Pestovanie viniča na hlavu: Kompletný sprievodca

Pestovanie viniča má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Výber vhodného miesta pre vinicu

Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom, smer radov východ - západ, hlboké výživné pôdy ľahké až stredne ťažké. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Podmienkou je dostatok slnka a to, aby sa tu nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá.

Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla, počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín. Na pôdu nie je až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej. Jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.

Príprava pôdy a jej význam

Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Správna príprava pôdy je kľúčová nielen pri zakladaní novej vinice, ale aj pri obnove starých plôch. Pred zakladaním vinohradu treba počítať s tým že životnosť môže byť až 15 - 20 rokov. Veľmi hlboká orba prípadne rigolovanie so zapracovaním maštaľného hnoja a priemyselných hnojív plošne - jednozložkových ( Superfosfát, Síran draselný, Cererit ) alebo viaczložkové NPK. Je zakázané pridať NPK priamo do vykopanej jamy pod korene pri sadení, podsádzaní viniča.

Obnova starých vinohradníckych plôch

Zakladanie nového vinohradu po odstránení starého nie je len o výsadbe nových štepov. Vyžaduje si to veľa vopred určených krokov, ktoré nesmiete vynechať. Staré, vyčerpané a preriedené kmienky často už neprinášajú takmer žiadnu úrodu. V takom prípade padne dôležité rozhodnutie - vinohrad odstrániť a vysadiť nový. Proces obnovy zahŕňa: Pracovité vystrihávanie kmienkov. Odstraňovanie starých podporných konštrukcií a stĺpikov. Povrchové rozoranie pôdy a pozbieranie vyoraných koreňov. Opakované prevracanie pôdy a zaorávanie zeleného porastu počas leta a jesene. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale predovšetkým zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou.

Pôdna únava a jej odstránenie

Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých sa desaťročia pestoval vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, ktoré prežívajú v pôde na koreňových zvyškoch. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadenice. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Infekty spôsobené baktériami ako Agrobacterium tumefaciens (prežíva v pôde až 5 rokov) a Agrobacterium vitis (prežíva 2 roky) sú vážnym rizikom.

Predvýsadbová príprava pôdy

Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu. Hnojenie: Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať niekoľko ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok vyžaduje rozdelenie na dve až tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie. Komposty sú riešením pre organické hnojenie, pričom v závislosti od kvality a obsahu živín ich možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom je dosiahnuť obsah humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy). Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.

Najdôležitejším zásahom pri príprave pôdy je správna rigolácia. Rigolujeme do hĺbky minimálne 80 cm, v prípade hrubšej úrodnej vrstvy (ornice) aj viac. Na rigoláciu je možné použiť aj staršie stroje, pričom ako ťahač sa majú použiť silné stroje, aby vrchná vrstva zostala na povrchu.

Výsadba viniča

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Pri samotnej výsadbe je dôležité dbať na správne ošetrenie sadeníc. Pri výsadbe sa sadenica umiestni do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m, medzi radmi 2-3 m, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy.

Príprava sadeníc

Sadenice sa predávajú v špecializovaných predajniach. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí. Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane a následne ich vložiť do nádoby s vodou, ideálne s pridaním koreňového stimulátora. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku, ktorý vytvorí gél a bude révu zásobovať vodou. Skontrolovanie sadenice sa vykonáva pred výsadbou. Treba si všimnúť pri zakrátení koreňového systému životaschopnosť štepu. Rezná rana koreňov by mala byť bledá - biela. Miesto štepenia pri naštepených odrodách je definované ,,guličkou,, tj. zrastenie podpníka s očkom závalovým pletivom tzv. kaluzom.

Keď budeme mať k dispozícii voľnokorenné sadenice, vyhĺbime jamu zhuba 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 - 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 - 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru.

Hĺbka a vzdialenosť výsadby

Pri výsadbe sa sadenica umiestni do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m, medzi radmi 2-3 m, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy. Pri výsadbe rastlín pri stene domu alebo garáže je potrebné obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu a kameňov. Do jamky je vhodné pridať kompost a minerálne hnojivá.

Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit. V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.

Starostlivosť o mladé výsadby

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva. V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme.

Podlom a zaštipovanie

Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné odstránime. Letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice sú najvhodnejšie. Dlší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú.

Letné prihnojovanie

Na urýchlenie rastu sadeníc sa používa letné prihnojovanie. V bezprostrednom okolí sadenice sa aplikujú ľahko rozpustné hnojivá do povrchovej vrstvy pôdy. Hnojivá nikdy nerozhadzujeme na listy sadeníc ani úplne blízko ku koreňovému kmeňu.

Výživa a hnojenie viniča

Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a bohatú úrodu viniča. Odporúča sa sledovať stav živín v pôde a podľa toho upraviť hnojenie.

Fázy hnojenia

Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
Po odkvitnutí (jún - júl): Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.

Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa: Aplikovaná postrekom na list počas celej sezóny, zabezpečuje rýchly prísun živín a je účinná aj pri obmedzenom príjme koreňmi.

Vzájomné pôsobenie živín

Pôdny rozbor môže naznačiť pomery medzi jednotlivými živinami. Vysoký obsah vápnika môže znižovať prístupnosť horčíka, draslíka, bóru, železa a zinku. Pre vinič je jednoznačne najvýznamnejší pomer medzi draslíkom a horčíkom (K/Mg), ktorý by mal byť ideálne v pomere 2:1 alebo 3:1. Nevhodný pomer K/Mg môže viesť k nedostatku horčíka alebo draslíka, čo sa prejavuje na listoch, zhoršenom vyzrievaní dreva, negatívnom vplyve na fotosyntézu, akumuláciu cukrov a celkovú kvalitu hrozna.

Rez viniča

Rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Práve správny rez je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode.

Zimný rez

Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Zameriavame sa na výber plodných výhonkov z predchádzajúceho roka a ich skrátenie tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká. Koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, vykonávame zimný rez. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, keď nájdeme povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažeme, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne.

Ideálny čas rezu viniča je koniec zimy. Obdobie, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Skorým jarným rezom sa znižuje slzenie krov a podporuje (urýchľuje) sa pučanie. Uskutočňuje sa koncom februára a v marci, možno teda hovoriť skôr o predjarnom reze.

Letný rez

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je odstránenie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna. Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie.

Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, sa odporúčania môžu líšiť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.

Základy rezu viniča, 2. časť: Rez výhonkov

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Proti väčšine sa dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V posledných rokoch je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany. Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna.

Z pohľadu ochrany rastlín patrí skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez nášho zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody.

Zber hrozna

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.

Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či chladničke dva či tri týždne. Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

Ako ochrániť úrodu tesne pred zberom pred hmyzom či vtákmi? Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.

Výber odrody

Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie. Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové? Áno, no nenašli by sme ich medzi stolovými, ale medzi muštovými.

Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra? Áno, dajú. Aj muštové si vieme obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj.

Odrodu sme vybrali. Ak by ste chceli založiť väčší vinohrad, odporúčam navštíviť certifikovaných pestovateľov štepov, ako sú napríklad Oslavan Slovakia alebo Vinteko. V takom prípade sa určite finančne oplatí kupovať voľnokorenné sadenice.

Spôsoby vedenia viniča

Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu. Znamená to, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorievalo aj „kozlík“. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole. Vinič sa dá pestovať aj na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.

Najstarší spôsob pestovania viniča tzv. pri kolíku, alebo ako sa u nás hovorí pri “šteku”. Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky.

Stredné vedenie (Rýnsko-hesenské) je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv.

Uplatňuje sa hlavne na obmedzených plochách, pri budovách, chodníkoch, ale i v záhradách. Známe je Moserovo vedenie, ktoré pozostáva z jedného kmeňa s výškou 120 až 130 cm a jednoramenného alebo dvojramenného kordónu.

Prvá úroda

Kedy po výsadbe môžeme čakať prvú úrodu? Zvyčajne v 3. roku môžeme prvýkrát ochutnať. Až v 4. Prvú úrodu po výsadbe môžeme ochutnať v 3. roku.

tags: #pestovanie #vinica #na #hlavu #foto