Pestovanie cukrovej trstiny: Od histórie po moderné využitie
Cukrová trstina (Saccharum officinarum) je rastlina, s ktorou sa väčšina ľudí stretla vo forme hnedého trstinového cukru. Táto viacročná rastlina, príbuzná bambusu, dosahuje výšku až 7 metrov a hrúbka stebla sa pohybuje okolo 5 cm. Okrem cukru, ktorý pochádza zo šťavy valcovitých stoniek, sa z nej získava aj melasa, využívaná na výrobu rumu alebo ako sladidlo.
Pôvod a rozšírenie
Pôvod cukrovej trstiny nie je úplne jasný. Najpravdepodobnejšie vznikla z planého, 10 metrov vysokého druhu Saccharum robustum, ktorý rastie na Novej Guinei, okolitých ostrovoch a na brehoch riek. Poznáme však ešte jeden planý druh, a to Saccharum spontaneum, rastúci od severovýchodnej Afriky po Áziu až k Pacifiku. Táto vytrvalá tráva dorastá do výšky 8 metrov a dnes sa používa pri šľachtení na zlepšenie vlastností cukrovej trstiny, najmä jej odolnosti voči chorobám.
Historické záznamy dokazujú, že už v roku 327 pred naším letopočtom v starovekej Indii jej obyvatelia „žuli úžasnú trstinu, ktorá bez pomoci včiel produkuje istý druh medu“. Z juhovýchodnej Ázie a Novej Guiney sa trstina rozšírila do iných krajín. Dnes sa pestuje najmä v Indii, Číne, Egypte, Kube, Mexiku, Brazílii, Kolumbii, Thajsku, ale aj v Austrálii. Teda všade tam, kde sú vhodné podmienky pre rast - teplo, vlaha a veľa slnka.
Historický vývoj pestovania a spracovania
Šírenie trstiny západným smerom prebiehalo v predislamských dobách, v stredovekom arabskom svete a Európanmi v 15. storočí. Približne v 14. storočí sa Benátčania naučili rafinovať cukor a obchodovali s ním aj v krajinách strednej Európy. V Čechách sa začal trstinový cukor užívať až v stredoveku po križiackych vojnách. Dovtedy sa v Európe sladilo medom. Prvý dovážaný cukor bol veľmi drahý a bol skôr považovaný za liek.
Po objavení Ameriky priviezol Kolumbus cukrovú trstinu na Haiti, odkiaľ bola šírená ďalej na Kubu, do Mexika a Brazílie. Priaznivé podmienky, ktorými boli predovšetkým podnebie a lacná pracovná sila, umožnili pestovať trstinu na veľkých plochách, čo viedlo k rýchlemu zvýšeniu produkcie lacného cukru. Cukor dovážaný z Ameriky zaplavil európsky trh a vytlačil pestovanie trstiny zo Stredomoria. Trstinový cukor dovážaný z Nového sveta bol hnedý a pripálený, a preto sa v Európe začali stavať špeciálne čistiarne zvané rafinérie. Prvá takáto rafinéria bola postavená v Holandsku v meste Leyden.
Dovoz trstinového cukru zo zámoria trval až do konca napoleonských vojen, kedy Napoleon Bonaparte vydal zákaz dovážať anglický tovar. V tom čase sa začalo so šľachtením cukrovej repy a trstinový cukor bol postupne nahradzovaný cukrom repným.
Podmienky pestovania
Ideálna teplota pre rast cukrovej trstiny sa pohybuje okolo 30 °C. Pri 20 °C sa jej rast silne spomaľuje a pod 15 °C úplne zastavuje. Rastlina vyžaduje priepustnú pôdu bohatú na humus a živiny. Cukrovú trstinu nemožno skladovať, preto sa musí okamžite spracovávať. V posledných rokoch boli vyšľachtené vysoko výkonné odrody poskytujúce až 22 ton cukru z 1 hektára. Po zbere sa v pôde zanechávajú korene a časti stebiel, z ktorých potom vyrastajú nové rastliny.
Pestovanie a zber miliárd ton cukrovej trstiny na výrobu cukru - linka na spracovanie cukru v továrni
Spracovanie a výroba cukru a melasy
Spracovanie cukrovej trstiny začína opálením spodných uschnutých listov. Následne sa použijú zberové stroje, v ťažko dosiahnuteľných polohách roľníci s mačetami. Od okamihu odseknutia stebla začína boj s časom, cukrová trstina sa totiž začína do 24 hodín kaziť. Preto je potrebné konať rýchlo. Rastliny sa teda rozrežú a lisujú. Získaná šťava sa následne niekoľkokrát povarí a nakoniec rýchlo schladí. Na povrchu šťavy vykryštalizuje jantárovo zafarbený trstinový cukor.
Po oddelení cukrovej krusty zostane v nádobe melasa, teda hustá, tmavá a trochu horkastá látka, z ktorej sa potom môže vyrábať napríklad rum. Táto melasa je následne zriedená vodou a prechádza filtračnými procesmi, kým nie je zmes dostatočne čistá a kým nie je dosiahnutá požadovaná hustota a kyslosť. Potom sa pridá kultúra z kvasníc a začína fermentácia. Tempo fermentácie, ktoré má veľký vplyv na vlastnosti výsledného produktu, je ovplyvňované teplotou. Melasa je zvyšok po vycukornení cukrovej repy či cukrovej trstiny. Používa sa napríklad v likérnictve, na výrobu liehu, kyseliny citrónovej, droždia a na ďalšie vycukornenie.
Odpad ako poklad: Využitie bagasy
Pri spracovaní cukrovej trstiny na cukor, pri drvení vzniká množstvo odpadu, takzvaná bagasa. Samotná Brazília ročne vyprodukuje až 100 miliónov ton bagasy. Kedysi bol tento odpad spaľovaný, v modernej histórii sa však ďalej využíva ako biopalivo na výrobu tepla, energie a elektriny, pri výrobe celulózy a stavebných materiálov alebo pre vytvorenie nového materiálu s názvom BAGASA.
Bagasa je suchý dužinatý vláknitý materiál, ktorý zostáva po rozdrvení stoniek. Z biomasy je po úprave možné vytvoriť produkty, ktoré nájdete aj v ponuke ekologických gastro obalov. Tento v dnešnej dobe známy materiál sa pýši viacerými výhodami. Ide o viditeľne čistejší zdroj v porovnaní s fosílnymi palivami. Materiál je CO2 neutrálny a prebiehajúce výskumy sa zaoberajú využitím bagasy ako zdroja etanolu. Toto využitie by malo viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov oproti benzínu až o 85 %.
Ekologické využitie bagasy
Dôležitou zmenou v prístupe k životnému prostrediu a udržateľnosti je používanie bagasy ako alternatívy k drevu pri výrobe papiera. Vznikajú tak výrobky v zachovanej kvalite. Vďaka dostatočnej odolnosti je možné nahradiť materiály ako polystyrén či plast, ktoré sa bežne používajú pri výrobe jednorázových obalov, kelímkov alebo príborov. Na rozdiel od klasického papiera bagasa nepotrebuje plastovú či inú ochrannú vrstvu proti presiaknutiu. Vďaka tomu je možné použité obaly skompostovať. Výrobky z bagasy vydržia teplotu okolo 220 °C. Keďže je bagasa vytvorená z biomasy bez použitia plastovej ochrannej vrstvy, je možné ju kompostovať, a to dokonca aj v domácom komposte za niekoľko mesiacov. Priemyselný kompost túto dobu skracuje.
| Vlastnosť | Bagasa | Plast/Polystyrén |
|---|---|---|
| CO2 neutralita | Áno | Nie |
| Kompostovateľnosť | Áno | Nie |
| Odolnosť voči teplu | Až do 220°C | Nižšia (závisí od typu) |
| Potreba ochrannej vrstvy | Nie | Áno (proti presiaknutiu) |
Pestovanie okrasných tráv v záhrade
Trávy prinášajú pôvab do záhradky po celý rok. Myslíme tým samozrejme tie okrasné trávy, dominantné a vznešené, so zaujímavými súkvetiami. Aj keď niektoré z okrasných tráv sú cudzokrajného pôvodu, patria aj v našich klimatických podmienkach k rastlinám dobre odolným voči zime. Väčšie druhy tráv sa odporúča na zimu zviazať, suché steblá sa zrezávajú až na jar, keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazov.
Druhy a špecifiká pestovania okrasných tráv
- Ozdobnica (Miscanthus): Sú to trávy vyšších rozmerov a tiež širšie. Za 5 rokov dokáže trs vyrásť aj na šírku 60-100 cm.
- Perovec (Pennisetum): Je nižší, do 60 cm v kvete, ale zato vyžaduje viac priestoru do šírky.
- Kortadéria: Je jedna z náročnejších tráv na pestovanie. Na zimu treba rastlinu okrem zviazania aj prekryť plastovým vrecom, ktorý zabráni preniknutiu vlhkosti doprostred trsu. Vlhkosť spojená s mrazom by spôsobila vyhnitie rastliny. Nenechajte sa nachytať na krásne fotky na internete, kde sú práve tieto kortadérie a ich kvetenstvo prifarbované do neónovo ružových či žiarivo fialových farieb. Naozaj nič také neexistuje.
Výsadba kontajnerovaných a balovaných rastlín
Kontajnerované rastliny sú pestované v kontajneroch; rastliny s koreňovým balom sú také, ktoré majú zemitý obal. Výhodou je, že ich môžeme vysádzať počas celého roka, s výnimkou teplých letných mesiacov. Jamu vykopeme podľa veľkosti kontajnera cca o 10 cm väčšiu na každú stranu. Na dno dáme výživnú vrstvu priepustnej zeminy. Najlepší je kompost, alebo kompostovaný maštaľný hnoj. Rastlinu pred výsadbou vyberieme z nádoby. Pri presádzaní vzrastných rastlín použijeme oporný kôl. Presádzanú rastlinu vložíme do jamy a zasypeme zeminou, ktorú postupne utláčame. Hĺbka vysádzanej rastliny je taká istá ako bola v črepníku. Okolo urobíme misu, aby voda stekala ku koreňom a dôkladne zalejeme. Zálievku pravidelne opakujeme. Vysádzať kontajnerované rastliny môžeme počas celého roka; vyhýbame sa teplým letným mesiacom, kedy pôda rýchlo preschne a musíme ju často zalievať. Preto, ak nemáme vhodný zdroj vody, vysádzame, až keď sa zamračí.
Niektoré rastliny, ako napríklad čučoriedky, majú špecifické požiadavky na substrát. Preto pri výsadbe dbáme na ich požiadavky a používame zeminu, akú vyžadujú. Na správne zloženie pestovateľského substrátu sa informujeme pri nákupe rastlín. Aby sme zabezpečili dobré ujatie, okrem pravidelného polievania, musíme priebežne odstraňovať aj buriny, aby nekonkurovali rastlinám. V prvom roku pestovania je to len pletím, neskôr môžeme použiť okopávku, prípadne aplikovať herbicíd.
Pestrá záhrada aj na malej ploche
Rozhodli ste sa založiť si zeleninovú záhradu, ale k dispozícii nemáte príliš veľkorysý priestor? Pri vhodných postupoch výsadby dokážete vypestovať pestrú škálu zeleniny v množstve potrebnom pre jednu domácnosť aj na malej ploche.
Tipy pre pestovanie na obmedzenom priestore
- Analýza pôdy: Skôr ako sa pustíte do výsadby, zistite, akú máte vo vašej záhrade pôdu. Ak je ílovitá, bude potrebné ju častejšie kypriť. Ak je piesočnatá, je vhodné do nej ešte pred výsadbou zapracovať kompost. V prípade, že pôda vo vašej záhrade je kamenistá, je lepšie na pestovanie zeleniny zvoliť vyvýšený záhon, do ktorého pridajte kvalitnú ornú pôdu, alebo záhradný substrát.
- Pestovanie v nádobách: V prípade, že priestor, ktorý máte k dispozícii, je veľmi miniatúrny, môžete pestovať bylinky, zeleninu a niektoré druhy, najmä drobného ovocia, aj v nádobách. Veľa priestoru vám dokážu ušetriť aj závesné kvetináče, ktoré môžete umiestniť na terase pri dome. Niektoré kvetináče môžete nahradiť aj rozličnými netradičnými nádobami. Nielenže ušetríte nejaké to euro, ale vaša záhrada dostane celkom iný a originálny vzhľad.
- Pestovanie vo štvorcoch: V malých záhradách, na balkónoch či terasách sa dobre osvedčila metóda pestovania vo štvorcoch, do ktorých budete jednotlivé plodiny vysádzať. Na takéto pestovanie budete potrebovať hrant či vyvýšený okraj v tvare štvorca - postačí výška 10 až 20 cm, na ktorý môže poslúžiť rám zhotovený z drevených hranolov - ten následne pomocou drevených líšt ešte rozdelíte na jednotlivé priehradky či políčka s rozmermi 30x30 až 40x40 centimetrov. Na každom políčku pestujte vždy len jeden druh zeleniny. Menšie políčka použite na pestovanie reďkoviek, šalátov, špenátu či byliniek. Políčka, z ktorých ste už pozberali úrodu, nenechajte prázdne, využite ich na opätovné pestovanie reďkoviek, šalátov, alebo špenátu.
- Využitie vertikálneho priestoru: Plot záhrady môžete zasa využiť pri pestovaní tých druhov zeleniny, ktoré sa ťahajú do výšky. Rastliny tak získajú prirodzenú oporu, ktorú môžete ešte vylepšiť pletivom či drevenými doštičkami, ktoré na stenu či plot pripevníte a k nim môžete v niektorých miestach rastliny postupne počas rastu priväzovať. Takto môžete pestovať uhorky, cukety, fazuľku aj niektoré druhy rajčiakov.
- Vertikálne záhrady: Vertikálne záhrady sa stali zaujímavým trendom najmä v posledných rokoch. Môžeme si vďaka nim vytvoriť zelenú oázu, ktorá spríjemní každý priestor. Ako nosný systém sa u vertikálnych záhrad používajú zhotovené konštrukcie priamo na mieru, prípadne sa dajú vyskladať z variabilných prvkov, ktoré môžete pripevniť na múr alebo na plot či stenu balkóna alebo terasy a pomocou modulov ich kombinovať do rozličných rozmerov a tvarov. Rastliny po zasadení pravidelne polievajte. Vertikálnu záhradu si môžete zhotoviť aj svojpomocne. Paletu očistite a na zadnú stenu palety aj jej spodnú časť pripevnite geotextíliu. Paletu položte naplocho na zem a jej vnútorný priestor vyplňte zeminou. Do medzier medzi latkami zasaďte rastliny a dobre zalejte vodou. Následne nechajte rastliny aspoň týždeň, dva zakoreniť, potom už môžete paletu postaviť do vertikálnej polohy a umiestniť na požadované miesto pri stene alebo múriku.
tags: #pestovanie #trstina #pestra