Pestovanie viniča vo vinohradoch: komplexný návod
Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Výber vhodného miesta a pôdy
Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výsadbe je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Viniču nesvedčí prebytok vlahy ani veterné počasie. Vinič totiž dokáže prijímať vlahu všetkými svojimi časťami. Kým dôsledkom nedostatočnej vlahy sú predovšetkým menšie plody, pravidelný nadbytok vlahy môže na vinič pôsobiť až deštruktívne. Viničom rovnako nevyhovuje veterné počasie, ktoré škodí najmä menším výhonkom. Lokalitu na výsadbu si preto treba vyberať nielen s ohľadom na pôdny typ a odrodu, ale aj všetky špecifiká danej lokality. Určite nájdete aj odrody, ktorým sa bude dariť na rovinatom teréne, vo všeobecnosti sa však odporúča skôr pestovanie na južných svahoch. Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Aby sa vám vinič odvďačil plodmi a dlhou životnosťou, nestačí mu vybrať iba to správne miesto. Vyžaduje si aj dostatočne výživnú pôdu a starostlivosť. V každom prípade je vhodné pre vinič pripraviť dostatočne vyživenú pôdu bohatú na fosfor, draslík, horčík a vápnik. Medzi najvhodnejšie pôdne typy patrí hlinitopiesočnatá a eventuálne kamenistá pôda. Vždy je však najlepšie postupovať pri prípade pôdy v závislosti od konkrétnej odrody viniča. Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň.
Vinič má fascinujúci koreňový systém, ktorý môže siahať až do hĺbky viac ako 10 metrov. Nemenej zaujímavá je aj jeho schopnosť prežitia, korene viniča totiž dokážu prežiť dokonca až 5 rokov bez nadzemnej časti a za ideálnych podmienok dokáže vinič prinášať plody aj niekoľko desiatok rokov. Neraz sa ale stáva, že genetici potvrdia aj omnoho vyšší vek viniča. Mimochodom, jeden z rekordne starých viničov sa nachádza iba pár sto kilometrov od našich hraníc. V slovinskom Maribore sa ešte stále pestuje vinič červenej odrody označovanej ako Žametovka, ktorého vek bol genetickými testami stanovený na viac ako 400 rokov.
Výber odrody a výsadba
Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie. Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové. Môžete si vybrať odrody tak, aby ste mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra, rovnako si viete vybrať aj muštové. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj. Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu.
Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe s voľnokorennými sadenicami vyhĺbime jamu približne 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 - 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 - 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru. Na výsadbu viniča sa preferuje jar.
Starostlivosť o vinič
Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. V prvom roku po výsadbe odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. V ďalších rokoch sa starostlivosť zameriava na rez, hnojenie a ochranu pred chorobami.
Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov.
Rez viniča
Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Skrátenie („rezanie“) ovocnej vetvy vo výške najnižšieho drôtu alebo lanka. Prút je umiestnený na podpornom kolíku. Teraz sa určí vertikálna poloha budúcej hlavy, všetky výhonky rastúce pod ňou sa odstránia. Skrátenie ovocnej ratolesť na 8 - 12 očí, neskôr ohýbanie / viazanie, pritom ratolesť podľa potreby trochu otočiť, aby sa zabránilo štiepeniu. Maximálne 1 divoký výhonok (vodný výhonok) pochádzajúci z „hlavy“ môže zostať, všetky ostatné, najmä na iných miestach kmeňa sa odstránia. Prvý a druhý výhonok z minuloročnej ratolesť zostávajú. Vodný výhonok sa skráti ako „rezervný výhonok“. Ak nebol žiadny vodný výhonok, prvý, teda najspodnejší výhonok sa skráti a druhý a tretí zostanú ako nové ratolesť. Pri strihaní si nacvičte ohýbanie! Skrátenie oboch plodonosných výhonkov na cca 9 - 11 púčikov, neskôr ohýbanie / viazanie, pričom výhonky podľa potreby silno otočiť. Poháňky je najlepšie 2 - 3 krát otočiť okolo spodného drôtu a tak ich upevniť. Pri tom však neodstraňujte púčiky! 1 až 2 divoké výhonky (vodné výhonky) vychádzajúce z „hlavy“ môžu zostať, všetky ostatné, najmä na iných miestach kmeňa, sa odstránia. Najskôr prehliadka: Vyberú sa 2 silné, blízko k hlave rastúce výhonky, ktoré sú od seba vzdialené a dajú sa dobre ohýbať doprava a doľava ohýbať. Na tento účel sa pokiaľ možno nepoužívajú výhonky. Zľava doprava sa potom odrežú: ľavý minuloročný oblúk až po najnižšiu vetvu, pravý minuloročný oblúk kompletne spolu s krátkym predminuloročným kusom, rezervný výhonok až po spodnú z jeho dvoch vetiev. Nakoniec odrežte vodný výhonok v jednej rovine s hlavou, tentoraz nie je potrebný. Začiatočníci by mali vodný výhonok ponechať ako rezervu, kým nie sú obe vetvy bez zlomenia priviazané. Skráťte obe ovocné výhonky na maximálne 13 púčikov, potom ich ohýbajte / viažte, pričom výhonky silno otočte a 2 - 3 krát omotajte okolo spodného drôtu. Aj v nasledujúcich rokoch vždy skráťte maximálne na 12 - 13 púčikov. Pred rezom vždy vyhľadajte 2 výhonky, ktoré sú blízko vrcholu, ale napriek tomu sú od seba vzdialené a dajú sa dobre ohýbať. Po 6. / 7. roku, keď už bolo z vrcholu odrezaných veľa výhonkov, je vrchol vďaka príslušným zrasteniam „plodnejší“ a nové výhonky sa môžu použiť priamo ako plodové prútiky. V prvých rokoch sú väčšinou neplodné, takže výhonky, ktoré z nich vyrastú, nenesú hrozno. Staršia viničná réva vo vinici po rezaní, ohýbaní a viazaní.
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli.
Podporné konštrukcie
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Mladý vinár Michal Bažalík hospodári s rodinou vo viniciach známej Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pestuje tradičné staré sorty, no časť viníc tvoria odrody novšieho šľachtenia, takzvané PIWI odrody, ktorých výhodou je vyššia odolnosť voči najvýznamnejším hubovým chorobám viniča. Výber a testovanie týchto odrôd v lokálnych podmienkach umožňuje znižovať množstvo fungicídnych ošetrení vo vinici, ktorých bývajú desiatky ročne.
Ako ochrániť úrodu tesne pred zberom pred hmyzom či vtákmi? Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.
Zber a skladovanie
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Keď sa blíži zber, pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa. Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či chladničke dva či tri týždne. Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.
Zber a spracovanie hrozna vo vinici
Právne predpisy
Režim povolení na výsadbu viniča sa uplatňuje od 1. januára 2016 do 31. decembra 2025. Povolenia sa udeľujú pre konkrétnu plochu vyjadrenú v hektároch, na základe podania žiadosti, zo strany vinohradníka, ktorý spĺňa objektívne a nediskriminačné kritéria oprávnenosti. Povolenia sú platné tri roky od dátumu udelenia. Vinohradník, ktorý nevyužije udelené povolenie v priebehu doby jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám stanoveným v čl. 89 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ministerstvo) každoročne udeľuje povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú 1 % celkovej plochy skutočne vysadenej viničom a to vymeranej k 31. júlu daného kalendárneho roka. Žiadosť o udelenie povolenia na novú výsadbu podáva žiadateľ na ministerstvo do 30. apríla kalendárneho roka na základe výzvy ministerstva na predkladanie žiadostí, ktorú ministerstvo vyhlasuje zverejnením na svojom webovom sídle do 1. marca kalendárneho roka. Ďalšie podrobnosti upravuje zákon č. 349/2015 Z. z. o označovaní pôvodu výrobkov z viniča a o vinohradníckej oblasti a zákona č. 106/2018 Z. z. o doplnkovej starostlivosti o vinič a o výrobe vína.
Žiadosť o udelenie povolenia na opätovnú výsadbu podáva vinohradník do konca druhého vinárskeho roku nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie alebo kedykoľvek počas toho istého vinárskeho roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Povolenie na opätovnú výsadbu zodpovedá rovnakej ploche, aká bola vyklčovaná plocha a uplatňuje sa na ten istý podnik, v ktorom sa vyklčovanie uskutočnilo. Povolenie nie je možné prevádzať na iný podnik, resp. Vinohradník môže požiadať ÚKSÚP o zmenu plochy povolenia na opätovnú výsadbu viniča podľa čl. 11 Vykonávacieho nariadenia Komisie 2018/274.
Vinohradník, ktorý vysadil vinič na základe udeleného povolenia na opätovnú výsadbu viniča alebo povolenia na novú výsadbu viniča, je povinný cez IS CÚR elektronicky požiadať ÚKSÚP do 30 dní od výsadby viniča o registráciu vinohradu a pridelenie registračného čísla. Prílohou k žiadosti je kópia povolenia na opätovnú výsadbu alebo kópia povolenia na novú výsadbu. Žiadosť doručené cez e-schránku musí byť uložené vo formáte pdf.
Za neoprávnenú výsadbu sa považujú plochy vysadené viničom bez povolenia na novú výsadbu alebo opätovnú výsadbu, na ktoré sa vzťahuje režim povolení na výsadbu viniča stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.
tags: #pestovanie #vina #vo #vynohradoch