvice, ktorá v správnych podmienkach vydrží zhruba pol roka. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.

Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Skladujte ju v suchej a chladnej miestnosti s maximálnou teplotou 18 °C. Najdlhšie môžete skladovať hokkaido tekvicu, na suchom mieste, pri teplote okolo 10 až 15 °C. Skladovať a sušiť môžete aj tekvicové semiačka, ktoré môžete použiť pri ďalšom sadení. Ak sa rozhodnete použiť pri sadení vlastné semená, musíte kvety chrániť pred opelením ešte pre ich rozkvitnutím. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 °C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.

tags: #pestovanie #tekvice #pre #zvierata

Populárne príspevky: